Nepelovský dvojitý skok

Zdá sa, že slovenský hraný film prepadla posadnutosť biografiou: v nedávnom období vznikli filmy o Mikulášovi Černákovi, Karolovi Duchoňovi, Ľudovítovi Štúrovi a o Ondrejovi Nepelovi dokonca hneď dva. Po minuloročnom Nepelovi Gregora Valentoviča teraz prichádza do kín druhý portrét krasokorčuliara od českého režiséra Jakuba Červenku s titulom Šampión.

V dejinách slovenského filmu nie je veľa historických postáv, ktorých osudy by boli viacnásobne filmovo spracované. Ak opomenieme skôr legendy Jánošíka a Alžbetu Báthoryovú, v pamäti sa vynoria len traja muži, ktorých život a odkaz boli sfilmované opakovane: Milan Rastislav Štefánik (1935 a 2019), Ľudovít Štúr (1968 a 2026) a hneď v rýchlom slede Ondrej Nepela (2025 a 2026).

V recenzii na prvý z nepelovských filmov som uvažovala o galérii národa ako o spôsobe budovania a upevňovania kolektívnej identity prostredníctvom filmového aktu spomínania. Tento akt vždy aktualizuje historickú postavu pre potreby dneška. Neraz v súvislosti s významnými výročiami alebo aktuálnou spoločenskou situáciou. Filmové portréty zároveň nesú bremeno diváckych požiadaviek a očakávaní na to, ako by konkrétne historické postavy – naše kolektívne sebaprojekcie – mali byť stvárnené. A to aj napriek tomu, že  Oscar Wilde nás naučil, že „diváka, nie život, umenie skutočne zrkadlí“.

Šampión na klzisku dejín

Dvojnásobná aktualizácia Nepelovho príbehu na prelome rokov 2025 a 2026 je zaujímavá tým, že sa neviaže na žiadne zásadné oficiálne výročie. Pravda, zlatý medailista zo Zimných olympijských hier v Saporre by v januári 2026 oslávil 75 rokov. A vo februári 2026 zase uplynulo 54 rokov od jeho olympijského triumfu. Žiadne z týchto výročí však vzhľadom na pozabudnutý Nepelov odkaz v spoločnosti výraznejšie nerezonovalo. O to nástojčivejšie sa núka porovnávať spôsob a význam spomínania v dvoch Nepelových portrétoch. Toto porovnávanie nie je celkom fér voči druhému z filmov, keďže sa vpisuje do nedávnej diváckej skúsenosti a okrem konfrontácie s historickou realitou môže narážať aj na očakávania vyvolané predchádzajúcim stvárnením.

Jeden príbeh dvakrát inak

Šampióna s Nepelom spája rovnaký časový rámec od víťazstva v Saporre po výhru na prvých Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní, ktoré organizovalo Československo. Na tomto šampionáte sa krasokorčuliar rozlúčil so súťažnou kariérou a zlatou medailou si neoficiálne zaistil priepustku k legálnemu vysťahovaniu do Nemecka. Tam až do svojej predčasnej smrti pôsobil v ľadovej revue Holiday on Ice. Filmy spájajú aj viaceré motívy vychádzajúce z reality: tragická smrť Nepelovej kamarátky krasokorčuliarky Hany Maškovej, silný vzťah s trénerkou Hildou Múdrou, Nepelova nepriznaná homosexualita a ustavičný tlak komunistických pohlavárov. Odlišujú sa vo funkciách viacerých vedľajších postáv z Nepelovej a Múdrej rodiny, Nepelových korčuliarskych rivalov a jeho priateľského okruhu (napr. postava speváčky Evy Pilarovej bola v Šampiónovi zvýraznená zrejme na posilnenie českého kontextu príbehu).

Najzásadnejší rozdiel medzi dvoma portrétmi športovca však spočíva vo