Milan Ondrík FIPRESCI Otec recenzia Otec Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

recenzia Otec

Zobraziť nevypovedateľné

Katarína Mišíková

Písmo: A- | A+

Ako stvárniť tú najstrašnejšiu stratu a neúnosný pocit viny? Ako priblížiť prežívanie toho, čo sa vzpiera logike i predstavivosti? Ako bez bulvarizácie nakrútiť film o udalosti, ktorá vzbudila verejné pohoršenie a spustila mediálny lynč? Nový film Terezy Nvotovej Otec je jednou z možných odpovedí na tieto otázky.

Uvedeniu filmu do kín predchádzala prestížna premiéra na festivale v Benátkach a kampaň, ktorá zdôrazňovala napojenie príbehu na skutočné udalosti horúceho letného dňa v júli 2015 v Nitre, kedy muž zabudol svoje dieťa v aute.

Táto osobná tragédia sa na Slovensku stala nielen témou senzáciechtivého bulváru a predmetom internetových diskusií samozvaných expertov, ale aj podnetom na osvetu o takzvanom syndróme zabudnutého dieťaťa. Vďaka knihe, ktorú o mužovi napísal jeho priateľ Dušan Budzak, dostala verejnosť možnosť spoznať aj osobnú perspektívu príbehu.

Ambícia spracovať neľahké témy

Doterajšiu Nvotovej tvorbu charakterizuje záujem o neľahké, neraz kontroverzné témy s dokumentárnym podložím. Či už išlo o dokumenty Ježiš je normálny Mečiar, alebo hrané filmy Špina Svetlonoc, pri všetkých režisérka preukázala schopnosť nahmatať citlivý nerv témy a spracovať ju divácky atraktívnym spôsobom, trebárs aj na úkor subtílnejších nuáns. Cirkev, politika, sexuálne násilie a rodová nerovnosť nie sú prvoplánovo trhákovými námetmi, ale sú to témy, ktoré vyvolávajú silné emócie a dokážu dobre komunikovať s domácim aj medzinárodným publikom. Inak tomu nie je ani pri filme Otec.

Otec, chlap, hrdina, dub, stroj

Zatiaľ čo Nvotovej predchádzajúce hrané filmy sa zameriavali na neľahké situácie ženských hrdiniek a ich vnútorné prežívanie, Otec je doslova pohltený perspektívou mužského protagonistu Michala (Milan Ondrík). Tá je daná nielen spoluprácou Dušana Budzaka na scenári, ale najmä autorským zámerom porozumieť okolnostiam prípadov zabudnutých detí a priblížiť emocionálnu kataklyzmu ich rodičov. Cieľom nemá byť ospravedlniť nedbanlivosť, ale dať zakúsiť to, čo sa podľa štatistík môže stať komukoľvek.

Výlučná pozornosť titulnej postave





Otec (Slovensko/Česko/Poľsko, 2025)

RÉŽIA Tereza Nvotová ● SCENÁR Tereza Nvotová, Dušan Budzak ● KAMERA Adam Suzin ● STRIH Nikodem Chabior ● HUDBA Pjoni ● HRAJÚ Milan Ondrík, Dominika Morávková, Martina Sľúková, Peter Ondrejička, Ingrid Timková, Aňa Geislerová Peter Bebjak, Dominika Zajcz

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 11. 9. 2025

MINUTÁŽ 103 min.

Hodnotenie: 75%

Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články