Zúrivý býk z koncentračného tábora

Je zúrivý a arogantný. Snaží sa vo svojom klobúku a baloniaku vyzerať elegantne, no nezaprie svoje narcistické črty, ktoré mu dovoľujú druhých brať iba ako nástroje k svojmu prospechu a potešeniu. Film Kirilla Serebrennikova Mengeleho zmiznutie prepája viacero časových rovín od súčasnosti cez sedemdesiate, päťdesiate aj štyridsiate roky, aby vytvoril portrét sadistického zločinca ako kohosi, kto nielen plní rozkazy, ale skalopevne verí v zmysel toho, čo robí/robil.

Film je čiernobiely. Nedostatok svetla v mnohých scénach, výrazné podhľady a ošarpané scenérie v kombinácii s ťahavými dráždivými zvukmi mu pridávajú na expresivite. Jediné farebné zábery sa objavia, keď sa po dlhom čase vo svojich flashbackoch hlavná postava vráti do mladosti, k idylickým scénam kúpania v rieke, ktoré plynulo predchádzajú k scénam selekcie v koncentračnom tábore v Osvienčime. Ktosi totiž vzal do rúk kameru a Mengeleho natočil v ľúbostných scénach so ženou aj pri práci, ako sa neprestajne usmieva s medzierkou medzi zubami, na základe ktorej neskôr odhalia identitu jeho kostí.

Na čiernobielych záberoch sa Mengele neusmieva. Jeho tvár je takmer celý čas v pohŕdajúcom kŕči. Akoby vyjadrovala hnus z okolností, v ktorých musí žiť a do konca života sa skrývať. O milenky núdzu nemá, správa sa však k nim bez úcty, vidí v nich len prostriedok na dosahovanie chvíľkovej rozkoše.

Znepokojivá hudba evokujúca hukot v ušiach pri nervovom vypätí sugeruje možnosť depersonalizácie až na pokraji šialenstva. Čaká tak syna, idúceho zoznámiť sa so zločineckým otcom, ako aj otca samotného, večne na úteku a odseknutého od celej rodiny.

Až za okraj šialenstva

Vizuálne aj motivicky film Mengeleho zmiznutie raz pripomenie Kassowitzovu Nenávisť, v závere však akúsi latinsko-americkú verziu Smrti v Benátkach. Mengele sa na sklonku života stáva tragickou postavou, ktorá kvôli svojej nekompromisnej pravde dospeje až za okraj šialenstva. Práve