recenzia Otec Matka Sestra Brat Záber z filmu Otec Matka Sestra Brat . Foto: FILMTOPIA

recenzia Otec Matka Sestra Brat

Holuby s rolexkami

Jana Dudková

Písmo: A- | A+

Otec Matka Sestra Brat – názov nového filmu Jima Jarsmucha odkazuje na staré šlabikárové predstavy o ukážkovej nukleárnej rodine, svete pre seba, s presne zadefinovanými rodovými a sociálnymi rolami. No namiesto jednej rodiny prezentuje sled troch poviedok. Ich tituly odkazujú vždy iba na jeden segment šlabikárovej predstavy a ich obsah na jej vážne narušenie.

V prvej poviedke otec upratuje svoj dom kdesi v zasneženom zapadákove (tak ho nazve dcéra) Spojených štátov. Zdá sa, že v skutočnosti iba nemotorne prekladá krabice z jedného miesta na druhé. Nestihne ani rozvešať bielizeň, kým dorazia jeho dve dospelé deti. Huhňavo a ustarostene sa im potom snaží niečo ponúknuť. No prinesie iba vodu a zrejme vo svojej zanedbanosti a dezorientácii nič iné doma ani nemá. (Chvíľu ho podozrievame, že voda je iba maskovací manéver skrývajúci jeho alkoholizmus, no množstvo kníh z antickej literatúry a kritickej filozofie, aj nádherný výhľad na jazero ako vytrhnutý z Thoreauovho Waldenu alebo života v lese naznačujú niekdajší potenciál. Rolexky na jeho ruke zas skrývajú tajomstvo, ktoré vyjde na povrch v závere).

V ďalšej poviedke matka, vytrhnutá z celkom iného sveta, elegantná dáma v červených šatách, telefonuje s terapeutkou predtým, ako uvíta svoje dve dcéry. A v tretej sa brat so sestrou vezú ulicami Paríža na ceste k prázdnemu bytu po svojich rodičoch. Tí zahynuli počas leteckého nešťastia.

Tajnosti, klamstvá aj teplo súrodeneckej blízkosti

Jarmusch vychádza z podobného princípu ako vo filme Noc na zemi. Zakaždým predstaví inú krajinu, v dvoch prípadoch aj inú metropolu. Od zasneženého okraja amerického jazera cez Dublin až po Paríž sa stretávame aj s odlišnými spoločenskými skupinami a rodinnými modelmi, pre ktoré je však spoločné jedno: zakaždým ide o rodiny z rôznych dôvodov neúplné. V prvých dvoch poviedkach sa opakuje aj vzorec tajnosti-klamstvá-prázdne rozhovory-odcudzenie, odcudzenie dohnané až za prah absurdity (tak príznačný pre Jarmuschove filmy), no v tretej poviedke nás náhle zavalí teplo súrodeneckej blízkosti práve vtedy, keď tu už rodičia nie sú a keď sa už nedozvieme, ako sa vôbec ocitli v súkromnom lietadle nad Azormi.

Témou filmu tak nie je len samotné odcudzenie, ale skôr odlišné spôsoby vyrovnávania sa s potrebou zodpovednosti a potrebou slobody. Téma, ktorá Jarmuscha fascinuje od jeho prvých filmov, sa dostáva do polohy sarkastického pozorovania vzťahov rodičov a detí. Blízkosť a vzdialenosť sa striedajú najmä v neverbálnych signáloch, od farieb oblečenia cez drzé prehodenie kabáta tam, kde v dokonalom poriadku byť nemá, mimovoľne ironických úškrnov, až po záverečné objatia osirelých detí. Zdá sa totiž, že až rodina v tretej poviedke azda fungovala na vzájomnej láske. Tak odlišnej od toho, čo vidíme v prvých dvoch.

No nebol by to Jarmusch, keby aj do tohto modelu neprepašoval odkazy na punkovú kultúru, z ktorej vyrástol. Súrodenci sa dlho rozprávajú o tom, ako aktuálne narábajú so svojimi drogovými zvyklosťami. A z ich nezávislých hippie rodičov sa vykľujú podvodníci, ktorí sfalšovali nielen svoj sobášny list, ale aj nespočetné vodičské preukazy (zachovali si však každú jednu kresbu od svojich detí a tie na nich spomínajú s láskou, aj keď im zanechali len dlhy a starosti).

Silnejší alebo slabší, ako v skutočnosti sme

Pozostatky hippie, rasta či punkovej mentality sú ďalším z motívov, ktoré sa prenášajú z poviedky do poviedky a priamo súvisia so skúmaním hraníc osobnej slobody.

Otec v prvej poviedke pôsobí ako vyžitý hipisák, ktorý po smrti manželky utápa žiaľ v alkohole, no má aj výborný prehľad o všetkých možných drogách, ktoré by mohol používať. Zároveň sa však z neho v závere vykľuje ktosi, kto svoje intelektuálne ambície zavrhol v prospech konzumu a pohodlnosti. Jedna z dcér v druhej poviedke nosí ružové vlasy, chodí s dievčaťom s tmavým rúžom a v čiernej koži a na stoličke sedí s nohou prevesenou cez operadlo, celkom na truc uhladenému poriadku v matkinom byte. Jej sestra je však utiahnutá kancelárska myš. Hoci všetko robí tak, ako by si to matka zrejme želala, chýba jej miera. Aj ona neslušne prehodí kabát, kam nepatrí. A kytica, ktorú prinesie do kvetmi preplneného bytu, je príliš veľká a nehodí sa na účel, na ktorý bola určená.

Z poviedky do poviedky sledujeme príbehy odklonu od rodičov aj príbehy sklamania a vedomého manipulovania reality. Tak, aby sme vyzerali silnejší alebo slabší, ako v skutočnosti sme. Vidíme aj





Otec Matka Sestra Brat (Father Mother Sister Brother, USA, 2025)
SCENÁR A RÉŽIA Jim Jarmusch ● KAMERA Yorick Le Saux ● STRIH Affonso Gonçalves ● HUDBA Jim Jarmusch ● HRAJÚ Adam Driver, Cate Blanchett, Tom Waits, Charlotte Rampling, Vicky Krieps, Mayim Bialik, Indya Moore, Luka Sabbat, Françoise Lebrun
MINUTÁŽ 110 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 26. februára 2026

Hodnotenie: 90%
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články