Holuby s rolexkami

Otec Matka Sestra Brat – názov nového filmu Jima Jarsmucha odkazuje na staré šlabikárové predstavy o ukážkovej nukleárnej rodine, svete pre seba, s presne zadefinovanými rodovými a sociálnymi rolami. No namiesto jednej rodiny prezentuje sled troch poviedok. Ich tituly odkazujú vždy iba na jeden segment šlabikárovej predstavy a ich obsah na jej vážne narušenie.

V prvej poviedke otec upratuje svoj dom kdesi v zasneženom zapadákove (tak ho nazve dcéra) Spojených štátov. Zdá sa, že v skutočnosti iba nemotorne prekladá krabice z jedného miesta na druhé. Nestihne ani rozvešať bielizeň, kým dorazia jeho dve dospelé deti. Huhňavo a ustarostene sa im potom snaží niečo ponúknuť. No prinesie iba vodu a zrejme vo svojej zanedbanosti a dezorientácii nič iné doma ani nemá. (Chvíľu ho podozrievame, že voda je iba maskovací manéver skrývajúci jeho alkoholizmus, no množstvo kníh z antickej literatúry a kritickej filozofie, aj nádherný výhľad na jazero ako vytrhnutý z Thoreauovho Waldenu alebo života v lese naznačujú niekdajší potenciál. Rolexky na jeho ruke zas skrývajú tajomstvo, ktoré vyjde na povrch v závere).

V ďalšej poviedke matka, vytrhnutá z celkom iného sveta, elegantná dáma v červených šatách, telefonuje s terapeutkou predtým, ako uvíta svoje dve dcéry. A v tretej sa brat so sestrou vezú ulicami Paríža na ceste k prázdnemu bytu po svojich rodičoch. Tí zahynuli počas leteckého nešťastia.

Tajnosti, klamstvá aj teplo súrodeneckej blízkosti

Jarmusch vychádza z podobného princípu ako vo filme Noc na zemi. Zakaždým predstaví inú krajinu, v dvoch prípadoch aj inú metropolu. Od zasneženého okraja amerického jazera cez Dublin až po Paríž sa stretávame aj s odlišnými spoločenskými skupinami a rodinnými modelmi, pre ktoré je však spoločné jedno: zakaždým ide o rodiny z rôznych dôvodov neúplné. V prvých dvoch poviedkach sa opakuje aj vzorec tajnosti-klamstvá-prázdne rozhovory-odcudzenie, odcudzenie dohnané až za prah absurdity (tak príznačný pre Jarmuschove filmy), no v tretej poviedke nás náhle zavalí teplo súrodeneckej blízkosti práve vtedy, keď tu už rodičia nie sú a keď sa už nedozvieme, ako sa vôbec ocitli v súkromnom lietadle nad Azormi.

Témou filmu tak nie je len samotné odcudzenie, ale skôr odlišné spôsoby vyrovnávania sa s potrebou zodpovednosti a potrebou slobody. Téma, ktorá Jarmuscha fascinuje od jeho prvých filmov, sa dostáva do polohy sarkastického pozorovania vzťahov rodičov a detí. Blízkosť a vzdialenosť sa striedajú najmä v neverbálnych signáloch, od farieb oblečenia cez drzé prehodenie kabáta tam, kde v dokonalom poriadku byť nemá, mimovoľne ironických úškrnov, až po záverečné objatia osirelých detí. Zdá sa totiž, že až rodina v tretej poviedke azda fungovala na vzájomnej láske. Tak odlišnej od toho, čo vidíme v prvých dvoch.

No nebol by to Jarmusch, keby aj do tohto modelu neprepašoval odkazy na punkovú kultúru, z ktorej vyrástol. Súrodenci sa dlho rozprávajú o tom, ako aktuálne narábajú so svojimi drogovými zvyklosťami. A z ich nezávislých hippie rodičov sa vykľujú podvodníci, ktorí sfalšovali nielen svoj sobášny list, ale aj nespočetné vodičské preukazy (zachovali si však každú jednu kresbu od svojich detí a tie na nich spomínajú s láskou, aj keď im zanechali len dlhy a starosti).

Silnejší alebo slabší, ako v skutočnosti sme

Pozostatky hippie, rasta či punkovej mentality sú ďalším z motívov, ktoré sa prenášajú z poviedky do poviedky a priamo súvisia so skúmaním hraníc osobnej slobody.

Otec v prvej poviedke pôsobí ako vyžitý hipisák, ktorý po smrti manželky utápa žiaľ v alkohole, no má aj výborný prehľad o všetkých možných drogách, ktoré by mohol používať. Zároveň sa však z neho v závere vykľuje ktosi, kto svoje intelektuálne ambície zavrhol v prospech konzumu a pohodlnosti. Jedna z dcér v druhej poviedke nosí ružové vlasy, chodí s dievčaťom s tmavým rúžom a v čiernej koži a na stoličke sedí s nohou prevesenou cez operadlo, celkom na truc uhladenému poriadku v matkinom byte. Jej sestra je však utiahnutá kancelárska myš. Hoci všetko robí tak, ako by si to matka zrejme želala, chýba jej miera. Aj ona neslušne prehodí kabát, kam nepatrí. A kytica, ktorú prinesie do kvetmi preplneného bytu, je príliš veľká a nehodí sa na účel, na ktorý bola určená.

Z poviedky do poviedky sledujeme príbehy odklonu od rodičov aj príbehy sklamania a vedomého manipulovania reality. Tak, aby sme vyzerali silnejší alebo slabší, ako v skutočnosti sme. Vidíme aj