Miro Remo Raději zešílet v divočině
Písmo: A- | A+

Krištáľový glóbus pre najlepší film hlavnej súťaže 59. ročníka MFF Karlovy Vary si odniesol slovenský dokumentarista Miro Remo so snímkou Raději zešílet v divočině. Kreatívny dokument vznikol v česko-slovenskej koprodukcii a Remo o ňom hovorí ako o rozprávke pre dospelých.

Vychádza z rovnomennej knihy rozhovorov Aleša Palána so šumavskými pustovníkmi a samotármi. Z Palánovho sveta outsiderov Remo ako protagonistov obsadil šestdesiatročné jednovaječné dvojčatá Františka a Ondřeja.

Je to forma hry. Chcel som divákom sprostredkovať svoj zážitok z tohto výnimočného sveta. S Frantom a Ondrom sme sa stali blízkymi priateľmi, lúčime sa objatím do prasknutia. Od začiatku som v ich príbehu cítil magický rozmer. V knihe je naznačený, no vo filme som mu dal priestor a zároveň som ho deromantizoval. Oni sami dokázali zájsť za hranicu všednosti. Hrať sa s nami. Štylizované momenty, ako napríklad veľké zrkadlo vylovené z Vltavy, odrážajú magickosť i rozpoltenosť ich sveta, dualitu. Chcel som, aby film pôsobil ako rozprávka pre dospelých. Tí sa tiež hrajú, len s inými hračkami,“ povedal v rozhovore o filme Raději zešílet v divočině Miro Remo.

Krištáľový glóbus si Remo vo Varoch prevzal z rúk herca Stellana Skarsgårda. „Tento festival mi už roky potvrdzuje, že to má celé zmysel,“ povedal režisér, ktorý sa o cenu v hlavnej súťaži uchádzal aj pred štyrmi rokmi so svojou predchádzajúcou snímkou Láska pod kapotou. „Ďakujem Alešovi Palánovi, ktorý napísal geniálnu knižku, vďaka ktorej sme mohli vstúpiť do tohto šialeného sveta. Je to pre mňa asi najväčšia pocta akú som ako filmár dostal a veľmi si to cením,“ dodal Remo.

Miro Remo Raději zešílet v divočině.
Miro Remo s protagonistami svojho filmu Raději zešílet v divočine Ondřejom Klišíkom a Františkom Klišíkom. Foto: Film Servis Festival Karlovy Vary.

Filmárske riziko a pocit slobody

Porotu Hlavnej súťaže 59. ročníka MFF Karlovy Vary, ktorý sa konal od 4. do 12. júla, tvorili mexický producent Nicolás Celis, iránsko-britský režisér a producent Babak Jalali, filmová kritička a programmerka Jessica Kiang, herec a producent Jiří Mádl a švédsko-nórska herečka a filmárka Tuva Novotny.

Porota Removu snímku Raději zešílet v divočině označila za vtipnú filmovú pohľadnicu, ktorá vzdáva hold miznúcemu umeniu zostať sám sebou. „Tento úchvatne vynaliezavý dokument predstavuje portrét dvoch neustále sa hašteriacich bratov – dvojčiat žijúcich čudáckym spôsobom na schátralom statku mimo civilizácie. Je však celkom možné, že v takej šialenej dobe, ako je tá naša, sú títo dvaja najpríčetnejšími ľuďmi na svete,“ napísala porota v zdôvodnení. „Raději zešílet v divočině obdivne zachytáva životný štýl a drsné podoby bratskej lásky. Podstupuje pritom filmárske riziko, ktoré je závanom čerstvého, lesom voňajúceho vzduchu, omočením tela v jazierku, chvíľkou rozjímania, zatiaľčo vám krava okusuje bradu. Je to skrátka pocit slobody.

Zvláštne uznanie poroty si z festivalu odniesla Kateřina Falbrová za herecký výkon v česko-slovenskom filme Zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. „Mladá Kateřina podáva citlivo subtilný herecký výkon, ktorý je zároveň rýdzou piesňou zlomeného srdca a súcitu s mnohými mladými dievčatami, ktoré sa stali obeťami zneužívania a ktorých príbehy jej postava prežíva,“ uviedla porota. „Kto by povedal, že tá dvanásťročná mimoňka z kastingu preberá cenu. Veľmi si prajem, že si ľudia v mojom veku film Zbormajster pustia a odnesú si z toho svoje,“ povedala Falbrová pri preberaní ceny. Zbormajster získal na festivale aj neštatutárnu cenu Europa Cinemas Label.

Ceny pre Jiřího Brožeka a Stellana Skarsgårda

Čestné Kríštáľové glóbusy si zo záverečného ceremoniálu odniesli strihač Jiří Brožek a herec Stellan Skarsgård. Brožek sa stal prvým strihačom, ktorému sa na festivale dostalo tohto ocenenia. Podpísaný je pod klasikami ako Vesničko má střediková (r. Jiří Menzel, 1985), Vrchní, prchni (r. Ladislav Smoljak, 1980) či Smrt krásných srnců (r. Karel Kachyňa). Spolupracoval aj s viacerými slovenskými režisérmi. Strihal napríklad snímky Martina Šulíka Cigán (2011) a Slnečný štát (2005), Juraja Jakubiska Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992) či Evy Borušovičovej Modré z neba (1997). Spolupracoval aj s Ferom Feničom a podieľal sa na seriáli Lekár umierajúceho času (1983) Miloslava Luthera.

Prehľad cien 59. ročníka MFF Karlove Vary.

Autor:

Miro Remo s Krištáľovým glóbusom za film Raději zešílet v divočině. Foto: Film Servis Festival Karlovy Vary

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
blu-ray Pikalík Krst blu-ray nosiča Vladimír Pikalík. Výber z tvorby. Foto: Fest Anča/ Šimon Lupták

Vyšiel blu-ray s Jožinkom a Gongom Vladimíra Pikalíka

Animátor, režisér, scenárista a výtvarník Vladimír Pikalík je významnou osobnosťou slovenskej bábkovej animácie. Na svojom konte má desiatky bábkových a kreslených filmov. Slovenský filmový ústav (SFÚ) nedávno vydal na blu-ray nosiči výber desiatich z nich, v ktorých opäť ožili aj jeho animovaní hrdinovia Jožinko a Gongo. Blu-ray nosič pod názvom Vladimír Pikalík. Výber z tvorby mal začiatkom júla svoju premiéru na 19. ročníku Medzinárodného festivalu animácie Fest Anča v Žiline. Vladimír Pikalík patrí k tvorcom, ktorí výrazne formovali podobu slovenskej animovanej tvorby.  Vyštudoval strojárstvo a pracoval v považskobystrických strojárňach. No už od mladosti sa venoval amatérskemu animovanému filmu, ktorý sa stal jeho celoživotným povolaním. Sám seba označoval za „profesionalizovaného amatéra“. Zdôrazňoval, že medzi amatérskym a profesionálnym filmom z hľadiska tvorivosti nemusí byť zásadný rozdiel. Aktívnym pôsobením v oblasti amatérskeho filmu si získal pozornosť profesionálnych animátorov. Umožnili mu pôsobiť v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe, kam nastúpil v roku 1979. Na svojom novom pracovisku stál pri zrode oddelenia bábkového filmu pri Štúdiu animovaných filmov. Spočiatku spolupracoval s výtvarníkom a animátorom Ivanom Popovičom. Spoločne vytvorili prvý slovenský bábkový film Strážca sen (1979). Neskôr sa profiloval ako samostatný autor a dodnes jeho diela zostávajú súčasťou klasiky slovenskej animácie. Záber z filmu Gongo a televízory. Foto: archív SFÚ Hravosť, humor a posolstvo bez didaktickosti Tvorba Vladimíra Pikalíka sa vyznačuje hravosťou, jemným...
Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Foto: Filmtopia

Kuko, Drobček & Raťafák žijú veľkým televíznym restom

Detektívna komédia vytiahla bábky zo zabudnutia Nostalgiu za detskými televíznymi reláciami dnes v spoločnosti nijako zvlášť necítiť. Svet akoby bol úplne inde, programy, ktoré by didakticky a pritom moderne sprevádzali detské publikum, sa v televízii už takmer nevyrábajú. A tak bábky ako základný komunikačný prostriedok strácajú šancu držať sa v povedomí. Napriek tomu sa zišla partia filmárov a rozhodla sa oživiť kultové postavičky z obrazoviek. Chce tak zároveň vzdať hold bábkarskému umeniu a jeho neviditeľným, ale dôležitým osobnostiam. A preto Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Taký je názov filmu režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Vznikal päť rokov, svetovú premiéru mal na medzinárodnom festivale Art Film v Košiciach a do kín príde 6. augusta. Kto je kto Pre neskôr narodených malé intro: Drobček je bábka, ktorá sa zrodila v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v nedeľnej dopoludňajšej relácii Matelko – Malý televízny kolotoč. Mala typický hlas bábkoherečky Emílie Tomanovej, ktorá sa vďaka tejto svojej úlohe stala legendou. V spoločnosti mladej slečny Darinky sprevádzal Drobček deti predškolského a mladšieho školského veku rozličnými populárno-náučnými témami, typickými pre dané obdobie. Kuko prišiel medzi deti na obrazovku verejnoprávnej televízie v osemdesiatych rokoch v relácii Od Kuka do Kuka. Podarilo sa mu prežiť politický prevrat v roku 1989 aj divoké mečiarovské roky. Po jeho boku celé roky stála Patrícia Jariabková. A napokon Raťafák...
Zobraziť všetky články