recenzia Otec Matka Sestra Brat Záber z filmu Otec Matka Sestra Brat . Foto: FILMTOPIA

recenzia Otec Matka Sestra Brat

Holuby s rolexkami

Jana Dudková

Písmo: A- | A+

Otec Matka Sestra Brat – názov nového filmu Jima Jarsmucha odkazuje na staré šlabikárové predstavy o ukážkovej nukleárnej rodine, svete pre seba, s presne zadefinovanými rodovými a sociálnymi rolami. No namiesto jednej rodiny prezentuje sled troch poviedok. Ich tituly odkazujú vždy iba na jeden segment šlabikárovej predstavy a ich obsah na jej vážne narušenie.

V prvej poviedke otec upratuje svoj dom kdesi v zasneženom zapadákove (tak ho nazve dcéra) Spojených štátov. Zdá sa, že v skutočnosti iba nemotorne prekladá krabice z jedného miesta na druhé. Nestihne ani rozvešať bielizeň, kým dorazia jeho dve dospelé deti. Huhňavo a ustarostene sa im potom snaží niečo ponúknuť. No prinesie iba vodu a zrejme vo svojej zanedbanosti a dezorientácii nič iné doma ani nemá. (Chvíľu ho podozrievame, že voda je iba maskovací manéver skrývajúci jeho alkoholizmus, no množstvo kníh z antickej literatúry a kritickej filozofie, aj nádherný výhľad na jazero ako vytrhnutý z Thoreauovho Waldenu alebo života v lese naznačujú niekdajší potenciál. Rolexky na jeho ruke zas skrývajú tajomstvo, ktoré vyjde na povrch v závere).

V ďalšej poviedke matka, vytrhnutá z celkom iného sveta, elegantná dáma v červených šatách, telefonuje s terapeutkou predtým, ako uvíta svoje dve dcéry. A v tretej sa brat so sestrou vezú ulicami Paríža na ceste k prázdnemu bytu po svojich rodičoch. Tí zahynuli počas leteckého nešťastia.

Tajnosti, klamstvá aj teplo súrodeneckej blízkosti

Jarmusch vychádza z podobného princípu ako vo filme Noc na zemi. Zakaždým predstaví inú krajinu, v dvoch prípadoch aj inú metropolu. Od zasneženého okraja amerického jazera cez Dublin až po Paríž sa stretávame aj s odlišnými spoločenskými skupinami a rodinnými modelmi, pre ktoré je však spoločné jedno: zakaždým ide o rodiny z rôznych dôvodov neúplné. V prvých dvoch poviedkach sa opakuje aj vzorec tajnosti-klamstvá-prázdne rozhovory-odcudzenie, odcudzenie dohnané až za prah absurdity (tak príznačný pre Jarmuschove filmy), no v tretej poviedke nás náhle zavalí teplo súrodeneckej blízkosti práve vtedy, keď tu už rodičia nie sú a keď sa už nedozvieme, ako sa vôbec ocitli v súkromnom lietadle nad Azormi.

Témou filmu tak nie je len samotné odcudzenie, ale skôr odlišné spôsoby vyrovnávania sa s potrebou zodpovednosti a potrebou slobody. Téma, ktorá Jarmuscha fascinuje od jeho prvých filmov, sa dostáva do polohy sarkastického pozorovania vzťahov rodičov a detí. Blízkosť a vzdialenosť sa striedajú najmä v neverbálnych signáloch, od farieb oblečenia cez drzé prehodenie kabáta tam, kde v dokonalom poriadku byť nemá, mimovoľne ironických úškrnov, až po záverečné objatia osirelých detí. Zdá sa totiž, že až rodina v tretej poviedke azda fungovala na vzájomnej láske. Tak odlišnej od toho, čo vidíme v prvých dvoch.

No nebol by to Jarmusch, keby aj do tohto modelu neprepašoval odkazy na punkovú kultúru, z ktorej vyrástol. Súrodenci sa dlho rozprávajú o tom, ako aktuálne narábajú so svojimi drogovými zvyklosťami. A z ich nezávislých hippie rodičov sa vykľujú podvodníci, ktorí sfalšovali nielen svoj sobášny list, ale aj nespočetné vodičské preukazy (zachovali si však každú jednu kresbu od svojich detí a tie na nich spomínajú s láskou, aj keď im zanechali len dlhy a starosti).

