recenzia Otec Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

recenzia Otec

Zobraziť nevypovedateľné

Katarína Mišíková

Písmo: A- | A+

Ako stvárniť tú najstrašnejšiu stratu a neúnosný pocit viny? Ako priblížiť prežívanie toho, čo sa vzpiera logike i predstavivosti? Ako bez bulvarizácie nakrútiť film o udalosti, ktorá vzbudila verejné pohoršenie a spustila mediálny lynč? Nový film Terezy Nvotovej Otec je jednou z možných odpovedí na tieto otázky.

Uvedeniu filmu do kín predchádzala prestížna premiéra na festivale v Benátkach a kampaň, ktorá zdôrazňovala napojenie príbehu na skutočné udalosti horúceho letného dňa v júli 2015 v Nitre, kedy muž zabudol svoje dieťa v aute.

Táto osobná tragédia sa na Slovensku stala nielen témou senzáciechtivého bulváru a predmetom internetových diskusií samozvaných expertov, ale aj podnetom na osvetu o takzvanom syndróme zabudnutého dieťaťa. Vďaka knihe, ktorú o mužovi napísal jeho priateľ Dušan Budzak, dostala verejnosť možnosť spoznať aj osobnú perspektívu príbehu.

Ambícia spracovať neľahké témy

Doterajšiu Nvotovej tvorbu charakterizuje záujem o neľahké, neraz kontroverzné témy s dokumentárnym podložím. Či už išlo o dokumenty Ježiš je normálny Mečiar, alebo hrané filmy Špina Svetlonoc, pri všetkých režisérka preukázala schopnosť nahmatať citlivý nerv témy a spracovať ju divácky atraktívnym spôsobom, trebárs aj na úkor subtílnejších nuáns. Cirkev, politika, sexuálne násilie a rodová nerovnosť nie sú prvoplánovo trhákovými námetmi, ale sú to témy, ktoré vyvolávajú silné emócie a dokážu dobre komunikovať s domácim aj medzinárodným publikom. Inak tomu nie je ani pri filme Otec.

Otec, chlap, hrdina, dub, stroj

Zatiaľ čo Nvotovej predchádzajúce hrané filmy sa zameriavali na neľahké situácie ženských hrdiniek a ich vnútorné prežívanie, Otec je doslova pohltený perspektívou mužského protagonistu Michala (Milan Ondrík). Tá je daná nielen spoluprácou Dušana Budzaka na scenári, ale najmä autorským zámerom porozumieť okolnostiam prípadov zabudnutých detí a priblížiť emocionálnu kataklyzmu ich rodičov. Cieľom nemá byť ospravedlniť nedbanlivosť, ale dať zakúsiť to, čo sa podľa štatistík môže stať komukoľvek.

Výlučná pozornosť titulnej postave





Otec (Slovensko/Česko/Poľsko, 2025)

RÉŽIA Tereza Nvotová ● SCENÁR Tereza Nvotová, Dušan Budzak ● KAMERA Adam Suzin ● STRIH Nikodem Chabior ● HUDBA Pjoni ● HRAJÚ Milan Ondrík, Dominika Morávková, Martina Sľúková, Peter Ondrejička, Ingrid Timková, Aňa Geislerová Peter Bebjak, Dominika Zajcz

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 11. 9. 2025

MINUTÁŽ 103 min.

Hodnotenie: 75%

Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Best of DAFilms.sk 2025 Ivan Mistrík, Ivan Rajniak a Štefan Kvietik vo filme Medená veža (1970). Foto: archív SFÚ/Václav Polák

Špeciály DAFilms.sk: Best of 2025, Erik Panák aj Vojtěch Jasný

Aké nové kolekcie pripravil pre svojich divákov a diváčky portál DAFilms.sk? Programový blok In memoriam: Erik Panák pripomína predčasne zosnulého filmového producenta, ktorý zomrel v novembri vo veku 57 rokov. DAFilms.sk ponúka kolekciu jeho desiatich filmov, medzi ktorými sú Piargy (r, Ivo Trajkov, 2022), Fair Play (r. Andrea Sedláčková, 2014) či Jan Palach (r. Robert Sedláček, 2018). Kolekcia obsahuje tiež polohraný dokoument Čas grimás (r. Peter Dimitrov, 2011) a dokumentárne portréty Jiřího Suchého, Michaela Kocába aj historika Jána Mlynárika. Výber Filmové imaginácie Vojtěcha Jasného pripomína storočnicu od narodenia slávneho českého režiséra. DAFilms.sk ponúka jeho poviedkový film Touha (1959), snímku Až príde kocúr (1963) s Emíliou Vášáryovou a Janom Werichom aj titul Všetci dobrí rodáci (1968), po ktorom Jasný emigroval. Všetky tri filmy ocenili v Cannes. Kolekcia obsahuje aj snímky Prežil som svoju smrť (1960) a Dýmky (1966). Samostatnou kolekciou filmov oslavuje DAFilms.sk 25 rokov od vzniku Vyšehradského fondu. „Tento výber sleduje vývoj záujmov, estetiky a identity strednej Európy v rokoch 2000 až 2024. Začína veľkolepou freskou Karla Vachka, ktorá prekračuje žánrové hranice, pokračuje formálne odvážnymi experimentmi z Maďarska a Slovenska a zahŕňa významné portréty osobných a politických premien z Poľska. Filmový výber zároveň zdôrazňuje opakujúce sa témy, ktoré formovali región: boj za demokratické hodnoty, odolnosť komunít v...
Peter Mikulík počas skúšky hry Ideálny manžel (2003). Foto: SND/Jana Nemčoková

