recenzia Raději zešílet v divočině Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

recenzia Raději zešílet v divočině

Smrť nás nezastihne nepripravených

Zuzana Goleinová

Písmo: A- | A+

Hovorí sa, že medzi dvojčatami je puto, ktorému nemôže nikto iný porozumieť. Puto, ktoré je o to pevnejšie – a aj viac namáhané –, ak vo svete dvojčiat niet iného človeka, ak žijú len jeden pre druhého. Raději zešílet v divočině je o samotárstve, o odmietaní konvenčného spôsobu života, o alkoholizme aj o starnutí. Predovšetkým je to ale film o láske a smrti. Všetko v živote sa nakoniec zúži na tieto dve veci.

Film, s ktorým Miro Remo vyhral hlavnú cenu na festivale v Karlových Varoch, vznikol podľa námetu Aleša Palána. Jeho kniha Raději zešílet v divočině. Setkání s šumavskými samotáři (2018) zachytáva rozhovory s ľuďmi žijúcimi mimo civilizácie, v izolácii, odmietajúcimi tradičný systém. Jednými z nich sú aj dvojčatá František a Ondřej Klišíkovci, prebývajúci v dome uprostred prírody na prahu šesťdesiatky. Stávajú sa protagonistami Removho filmu, ktorý je dvojportrétom aj portrétom zároveň.

Prítomnosť tak výnimočných, excentrických osobností by mohla zvádzať k tomu, že ich postačí vo filme len sledovať. Počúvať ich poetické preslovy či vulgárne hádky, rozjímať pritom nad šumavskou divočinou sprostredkovanou v krásnej kamere Dušana Husára. Veď aj to by nám stačilo. František a Ondřej ale nezatieňujú autorské gesto. Súznia s ním, lebo scenár aj forma sú im prispôsobené, vrastajú do seba navzájom.

Rozprávka o zrkadle

Remo sa nespolieha len na to, čo by sa mohlo v prúde natáčania vyjaviť či zaujať svojou bizarnosťou. Film neskĺza do „freak show“, naopak





Raději zešílet v divočině (Slovensko/Česko, 2025)

RÉŽIA Miro Remo ● SCENÁR Aleš Palán, Miro Remo ● KAMERA Dušan Husár, Miro Remo ● STRIH Maté Csuport, Šimon Hájek ● ZVUK Lukáš Kasprzyk ● HUDBA Adam Matej, Bedřich Smetana ● PRODUCENTI Tomáš Hrubý, Pavla Janoušková Kubečková (nutprodukce), Miro Remo (Arsy Versy) ● KOPRODUCENT Česká televize

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 2. Októbra 2025

MINUTÁŽ 82 min

Hodnotenie: 90%

Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Alžbeta Domastová Foto: archív SFÚ

Alžbeta Domastová

Slovenskú kinematografiu tvoria nielen všeobecne známe mená režisérov a hercov, ale i práca ľudí, ktorí zostávajú mimo svetiel reflektorov. Jednou z takýchto osobností bola aj Alžbeta Domastová, filmová profesionálka, ktorá výrazne prispela k vzniku viacerých významných diel československej kinematografie. Narodila sa v Nitre 19. apríla pred 90 rokmi. Alžbeta Domastová prešla na Kolibe rôznymi profesiami. Začínala ako skriptka a asistentka réžie (Čert nespí; Čo nezažil Kolumbus; Muž, ktorý sa nevrátil; Ivan). A pokračovala ako pomocná režisérka (Zvony pre bosých; Sedem svedkov; Veľká noc a veľký deň). Hoci sa jej meno neobjavovalo na plagátoch medzi poprednými tvorcami, jej práca bola neoddeliteľnou súčasťou filmového procesu. Vypracovala sa a zaradila k odborníkom zabezpečujúcim kontinuitu, organizáciu a kvalitu výslednej filmovej produkcie. Počas svojej vyše tridsaťročnej kolibskej kariéry sa Domastová podieľala na viac než dvoch desiatkach kinematografických projektov. Medzi najvýznamnejšie patria dráma z prostredia nacistického koncentračného tábora Boxer a smrť (r. Peter Solan, 1962), poetická persifláž Panna zázračnica (r. Štefan Uher, 1966), poviedkový experiment Dialóg 20 40 60 (r. Peter Solan, Zbyněk Brynych, Jerzy Skolimowski, 1968) či baladická feéria Javor a Juliana (r. Štefan Uher, 1972). So Štefanom Uhrom ďalej spolupracovala aj na snímkach Organ (1964), Keby som mal pušku (1971), Dolina (1973), Veľká noc a veľký deň (1974)...
recenzia Tanec s medveďom Záber z filmu Tanec s medveďom. Foto: Bontonfilm

