Záber z filmu Nikto ma nemá rád. FOTO: Bontonfilm SK

recenzia Nikto ma nemá rád

Život pod drobnohľadom (osamelosti)

Žofia Ščuroková

Písmo: A- | A+

Začiatkom januára vstúpil do slovenských kín koprodukčný film Nikto ma nemá rád režisérskej dvojicePetr Kazda a Tomáš Weinreb. Vzťahová dráma prostredníctvom hlavných hrdinov Sáry (Rebeka Poláková) a Martina (Mantas Zemleckas) skúma pocity osamelosti a odlúčenia, ktorým každý z dvojice čelí z rôznych príčin. Sú spojené nielen s osobným trápením, ale aj so spoločenskou izoláciou.

Sára a Martin totiž predstavujú rôzne formy „inakosti“. Ona – atraktívna žena pracujúca v skoro výhradne mužskom prostredí armádneho veliteľstva a napriek tomu bez partnera, on – zdráhavý v nadväzovaní romantických vzťahov pre telesné znaky nespĺňajúce predstavy okolitých ľudí. A hoci sa na začiatku javia skúsenosti Sáry a Martina, prameniace z odlišnej situácie, ako neporovnateľné, ukáže sa, že sa zrkadlia rovnako, ako úprimne pociťovaná osamelosť a pocit osamelosti vnucovaný ostatnými.

Film sa síce zameriava na približovanie vnútorného sveta protagonistov, rovnako veľký dôraz však kladie aj na ich exponovanie v situáciách, keď na ich odlišnosť priamo poukazujú ich blízki aj spoločnosť. Nie samotná Sára a Martin, ale práve repetitívne zobrazovanie predstáv okolia v konečnom dôsledku vytvára obraz ich inakosti a ovláda ich vzťah.

 





Nikto ma nemá rád (Nikdo mě nemá rád, Česko/Slovensko/Francúzsko, 2024)

SCENÁR A RÉŽIA Petr Kazda & Tomáš Weinreb ● KAMERA Juraj Chlpík ● KOSTÝMY Aneta Grňáková ● ARCHITEKT Palo Andraško ● STRIH Vojtěch Frič ● ZVUK Viktor Krivosudský a Petr Kapeller ● PRODUCENTI Tomáš Weinreb, Petr Kazda, Vojtěch Frič, Michaela Jeleneková ● HRAJÚ Rebeka Poláková, Mantas Zemleckas, Barbora Bobuľová, Hana Vagnerová, Marek Geišberg, Taťjana Medvecká, Miroslav Hanuš

MINUTÁŽ 105 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 9. 1. 2025

 

Hodnotenie: 70%

Záber z filmu Nikto ma nemá rád. FOTO: Bontonfilm SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu ABCD. Foto: archív SFÚ

Digitálne kino: Čakanie na jar

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Pavla Sýkoru ABCD (1969) patrí k filmom o vzdelávaní detí z hornatých lazov, no trochu atypicky prináša portrét ich mladej učiteľky. Krátkych dokumentárnych filmov o školách, žiakoch a ich učiteľoch v odľahlých oblastiach slovenského vidieka vzniklo na Kolibe v priebehu 60. rokov minulého storočia viacero. Filmárov z Bratislavy zrejme fascinovalo, ako slovenské deti z lazov v zime, v snehu denno-denne chodia stovky metrov, ba možno aj viac, kým sa dostanú do svojej jednotriedky vykúrenej malou pieckou. Ladislav Kudelka vo filme Kam inšpektor nechodil (1964) takéto deti vykresľuje dobreže nie ako iný živočíšny druh – učia sa o Bratislave len z obrázkov, akoby to bolo mesto na inej planéte, no sú schopné skákať a šmýkať sa v zľadovatenom teréne, akoby to bol ich najprirodzenejší živel. Iní filmári sa zas pozreli na odvrátenú stranu vzdelávania vidieckych detí žijúcich v tesnom vzťahu s prírodou i pôdou: Jaroslav Pogran v Cestičke do školy (1967) upozornil, že často pomáhajú rodičom pri prácach na poli a v čase sejby i žatvy neraz vymeškávajú zo školy. Rovnaký problém pomenúva aj Štefan Kamenický v Zakliatej doline (1965) a objavíme ho aj v Malom gazdovi (1969),...
Zobraziť všetky články