Smrť nás nezastihne nepripravených

Hovorí sa, že medzi dvojčatami je puto, ktorému nemôže nikto iný porozumieť. Puto, ktoré je o to pevnejšie – a aj viac namáhané –, ak vo svete dvojčiat niet iného človeka, ak žijú len jeden pre druhého. Raději zešílet v divočině je o samotárstve, o odmietaní konvenčného spôsobu života, o alkoholizme aj o starnutí. Predovšetkým je to ale film o láske a smrti. Všetko v živote sa nakoniec zúži na tieto dve veci.

Film, s ktorým Miro Remo vyhral hlavnú cenu na festivale v Karlových Varoch, vznikol podľa námetu Aleša Palána. Jeho kniha Raději zešílet v divočině. Setkání s šumavskými samotáři (2018) zachytáva rozhovory s ľuďmi žijúcimi mimo civilizácie, v izolácii, odmietajúcimi tradičný systém. Jednými z nich sú aj dvojčatá František a Ondřej Klišíkovci, prebývajúci v dome uprostred prírody na prahu šesťdesiatky. Stávajú sa protagonistami Removho filmu, ktorý je dvojportrétom aj portrétom zároveň.

Prítomnosť tak výnimočných, excentrických osobností by mohla zvádzať k tomu, že ich postačí vo filme len sledovať. Počúvať ich poetické preslovy či vulgárne hádky, rozjímať pritom nad šumavskou divočinou sprostredkovanou v krásnej kamere Dušana Husára. Veď aj to by nám stačilo. František a Ondřej ale nezatieňujú autorské gesto. Súznia s ním, lebo scenár aj forma sú im prispôsobené, vrastajú do seba navzájom.

Rozprávka o zrkadle

Remo sa nespolieha len na to, čo by sa mohlo v prúde natáčania vyjaviť či zaujať svojou bizarnosťou. Film neskĺza do „freak show“, naopak