recenzia Tanec s medveďom

„Dnes je to presne rok, odkedy som sa o tebe prvýkrát dozvedela. Dala som ti meno Bea. Nositeľka šťastia,“ spomína Linda, protagonistka filmu Tanec s medveďom. Snímka otvára témy duševného zdravia žien a prijatia zodpovednosti za rozhodnutie, ktoré ovplyvní nejeden život. Linda a jej manžel Marek štartujú novú životnú etapu. Na začiatku tehotenstva sa však Linda dozvie, že ich dieťa môže mať vývojovú poruchu. Ako je to možné? Náhoda. Videá a obrázky, ktoré mali zakaždým nálepku „iní ľudia“, sú odrazu prítomné v každom okamihu. Tlak okolia núti Lindu premýšľať nad blízkou budúcnosťou. Dieťa so špeciálnymi potrebami bude potrebovať špeciálnu opateru, a tak hrozí, že Lindina sľubná kariéra sólovej huslistky skončí. Mladí manželia sa začnú ponárať do potenciálneho  komplikovaného života s dcérkou s Downovým syndrómom. Oboch pohltí jediná emócia – strach. Postupne je dôležitá aj otázka, či je Lindin vzťah s Marekom dostatočne pevný a pružný na to, aby zvládol túto ťažkú životnú skúšku. Duševné zdravie verzus stereotypy spoločnosti Tanec s medveďom je česko-slovenská vzťahová dráma o zodpovednosti za iný život. Česká režisérka Jitka Rudolfová natočila tento film podľa scenára Lucie Bokšteflovej. V hlavnej úlohe sa predstavila Pavla Gajdošíková a jej filmovým manželom sa stal Kryštof Hádek. Na plátne sa mihla aj slovenská herečka Zuzana Kronerová a ďalší, a o atmosférickú hudbu sa postarali Jonatan Pastirčák a Martin...
recenzia Nevďačné bytosti Dexter Franc a Barry Ward vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK

recenzia Nevďačné bytosti

Nový film slovinského režiséra Olma Omerzu Nevďačné bytosti prenáša diváka do dôverne známeho kempu na pobreží Jadranu, aby mu ukázal, ako osamelé môžu byť naše najbližšie vzťahy. Čerstvo rozvedený otec (Barry Ward) berie deti na spoločnú dovolenku pri mori, aby utužil natrhnuté puto a nestratil svoje krehké postavenie hlavy rodiny. Potom čo sa sedemnásťročná Klára (Dexter Franc) zamiluje do miestneho mladíka Denisa (Timon Šturbej), sa dej vyostruje a prostredníctvom rozprávania s kompaktnou atmosférou divákovi predostiera medzigeneračný príbeh o láske a o tom, čo všetko je človek schopný spraviť, aby ju ochránil. Čo keď je láska práve o tom, aby sme druhým dovolili bezpečne zlyhať? V poradí piaty celovečerný film Olma Omerzu nadväzuje na režisérovu predošlú tvorbu, ktorú sofistikovane posúva do novej, artovej podoby. Snímka uvedená na medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne potvrdzuje režisérovo silné postavenie na nezávislej filmovej scéne. Omerzu rezignuje na divácke očakávania a svojským štýlom predkladá tému rodičovstva, záväzku a slobody, ktorú rodinné vzťahy často obmedzujú. Komunikácia je základ Príbeh dvojjazyčnej rodiny aktuálnym a mnohovrstevnatým spôsobom spracúva myšlienku neschopnosti komunikovať a odcudzenia, ktoré vo vzťahoch vytvára. Otec nevie po česky, mama je zo Slovenska a deti spolu napriek spoločnému jazyku sotva prehovoria. Mladší brat Theo je v zásade bezproblémový, ale vďaka tomu, žiaľ, aj neviditeľný, zatiaľ čo staršia Klára trpí poruchou...
Zobraziť všetky články