Miro Remo Raději zešílet v divočině
Písmo: A- | A+

Krištáľový glóbus pre najlepší film hlavnej súťaže 59. ročníka MFF Karlovy Vary si odniesol slovenský dokumentarista Miro Remo so snímkou Raději zešílet v divočině. Kreatívny dokument vznikol v česko-slovenskej koprodukcii a Remo o ňom hovorí ako o rozprávke pre dospelých.

Vychádza z rovnomennej knihy rozhovorov Aleša Palána so šumavskými pustovníkmi a samotármi. Z Palánovho sveta outsiderov Remo ako protagonistov obsadil šestdesiatročné jednovaječné dvojčatá Františka a Ondřeja.

Je to forma hry. Chcel som divákom sprostredkovať svoj zážitok z tohto výnimočného sveta. S Frantom a Ondrom sme sa stali blízkymi priateľmi, lúčime sa objatím do prasknutia. Od začiatku som v ich príbehu cítil magický rozmer. V knihe je naznačený, no vo filme som mu dal priestor a zároveň som ho deromantizoval. Oni sami dokázali zájsť za hranicu všednosti. Hrať sa s nami. Štylizované momenty, ako napríklad veľké zrkadlo vylovené z Vltavy, odrážajú magickosť i rozpoltenosť ich sveta, dualitu. Chcel som, aby film pôsobil ako rozprávka pre dospelých. Tí sa tiež hrajú, len s inými hračkami,“ povedal v rozhovore o filme Raději zešílet v divočině Miro Remo.

Krištáľový glóbus si Remo vo Varoch prevzal z rúk herca Stellana Skarsgårda. „Tento festival mi už roky potvrdzuje, že to má celé zmysel,“ povedal režisér, ktorý sa o cenu v hlavnej súťaži uchádzal aj pred štyrmi rokmi so svojou predchádzajúcou snímkou Láska pod kapotou. „Ďakujem Alešovi Palánovi, ktorý napísal geniálnu knižku, vďaka ktorej sme mohli vstúpiť do tohto šialeného sveta. Je to pre mňa asi najväčšia pocta akú som ako filmár dostal a veľmi si to cením,“ dodal Remo.

Miro Remo Raději zešílet v divočině.
Miro Remo s protagonistami svojho filmu Raději zešílet v divočine Ondřejom Klišíkom a Františkom Klišíkom. Foto: Film Servis Festival Karlovy Vary.

Filmárske riziko a pocit slobody

Porotu Hlavnej súťaže 59. ročníka MFF Karlovy Vary, ktorý sa konal od 4. do 12. júla, tvorili mexický producent Nicolás Celis, iránsko-britský režisér a producent Babak Jalali, filmová kritička a programmerka Jessica Kiang, herec a producent Jiří Mádl a švédsko-nórska herečka a filmárka Tuva Novotny.

Porota Removu snímku Raději zešílet v divočině označila za vtipnú filmovú pohľadnicu, ktorá vzdáva hold miznúcemu umeniu zostať sám sebou. „Tento úchvatne vynaliezavý dokument predstavuje portrét dvoch neustále sa hašteriacich bratov – dvojčiat žijúcich čudáckym spôsobom na schátralom statku mimo civilizácie. Je však celkom možné, že v takej šialenej dobe, ako je tá naša, sú títo dvaja najpríčetnejšími ľuďmi na svete,“ napísala porota v zdôvodnení. „Raději zešílet v divočině obdivne zachytáva životný štýl a drsné podoby bratskej lásky. Podstupuje pritom filmárske riziko, ktoré je závanom čerstvého, lesom voňajúceho vzduchu, omočením tela v jazierku, chvíľkou rozjímania, zatiaľčo vám krava okusuje bradu. Je to skrátka pocit slobody.

Zvláštne uznanie poroty si z festivalu odniesla Kateřina Falbrová za herecký výkon v česko-slovenskom filme Zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. „Mladá Kateřina podáva citlivo subtilný herecký výkon, ktorý je zároveň rýdzou piesňou zlomeného srdca a súcitu s mnohými mladými dievčatami, ktoré sa stali obeťami zneužívania a ktorých príbehy jej postava prežíva,“ uviedla porota. „Kto by povedal, že tá dvanásťročná mimoňka z kastingu preberá cenu. Veľmi si prajem, že si ľudia v mojom veku film Zbormajster pustia a odnesú si z toho svoje,“ povedala Falbrová pri preberaní ceny. Zbormajster získal na festivale aj neštatutárnu cenu Europa Cinemas Label.

