Milan Ondrík FIPRESCI Otec recenzia Otec Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

recenzia Otec

Zobraziť nevypovedateľné

Katarína Mišíková

Písmo: A- | A+

Ako stvárniť tú najstrašnejšiu stratu a neúnosný pocit viny? Ako priblížiť prežívanie toho, čo sa vzpiera logike i predstavivosti? Ako bez bulvarizácie nakrútiť film o udalosti, ktorá vzbudila verejné pohoršenie a spustila mediálny lynč? Nový film Terezy Nvotovej Otec je jednou z možných odpovedí na tieto otázky.

Uvedeniu filmu do kín predchádzala prestížna premiéra na festivale v Benátkach a kampaň, ktorá zdôrazňovala napojenie príbehu na skutočné udalosti horúceho letného dňa v júli 2015 v Nitre, kedy muž zabudol svoje dieťa v aute.

Táto osobná tragédia sa na Slovensku stala nielen témou senzáciechtivého bulváru a predmetom internetových diskusií samozvaných expertov, ale aj podnetom na osvetu o takzvanom syndróme zabudnutého dieťaťa. Vďaka knihe, ktorú o mužovi napísal jeho priateľ Dušan Budzak, dostala verejnosť možnosť spoznať aj osobnú perspektívu príbehu.

Ambícia spracovať neľahké témy

Doterajšiu Nvotovej tvorbu charakterizuje záujem o neľahké, neraz kontroverzné témy s dokumentárnym podložím. Či už išlo o dokumenty Ježiš je normálny Mečiar, alebo hrané filmy Špina Svetlonoc, pri všetkých režisérka preukázala schopnosť nahmatať citlivý nerv témy a spracovať ju divácky atraktívnym spôsobom, trebárs aj na úkor subtílnejších nuáns. Cirkev, politika, sexuálne násilie a rodová nerovnosť nie sú prvoplánovo trhákovými námetmi, ale sú to témy, ktoré vyvolávajú silné emócie a dokážu dobre komunikovať s domácim aj medzinárodným publikom. Inak tomu nie je ani pri filme Otec.

Otec, chlap, hrdina, dub, stroj

Zatiaľ čo Nvotovej predchádzajúce hrané filmy sa zameriavali na neľahké situácie ženských hrdiniek a ich vnútorné prežívanie, Otec je doslova pohltený perspektívou mužského protagonistu Michala (Milan Ondrík). Tá je daná nielen spoluprácou Dušana Budzaka na scenári, ale najmä autorským zámerom porozumieť okolnostiam prípadov zabudnutých detí a priblížiť emocionálnu kataklyzmu ich rodičov. Cieľom nemá byť ospravedlniť nedbanlivosť, ale dať zakúsiť to, čo sa podľa štatistík môže stať komukoľvek.

Výlučná pozornosť titulnej postave





Otec (Slovensko/Česko/Poľsko, 2025)

RÉŽIA Tereza Nvotová ● SCENÁR Tereza Nvotová, Dušan Budzak ● KAMERA Adam Suzin ● STRIH Nikodem Chabior ● HUDBA Pjoni ● HRAJÚ Milan Ondrík, Dominika Morávková, Martina Sľúková, Peter Ondrejička, Ingrid Timková, Aňa Geislerová Peter Bebjak, Dominika Zajcz

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 11. 9. 2025

MINUTÁŽ 103 min.

Hodnotenie: 75%

Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kým hory horia voda stúpa Záber z filmu Pozdravy z Rodosu. Foto: Film Expanded

Kým hory horia, voda stúpa

Pod názvom Kým hory horia, voda stúpa – krátke filmy o klíme prichádzajú do distribúcie dve snímky dvoch renomovaných slovenských dokumentaristov. Pozdravy z Rodosu Viery Čákanyovej a Zakorenení vo vode Tomáša Krupu uvidia diváci v slovenských kinách od 20. augusta. „Kým jeden ostrov horí, druhý mizne pod vodou. Dvojica krátkych dokumentov ponúka kontrastné pohľady na klimatickú krízu – od turistov, ktorí si uprostred ničivých požiarov nerušene užívajú dovolenkový raj (Pozdravy z Rodosu), až po muža, núteného rozlúčiť sa s ostrovom, ktorý bol domovom jeho rodiny takmer dvesto rokov (Zakorenení vo vode). Filmy spája otázka, ako dlho ešte dokážeme prehliadať svet, ktorý sa nenávratne mení,“ uvádza spoločná distribučná synopsa snímok združených pod názvom Kým hory horia, voda stúpa. Pozdravy z Rodosu Pozdravy z Rodosu mali premiéru na MFF v Rotterdame. Čákanyová v nich ironicky a s využitím gýča odhaľuje náš talent ignorovať krízy. „Cez audiovizuálnu skratku vyjadruje angažovaný postoj k téme klimatických zmien, ktoré stále viac ohrozujú náš spôsob života. Film formálne hravým spôsobom ukazuje následky obrovských požiarov na gréckom ostrove Rodos v lete 2023 a ignorovanie alebo zľahčovanie problému dovolenkujúcimi turistami ako aj ziskuchtivými pracovníkmi cestovných kancelárií. Napodobňuje pritom amatérske dovolenkové videá a pohľadnice,“ charakterizovali snímku tvorcovia v projekte pre Audiovizuálny fondu, ktorý ju podporil. Producentami filmu sú Matej...
4 živly 2026 Premietanie v amfiteátri v Banskej Štiavnici. Foto: 4 živly/Daniel Dluhý

ohlasy 28. 4 živly

Koniec prvého augustového týždňa už pravidelne pre mnohých z nás znamená filmový maratón prepojený s diskusiami a koncertmi v pôvabnom prostredí Banskej Štiavnice. Podobne ako pri festivale Pohoda, aj tu si mnohí kupujú akreditáciu, respektíve vstupenku, prakticky hneď, ako je to možné. V tom čase je zvyčajne známa iba ústredná téma festivalu a netuší sa, aké filmy, hostia či inšpirácie sa pod ňou budú skrývať. V poradí už 28. ročník festivalu 4 živly sa tento rok konal od 6. do 9. augusta 2026 a niesol sa v znamení témy Generácie. Festival tento rok poznačilo aj nepriaznivé krátenie finančných prostriedkov. Organizátori boli tak nútení skrátiť program o jeden deň. Našťastie sa to na kvalite podujatia nijako nepodpísalo a 4 živly opäť ponúkli premyslenú dramaturgiu a výnimočnú atmosféru, pre ktorú sa do Banskej Štiavnice každoročne vracajú stovky návštevníkov. Na cestovanie som si vybrala asi ten najhorší možný čas. Aktuálne totiž už neexistuje priame spojenie medzi Bratislavou a Banskou Štiavnicou. Prestupovala som v štyridsaťstupňových teplotách v Žiari nad Hronom okolo obeda. Teplo telo totálne vyšťavilo, a tak som prvý film festivalu vynechala a na amfiteáter som už nedokráčala. Návrat do deväťdesiatych rokov V piatok som začala svoj filmový program zhurta a poriadnou „náložou“. Chorvátsky dokumentárny film Vtedy za mlada (2020) je osobnou výpoveďou režiséra Ivana Ramljaka a jeho...
Zobraziť všetky články