Ceny slovenskej filmovej kritiky 2026 recenzia Raději zešílet v divočině Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

recenzia Raději zešílet v divočině

Smrť nás nezastihne nepripravených

Zuzana Goleinová

Písmo: A- | A+

Hovorí sa, že medzi dvojčatami je puto, ktorému nemôže nikto iný porozumieť. Puto, ktoré je o to pevnejšie – a aj viac namáhané –, ak vo svete dvojčiat niet iného človeka, ak žijú len jeden pre druhého. Raději zešílet v divočině je o samotárstve, o odmietaní konvenčného spôsobu života, o alkoholizme aj o starnutí. Predovšetkým je to ale film o láske a smrti. Všetko v živote sa nakoniec zúži na tieto dve veci.

Film, s ktorým Miro Remo vyhral hlavnú cenu na festivale v Karlových Varoch, vznikol podľa námetu Aleša Palána. Jeho kniha Raději zešílet v divočině. Setkání s šumavskými samotáři (2018) zachytáva rozhovory s ľuďmi žijúcimi mimo civilizácie, v izolácii, odmietajúcimi tradičný systém. Jednými z nich sú aj dvojčatá František a Ondřej Klišíkovci, prebývajúci v dome uprostred prírody na prahu šesťdesiatky. Stávajú sa protagonistami Removho filmu, ktorý je dvojportrétom aj portrétom zároveň.

Prítomnosť tak výnimočných, excentrických osobností by mohla zvádzať k tomu, že ich postačí vo filme len sledovať. Počúvať ich poetické preslovy či vulgárne hádky, rozjímať pritom nad šumavskou divočinou sprostredkovanou v krásnej kamere Dušana Husára. Veď aj to by nám stačilo. František a Ondřej ale nezatieňujú autorské gesto. Súznia s ním, lebo scenár aj forma sú im prispôsobené, vrastajú do seba navzájom.

Rozprávka o zrkadle

Remo sa nespolieha len na to, čo by sa mohlo v prúde natáčania vyjaviť či zaujať svojou bizarnosťou. Film neskĺza do „freak show“, naopak





Raději zešílet v divočině (Slovensko/Česko, 2025)

RÉŽIA Miro Remo ● SCENÁR Aleš Palán, Miro Remo ● KAMERA Dušan Husár, Miro Remo ● STRIH Maté Csuport, Šimon Hájek ● ZVUK Lukáš Kasprzyk ● HUDBA Adam Matej, Bedřich Smetana ● PRODUCENTI Tomáš Hrubý, Pavla Janoušková Kubečková (nutprodukce), Miro Remo (Arsy Versy) ● KOPRODUCENT Česká televize

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 2. Októbra 2025

MINUTÁŽ 82 min

Hodnotenie: 90%

Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články