Silnejší alebo slabší, ako v skutočnosti sme

Pozostatky hippie, rasta či punkovej mentality sú ďalším z motívov, ktoré sa prenášajú z poviedky do poviedky a priamo súvisia so skúmaním hraníc osobnej slobody.

Otec v prvej poviedke pôsobí ako vyžitý hipisák, ktorý po smrti manželky utápa žiaľ v alkohole, no má aj výborný prehľad o všetkých možných drogách, ktoré by mohol používať. Zároveň sa však z neho v závere vykľuje ktosi, kto svoje intelektuálne ambície zavrhol v prospech konzumu a pohodlnosti. Jedna z dcér v druhej poviedke nosí ružové vlasy, chodí s dievčaťom s tmavým rúžom a v čiernej koži a na stoličke sedí s nohou prevesenou cez operadlo, celkom na truc uhladenému poriadku v matkinom byte. Jej sestra je však utiahnutá kancelárska myš. Hoci všetko robí tak, ako by si to matka zrejme želala, chýba jej miera. Aj ona neslušne prehodí kabát, kam nepatrí. A kytica, ktorú prinesie do kvetmi preplneného bytu, je príliš veľká a nehodí sa na účel, na ktorý bola určená.

Z poviedky do poviedky sledujeme príbehy odklonu od rodičov aj príbehy sklamania a vedomého manipulovania reality. Tak, aby sme vyzerali silnejší alebo slabší, ako v skutočnosti sme. Vidíme aj





Otec Matka Sestra Brat (Father Mother Sister Brother, USA, 2025)
SCENÁR A RÉŽIA Jim Jarmusch ● KAMERA Yorick Le Saux ● STRIH Affonso Gonçalves ● HUDBA Jim Jarmusch ● HRAJÚ Adam Driver, Cate Blanchett, Tom Waits, Charlotte Rampling, Vicky Krieps, Mayim Bialik, Indya Moore, Luka Sabbat, Françoise Lebrun
MINUTÁŽ 110 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 26. februára 2026

Hodnotenie: 90%
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Režisér Marko Škop. Foto: Archív M. Š.

rozhovor Marko Škop

Cez psychologickú drámu Láska sa režisér Marko Škop zamýšľa nad pôvodom narcizmu v rodinách a pokúša sa vysporiadať s chorobami tela aj duše, ktoré sa v istom momente už nedajú liečiť. Jeho nový film príde do kín 24. septembra, vo festivalovej predpremiére ju premietne MFF Cinematik.     Príbeh lekárky Anny a jej pacienta vstúpil do života režiséra Marka Škopa v čase, keď jeho mama bojovala s nevyliečiteľnou chorobou ALS. Rodina odrazu stála zoči-voči utrpeniu, ktoré akoby nemalo konca. S vážnou situáciou riešil aj hlboké dilemy o tom, či je horšie mať chorú dušu alebo choré telo a ako to môže alebo nemôže súvisieť. Zákonite v ňom vyvolali otázku, ako a kedy nechať človeka z tohto sveta odísť. Preto sa v dráme Láska rozhodol zisťovať, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti, ktoré zostávajú čiastkovými objektmi svojich mám. Mnohé médiá dnes odzrkadľujú, že téma mentálneho zdravia začína ľudí čoraz viac zaujímať. Ako to vnímate vy? Vnímam to rovnako. Jedným z dôvodov môže byť, že máme viac času zaoberať sa sami sebou, svojím vnútrom. Osobne sa teším, že sa objavuje čoraz viac článkov, rozhovorov, podcastov s odborníkmi z oblasti psychoterapie a psychiatrie, ale aj s ľuďmi, ktorí majú alebo mali rozličné zdravotné problémy a prešli istým terapeutickým procesom. Aj váš nový film nesie výraznú terapeutickú stopu....
Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Na Cinematiku uvedie Slovenský filmový ústav Kristove roky a svoje dva nové koprodukčné dokumenty

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch. V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner. Život alebo film Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj...
Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Zobraziť všetky články