Ceny pre Jiřího Brožeka a Stellana Skarsgårda

Čestné Kríštáľové glóbusy si zo záverečného ceremoniálu odniesli strihač Jiří Brožek a herec Stellan Skarsgård. Brožek sa stal prvým strihačom, ktorému sa na festivale dostalo tohto ocenenia. Podpísaný je pod klasikami ako Vesničko má střediková (r. Jiří Menzel, 1985), Vrchní, prchni (r. Ladislav Smoljak, 1980) či Smrt krásných srnců (r. Karel Kachyňa). Spolupracoval aj s viacerými slovenskými režisérmi. Strihal napríklad snímky Martina Šulíka Cigán (2011) a Slnečný štát (2005), Juraja Jakubiska Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992) či Evy Borušovičovej Modré z neba (1997). Spolupracoval aj s Ferom Feničom a podieľal sa na seriáli Lekár umierajúceho času (1983) Miloslava Luthera.

Prehľad cien 59. ročníka MFF Karlove Vary.

Autor:

Miro Remo s Krištáľovým glóbusom za film Raději zešílet v divočině. Foto: Film Servis Festival Karlovy Vary

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kinobus 2026 Atmosféra na festivale Kinobus. Foto: Kinobus/Marek Jančúch

Kinobus 2026 prepojí Oravu so susedným Poľskom

Dva autobusy, štyri dni na cestách, bývalé aj súčasné kiná. Filmy premietané zo starých premietačiek a filmových pásov, rozhovory s miestnymi, prechádzky, exkurzie a objavovanie Oravy spôsobom, ktorý by vám bežný navigačný systém pravdepodobne nikdy nenavrhol. Tohtoročný (nielen) filmový festival Kinobus sa koná od 27. do 30. augusta 2026. Publikum prevedie Námestovom, Oravským Veselým, Mútnym a bývalými kúpeľmi Slaná voda. Zavíta aj do susedného Poľska do obcí Łękawica a Żywiec, kde sa po prvýkrát prepojí s poľským partnerským festivalom Kinobus. Podtitulom a témou ročníka je Pospolu. Téma vychádza z charakteristickej vlastnosti Oravcov – silnej súdržnosti a komunitného života. „Fascinujú ma miestne kultúrne domy. Ich architektúra je tu úplne iná ako inde na Slovensku,“ približuje výber tohtoročného regiónu riaditeľ a dramaturg festivalu Martin Krištof. „Na Orave je kino súčasťou veľkého kultúrneho domu, kde sídli aj obecný úrad, materská škôlka a knižnica. Dominantou je spoločenská sála a celé je to na naše pomery veľmi predimenzované,“ dodáva. „Festivaly, svadby, pohreby, všetko sa deje komunitne, spolu. Na druhej strane, nikde ani známky, že ste kúsok od Poľska. Žiadne prepojenie nápismi, spojmi, jazykom, značkami. Ale akoby asi s ostatným Slovenskom,“ vysvetľuje Krištof. Historickým míľnikom festivalu bude cezhraničné prepojenie s poľským festivalom Kinobus - festiwal kinowy na kółkach. Vznikol...
Česko Oscar 2026 Berlinale 2026 Tomáš Gič Záber z filmu Keby sa holuby premenili na zlato. Foto: guča films

Česko posiela na Oscary Holuby, študentského Oscara má za Volklore

Česká filmová a televízna akadémia (ČFTA) oznámila, že českým kandidátom na cenu 99. ročníka americkej Academy of Motion Picture Arts and Sciences (AMPAS) Oscar v kategórii medzinárodných celovečerných filmov bude dokument Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. „V intímnom a formálne originálnom dokumente zaznamenáva režisérka päť rokov osudy svojho brata a dvoch bratrancov, ktorým závislosť postupne vzala vzťahy, domov aj pocit bezpečia. S využitím estetiky DIY prepája denníkové zábery, štylizované spomienky, oživené fotografie aj grafické koláže a bez sentimentu sa pokúša pochopiť príčiny ich pádu aj jeho dopad na celú rodinu,“ uviedla ČFTA. Snímka si z Berlinale 2026 odniesla cenu pre najlepší dokument. Premietala sa aj v Karlových Varoch. Na Slovensku ju ako prví uvidia v septembri diváci na MFF Cinematik v Piešťanoch, v októbri príde do distribúcie. Film vznikol v česko-slovenskej koprodukcii. Za Slovensko film koprodukoval Matej Sotník zo spoločnosti guča films. Česko sa v týchto dňoch tešilo aj zo študentského Oscara. V kategórii alternatívnych a experimentálnych diel ho začiatkom augusta získala študentka FAMU Viktorie Štěpánová s videoesejou Volklore. Na študentských Oscaroch v jednotlivých kategóriách udeľujú zlatú, striebornú a bronzovú cenu. Ktorú z nich Volklore získa, oznámia na festivale v Toronte 14. septembra. Do najužšieho oscarového výberu v rovnakej kategórii ako Volklore sa tento rok dostal aj slovenský...
Zobraziť všetky články