recenzia Škaredá sestra Záber z filmu Škaredá sestra. Foto: ASFK

recenzia Škaredá sestra

Popoluška ako body horror

Erik Binder

Písmo: A- | A+

Škaredá sestra je možno prvá verzia známej rozprávky, ktorá sa nestane klasikou vianočného televízneho vysielania, ale obdobia okolo Halloweenu.

Príbeh Popolušky patrí k najstarším ľudovým rozprávkam a existuje v mnohých variáciách po celom svete. Podobne je tomu aj v kinematografii. Dramaturgicky ide o veľmi vhodný a variabilný materiál či už pre klasické adaptácie alebo pre rôzne upravené či modernizované verzie. Mnohé filmy, ako napríklad Pretty Woman z roku 1990, ani nepovažujeme za adaptáciu, ale skôr za ďalšiu variáciu na klasickú obľúbenú scenáristickú schému o tom, ako chudobná mladá žena nájde šťastie v náručí pohľadného a bohatého muža. Mnohé modernizácie si tak uľahčujú produkciu zasadením naratívu do súčasnosti, pričom ale viaceré styčné prvky zostávajú v platnosti.

Podobne je tomu aj v prípade najnovšej škandinávskej adaptácie. Film Škaredá sestra scenáristky a režisérky Emilie Blichfeldt však dokáže prekvapovať v každej fáze deja predovšetkým svojím netradičným zasadením sujetu do subžánru body horroru. Už aj v prípade ľudovej prózy sme sa dočkali rezania päty ako prostriedku pre dosiahnutie ústredného cieľa. Takže z tohto hľadiska je nakoniec pomerne prekvapivé, že do explicitnejších vôd zobrazenia príbehu, či skôr jeho jednotlivých scén, sa dostávame v rámci mainstreamovej alebo distribučne dostupnej festivalovej produkcie až v tomto storočí.

Reakcia na trend vizuálneho fetišu dokonalosti

Hlavnou postavou filmu je 18-ročná dievčina menom Elvira. Tá žije spolu so svojou matkou Rebekkou a sestrou Almou na statku vdovca Otta, Rebekkinho nového manžela. Muž však onedlho umiera a mladá slečna spoločne s rodinou zisťujú, že Otto im zanechal iba skromný majetok. Elvira sa viac spoznáva s Agness, Ottovou krásnou dcérou. Tá macoche a nevlastným sestrám dáva najavo odstup a určité pohŕdanie kvôli ich nižšiemu spoločenskému statusu (vtipná scéna pozvania na ples, keď Elvira nevie, ako odpovedať na otázku „Elvira von – a ďalej?“).

Cieľom oboch nevlastných sestier je na plese získať priazeň princa a stať sa jeho ženou. Obe k otázke príprav na udalosť pristupujú odlišne. Agness má na statku milenca, avšak kvôli majetku nemá problém v budúcnosti naviazať potenciálny vzťah s iným mužom. A vzhľadom na svoju krásu jej stačí skrátka iba existovať a prísť na ples vhodne upravená. Elvira má, aj vďaka náročnej matke, komplexy zo svojho vzhľadu. Neustále počúva, že je škaredá a tlstá. Pritom ide skôr o subjektívny pohľad jej matky a ľudí z jej prostredia – akejsi spoločenskej bubliny, charakterizovanej túžbou po dokonalosti tela – než o objektívny fakt. Jej metódy k dosiahnutiu vytúženého cieľa, čiže dokonalého vzhľadu a zasnúbenia s princom, sú oveľa drastickejšie a ich zobrazenie na plátne je ústredným nábojom modernizácie látky.

Tento prístup môžeme vnímať ako reakciu na súčasný trend vizuálneho fetišu kvázi dokonalých momentiek z našich životov uverejňovaných na sociálnych sieťach alebo na ešte aktuálnejší trend chudnutia celebrít pomocou lekárskeho doplnku. