Miro Remo Raději zešílet v divočině
Písmo: A- | A+

Krištáľový glóbus pre najlepší film hlavnej súťaže 59. ročníka MFF Karlovy Vary si odniesol slovenský dokumentarista Miro Remo so snímkou Raději zešílet v divočině. Kreatívny dokument vznikol v česko-slovenskej koprodukcii a Remo o ňom hovorí ako o rozprávke pre dospelých.

Vychádza z rovnomennej knihy rozhovorov Aleša Palána so šumavskými pustovníkmi a samotármi. Z Palánovho sveta outsiderov Remo ako protagonistov obsadil šestdesiatročné jednovaječné dvojčatá Františka a Ondřeja.

„Je to forma hry. Chcel som divákom sprostredkovať svoj zážitok z tohto výnimočného sveta. S Frantom a Ondrom sme sa stali blízkymi priateľmi, lúčime sa objatím do prasknutia. Od začiatku som v ich príbehu cítil magický rozmer. V knihe je naznačený, no vo filme som mu dal priestor a zároveň som ho deromantizoval. Oni sami dokázali zájsť za hranicu všednosti. Hrať sa s nami. Štylizované momenty, ako napríklad veľké zrkadlo vylovené z Vltavy, odrážajú magickosť i rozpoltenosť ich sveta, dualitu. Chcel som, aby film pôsobil ako rozprávka pre dospelých. Tí sa tiež hrajú, len s inými hračkami,“ povedal v rozhovore o filme Raději zešílet v divočině Miro Remo.

Krištáľový glóbus si Remo vo Varoch prevzal z rúk herca Stellana Skarsgårda. „Tento festival mi už roky potvrdzuje, že to má celé zmysel,“ povedal režisér, ktorý sa o cenu v hlavnej súťaži uchádzal aj pred štyrmi rokmi so svojou predchádzajúcou snímkou Láska pod kapotou. „Ďakujem Alešovi Palánovi, ktorý napísal geniálnu knižku, vďaka ktorej sme mohli vstúpiť do tohto šialeného sveta. Je to pre mňa asi najväčšia pocta akú som ako filmár dostal a veľmi si to cením,“ dodal Remo.

Miro Remo Raději zešílet v divočině.
Miro Remo s protagonistami svojho filmu Raději zešílet v divočine Ondřejom Klišíkom a Františkom Klišíkom. Foto: Film Servis Festival Karlovy Vary.

Filmárske riziko a pocit slobody

Porotu Hlavnej súťaže 59. ročníka MFF Karlovy Vary, ktorý sa konal od 4. do 12. júla, tvorili mexický producent Nicolás Celis, iránsko-britský režisér a producent Babak Jalali, filmová kritička a programmerka Jessica Kiang, herec a producent Jiří Mádl a švédsko-nórska herečka a filmárka Tuva Novotny.

Porota Removu snímku Raději zešílet v divočině označila za vtipnú filmovú pohľadnicu, ktorá vzdáva hold miznúcemu umeniu zostať sám sebou. „Tento úchvatne vynaliezavý dokument predstavuje portrét dvoch neustále sa hašteriacich bratov – dvojčiat žijúcich čudáckym spôsobom na schátralom statku mimo civilizácie. Je však celkom možné, že v takej šialenej dobe, ako je tá naša, sú títo dvaja najpríčetnejšími ľuďmi na svete,“ napísala porota v zdôvodnení. „Raději zešílet v divočině obdivne zachytáva životný štýl a drsné podoby bratskej lásky. Podstupuje pritom filmárske riziko, ktoré je závanom čerstvého, lesom voňajúceho vzduchu, omočením tela v jazierku, chvíľkou rozjímania, zatiaľčo vám krava okusuje bradu. Je to skrátka pocit slobody.“

Zvláštne uznanie poroty si z festivalu odniesla Kateřina Falbrová za herecký výkon v česko-slovenskom filme Zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. „Mladá Kateřina podáva citlivo subtilný herecký výkon, ktorý je zároveň rýdzou piesňou zlomeného srdca a súcitu s mnohými mladými dievčatami, ktoré sa stali obeťami zneužívania a ktorých príbehy jej postava prežíva,“ uviedla porota. „Kto by povedal, že tá dvanásťročná mimoňka z kastingu preberá cenu. Veľmi si prajem, že si ľudia v mojom veku film Zbormajster pustia a odnesú si z toho svoje,“ povedala Falbrová pri preberaní ceny. Zbormajster získal na festivale aj neštatutárnu cenu Europa Cinemas Label.

Ceny pre Jiřího Brožeka a Stellana Skarsgårda

Čestné Kríštáľové glóbusy si zo záverečného ceremoniálu odniesli strihač Jiří Brožek a herec Stellan Skarsgård. Brožek sa stal prvým strihačom, ktorému sa na festivale dostalo tohto ocenenia. Podpísaný je pod klasikami ako Vesničko má střediková (r. Jiří Menzel, 1985), Vrchní, prchni (r. Ladislav Smoljak, 1980) či Smrt krásných srnců (r. Karel Kachyňa). Spolupracoval aj s viacerými slovenskými režisérmi. Strihal napríklad snímky Martina Šulíka Cigán (2011) a Slnečný štát (2005), Juraja Jakubiska Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992) či Evy Borušovičovej Modré z neba (1997). Spolupracoval aj s Ferom Feničom a podieľal sa na seriáli Lekár umierajúceho času (1983) Miloslava Luthera.

Prehľad cien 59. ročníka MFF Karlove Vary.

Autor:

Miro Remo s Krištáľovým glóbusom za film Raději zešílet v divočině. Foto: Film Servis Festival Karlovy Vary

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články