Milan Ondrík FIPRESCI Otec recenzia Otec Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

recenzia Otec

Zobraziť nevypovedateľné

Katarína Mišíková

Písmo: A- | A+

Ako stvárniť tú najstrašnejšiu stratu a neúnosný pocit viny? Ako priblížiť prežívanie toho, čo sa vzpiera logike i predstavivosti? Ako bez bulvarizácie nakrútiť film o udalosti, ktorá vzbudila verejné pohoršenie a spustila mediálny lynč? Nový film Terezy Nvotovej Otec je jednou z možných odpovedí na tieto otázky.

Uvedeniu filmu do kín predchádzala prestížna premiéra na festivale v Benátkach a kampaň, ktorá zdôrazňovala napojenie príbehu na skutočné udalosti horúceho letného dňa v júli 2015 v Nitre, kedy muž zabudol svoje dieťa v aute.

Táto osobná tragédia sa na Slovensku stala nielen témou senzáciechtivého bulváru a predmetom internetových diskusií samozvaných expertov, ale aj podnetom na osvetu o takzvanom syndróme zabudnutého dieťaťa. Vďaka knihe, ktorú o mužovi napísal jeho priateľ Dušan Budzak, dostala verejnosť možnosť spoznať aj osobnú perspektívu príbehu.

Ambícia spracovať neľahké témy

Doterajšiu Nvotovej tvorbu charakterizuje záujem o neľahké, neraz kontroverzné témy s dokumentárnym podložím. Či už išlo o dokumenty Ježiš je normálny a Mečiar, alebo hrané filmy Špina a Svetlonoc, pri všetkých režisérka preukázala schopnosť nahmatať citlivý nerv témy a spracovať ju divácky atraktívnym spôsobom, trebárs aj na úkor subtílnejších nuáns. Cirkev, politika, sexuálne násilie a rodová nerovnosť nie sú prvoplánovo trhákovými námetmi, ale sú to témy, ktoré vyvolávajú silné emócie a dokážu dobre komunikovať s domácim aj medzinárodným publikom. Inak tomu nie je ani pri filme Otec.

Otec, chlap, hrdina, dub, stroj

Zatiaľ čo Nvotovej predchádzajúce hrané filmy sa zameriavali na neľahké situácie ženských hrdiniek a ich vnútorné prežívanie, Otec je doslova pohltený perspektívou mužského protagonistu Michala (Milan Ondrík). Tá je daná nielen spoluprácou Dušana Budzaka na scenári, ale najmä autorským zámerom porozumieť okolnostiam prípadov zabudnutých detí a priblížiť emocionálnu kataklyzmu ich rodičov. Cieľom nemá byť ospravedlniť nedbanlivosť, ale dať zakúsiť to, čo sa podľa štatistík môže stať komukoľvek.

Výlučná pozornosť titulnej postave





Otec (Slovensko/Česko/Poľsko, 2025)

RÉŽIA Tereza Nvotová ● SCENÁR Tereza Nvotová, Dušan Budzak ● KAMERA Adam Suzin ● STRIH Nikodem Chabior ● HUDBA Pjoni ● HRAJÚ Milan Ondrík, Dominika Morávková, Martina Sľúková, Peter Ondrejička, Ingrid Timková, Aňa Geislerová Peter Bebjak, Dominika Zajcz

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 11. 9. 2025

MINUTÁŽ 103 min.

Hodnotenie: 75%

Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Aj nenápadné fragmenty môžu niesť veľkú pravdu

Fragmenty zo života Dušana Hanáka je podtitul nového slovenského dokumentu Život alebo film. O režisérovi, scenáristovi a fotografovi Dušanovi Hanákovi ho nakrútili Marek Šulík a Juraj Johanides. Po premiére na MFF Cinematik je od 1. októbra v slovenských kinách. „Vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie. Život a film sú v mojom príbehu spojité nádoby. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou, sú súčasťou mojej vnútornej témy. V jednej chvíli myslím na detail i na celok, mali by sa dopĺňať,“ povedal režisér Dušan Hanák. „Ďakujem všetkým zúčastneným, veľmi si vážim ich postrehy, ktorými prispeli ku konečnému tvaru dokumentu,“ dodal tvorca snímok ako 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) či Papierové hlavy (1995). Dokument Život alebo film sa nevracia iba k týmto a ďalším režisérovým dielam. Sprevádza nás tiež Hanákovou cestou k filmu a takisto približuje spôsob, akým tvoril. V snímke napríklad tvrdí, že kam sa pozrel, tam videl film. Alebo že niektoré repliky jednoducho pri písacom stole nevymyslíte. Okrem Hanáka tu vystupujú protagonisti jeho diel a jeho spolupracovníci či filmoví teoretici. „Na Dušanovi Hanákovi ma dojíma jeho schopnosť pozerať sa na svet s presnosťou filmára, ale zároveň s láskavosťou...
Kristýna Boková a Ján Koleník v romantickej komédii Tango pre 3 režisérky Lenky Kny. Foto: Continental Film

Ján Koleník sa pretancoval do filmu, v ktorom rozhoduje láska

Po cestách tanečných hviezd naprieč Slovenskom prichádza nová tanečno-romantická komédia Tango pre 3 aj do slovenských kín. Ešte pred oficiálnym vstupom do slovenských kín film Tango pre 3 českej režisérky Lenky Kny navštívil viacero slovenských miest. Postupne zavítal do Košíc, Prešova, Žiliny, Trenčína, Banskej Bystrice aj do Nitry. So svojím publikom sa tu osobne stretli nielen protagonistky filmu, ale najmä herec Ján Koleník. Ten vo filme stvárňuje jednu z titulných postáv. Aj jeho prítomnosť zaručila, že záujem o road šou mohol byť mimoriadny. Projekcie sa vypredali a v každom z vybraných miest bolo treba pridať pre fanúšikov ďalšie sály. Celkovo sa napočítalo na premietaniach takmer 1 800 divákov. „Energia v sálach bola úžasná,“ vyznal sa pre médiá Ján Koleník. Zdôraznil, že film, v ktorom hrá tanečníka Kristiána, s nadhľadom stavia proti sebe svet normálnosti a povrchnosti. A pýta sa, za čo sa oplatí bojovať, aby sme boli šťastní aj bez potlesku. Dve motivácie, jeden cieľ Júlii, sympatickej grafičke, sa práve rozpadol život. Tanečnú súťaž vníma ako šancu dokázať sebe aj svojim blízkym, že sa nevzdáva a ak bojuje, tak podľa pravidiel. Charizmatický tanečník Kristián sa túži vrátiť na vrchol a zachrániť si kariéru. Pred rokmi žiaril so svojou bývalou partnerkou. Stále miluje tanec nadovšetko a pre...
Zobraziť všetky články