Miro Remo Raději zešílet v divočině
Písmo: A- | A+

Krištáľový glóbus pre najlepší film hlavnej súťaže 59. ročníka MFF Karlovy Vary si odniesol slovenský dokumentarista Miro Remo so snímkou Raději zešílet v divočině. Kreatívny dokument vznikol v česko-slovenskej koprodukcii a Remo o ňom hovorí ako o rozprávke pre dospelých.

Vychádza z rovnomennej knihy rozhovorov Aleša Palána so šumavskými pustovníkmi a samotármi. Z Palánovho sveta outsiderov Remo ako protagonistov obsadil šestdesiatročné jednovaječné dvojčatá Františka a Ondřeja.

Je to forma hry. Chcel som divákom sprostredkovať svoj zážitok z tohto výnimočného sveta. S Frantom a Ondrom sme sa stali blízkymi priateľmi, lúčime sa objatím do prasknutia. Od začiatku som v ich príbehu cítil magický rozmer. V knihe je naznačený, no vo filme som mu dal priestor a zároveň som ho deromantizoval. Oni sami dokázali zájsť za hranicu všednosti. Hrať sa s nami. Štylizované momenty, ako napríklad veľké zrkadlo vylovené z Vltavy, odrážajú magickosť i rozpoltenosť ich sveta, dualitu. Chcel som, aby film pôsobil ako rozprávka pre dospelých. Tí sa tiež hrajú, len s inými hračkami,“ povedal v rozhovore o filme Raději zešílet v divočině Miro Remo.

Krištáľový glóbus si Remo vo Varoch prevzal z rúk herca Stellana Skarsgårda. „Tento festival mi už roky potvrdzuje, že to má celé zmysel,“ povedal režisér, ktorý sa o cenu v hlavnej súťaži uchádzal aj pred štyrmi rokmi so svojou predchádzajúcou snímkou Láska pod kapotou. „Ďakujem Alešovi Palánovi, ktorý napísal geniálnu knižku, vďaka ktorej sme mohli vstúpiť do tohto šialeného sveta. Je to pre mňa asi najväčšia pocta akú som ako filmár dostal a veľmi si to cením,“ dodal Remo.

Miro Remo Raději zešílet v divočině.
Miro Remo s protagonistami svojho filmu Raději zešílet v divočine Ondřejom Klišíkom a Františkom Klišíkom. Foto: Film Servis Festival Karlovy Vary.

Filmárske riziko a pocit slobody

Porotu Hlavnej súťaže 59. ročníka MFF Karlovy Vary, ktorý sa konal od 4. do 12. júla, tvorili mexický producent Nicolás Celis, iránsko-britský režisér a producent Babak Jalali, filmová kritička a programmerka Jessica Kiang, herec a producent Jiří Mádl a švédsko-nórska herečka a filmárka Tuva Novotny.

Porota Removu snímku Raději zešílet v divočině označila za vtipnú filmovú pohľadnicu, ktorá vzdáva hold miznúcemu umeniu zostať sám sebou. „Tento úchvatne vynaliezavý dokument predstavuje portrét dvoch neustále sa hašteriacich bratov – dvojčiat žijúcich čudáckym spôsobom na schátralom statku mimo civilizácie. Je však celkom možné, že v takej šialenej dobe, ako je tá naša, sú títo dvaja najpríčetnejšími ľuďmi na svete,“ napísala porota v zdôvodnení. „Raději zešílet v divočině obdivne zachytáva životný štýl a drsné podoby bratskej lásky. Podstupuje pritom filmárske riziko, ktoré je závanom čerstvého, lesom voňajúceho vzduchu, omočením tela v jazierku, chvíľkou rozjímania, zatiaľčo vám krava okusuje bradu. Je to skrátka pocit slobody.

Zvláštne uznanie poroty si z festivalu odniesla Kateřina Falbrová za herecký výkon v česko-slovenskom filme Zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. „Mladá Kateřina podáva citlivo subtilný herecký výkon, ktorý je zároveň rýdzou piesňou zlomeného srdca a súcitu s mnohými mladými dievčatami, ktoré sa stali obeťami zneužívania a ktorých príbehy jej postava prežíva,“ uviedla porota. „Kto by povedal, že tá dvanásťročná mimoňka z kastingu preberá cenu. Veľmi si prajem, že si ľudia v mojom veku film Zbormajster pustia a odnesú si z toho svoje,“ povedala Falbrová pri preberaní ceny. Zbormajster získal na festivale aj neštatutárnu cenu Europa Cinemas Label.

Ceny pre Jiřího Brožeka a Stellana Skarsgårda

Čestné Kríštáľové glóbusy si zo záverečného ceremoniálu odniesli strihač Jiří Brožek a herec Stellan Skarsgård. Brožek sa stal prvým strihačom, ktorému sa na festivale dostalo tohto ocenenia. Podpísaný je pod klasikami ako Vesničko má střediková (r. Jiří Menzel, 1985), Vrchní, prchni (r. Ladislav Smoljak, 1980) či Smrt krásných srnců (r. Karel Kachyňa). Spolupracoval aj s viacerými slovenskými režisérmi. Strihal napríklad snímky Martina Šulíka Cigán (2011) a Slnečný štát (2005), Juraja Jakubiska Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992) či Evy Borušovičovej Modré z neba (1997). Spolupracoval aj s Ferom Feničom a podieľal sa na seriáli Lekár umierajúceho času (1983) Miloslava Luthera.

Prehľad cien 59. ročníka MFF Karlove Vary.

Autor:

Miro Remo s Krištáľovým glóbusom za film Raději zešílet v divočině. Foto: Film Servis Festival Karlovy Vary

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články