in memoriam Peter Mikulík (1941 – 2025)

Významný divadelný a televízny režisér, pedagóg a herec Peter Mikulík zomrel 13. decembra 2025 vo veku 84 rokov. V Slovenskom národnom divadle sa podpísal pod takmer stovku divadelných réžií. Režíroval tiež množstvo televíznych inscenácií. Bol dvorným režisérom dvojice Lasica a Satinský. „Odchádza rozhľadený a pokorný divadelník s citlivým humorom, ktorý vždy hľadal riešenia, nové možnosti, citlivo načúval a rozumel kolegom i študentom,“ reagovalo na jeho úmrtie Slovenské národné divadlo. Rodák z Trenčína sa dramatickému umeniu venoval od detstva. Už ako chlapec pôsobil v Detskej rozhlasovej dramatickej družine. Neskôr pomýšľal na herectvo, kvôli silnejším dioptriám ho však neprijali. A tak vyštudoval na Divadelnej fakulte bratislavskej VŠMU réžiu. Okrem toho však účinkoval v menších postavách na javisku, vo filme aj v televízii. Roky s Lasicom a Satinským Paralelne pôsobil v novozaloženom kabaretnom divadle Tatra revue, ktoré vzniklo v roku 1958. „V prostredí tanečnej sály so stolmi a stoličkami, po bokoch ktorej sa dalo chodiť, začala na zvýšenom pódiu svoju kariéru nielen humoristická dvojica Milan Lasica a Július Satinský, ale aj Peter Mikulík, ktorý bol režisérom týchto zväzáckych nedeľných Mládežníckych predpoludní. Ich princípom bola autorská improvizácia,“ napísala teatrologička Dagmar Podmaková v štúdii v časopise Slovenské divadlo. S Júliusom Satinským sa Mikulík zoznámil ešte počas Hviezdoslavových Kubínov ako tínedžer a neskôr sa tu obaja zoznámili aj s Milanom Lasicom. „So spolužiakom...
Otec Oscar Herečka Aňa Geislerová, producentka Veronika Paštéková a producent Anton Škreko. Foto: archív Veroniky Paštékovej

Kam dôjde Otec na ceste k Oscarom?

Slovenským kandidátom na Oscara v kategórii medzinárodných filmov je tento rok snímka Otec Terezy Nvotovej. To, či dostane šancu priblížiť sa k Oscarovi, sa dozvieme už 16. decembra, keď americká Akadémia filmových umení a vied zverejní takzvaný shortlist s pätnástkou predvybraných filmov. Z nich vzíde pätica nominovaných titulov. O tom, že Slovensko bude v oscarovom súboji zastupovať Otec, sa jeho tvorcovia dozvedeli v deň slovenskej premiéry filmu na festivale Cinematik 10. septembra. „Je to trochu nešťastné, lebo iné krajiny už pracovali na kampani. Tá pozostáva zo zabezpečenia PR agentúry v Amerike – my máme aj európsku agentúru a tiež agentúry na sociálne siete. Vzhľadom na krátkosť času bolo ťažké zabezpečiť skúsené, ale zároveň cenovo dostupné agentúry,“ vysvetľuje pre filmsk.sk producentka Otca Veronika Paštéková zo spoločnosti DANAE Production. Kvituje, že tvorcom vyšiel v ústrety Audiovizuálny fond a promptne hodnotil ich žiadosť o podporu reprezentácie Slovenska v súvislosti s domácou oscarovou nomináciou. „Inak by sme museli čakať na výsledky až niekedy do decembra,“ hovorí Paštéková a dodáva, že na prezentáciu filmu v zahraničí v súvislosti s Oscarmi zohnali financie aj z ďalších súkromných zdrojov a tiež ich podporila televízia Joj. Rady od skúsených kolegov O kampani sa tvorcovia radili aj s kolegami zo zahraničia. „Vo chvíli, keď sme sa dozvedeli o nominácii, radili sme sa s českým koprodukčným partnerom moloko film, s Jiřím Mádlom (ten sa vlani...
Zobraziť všetky články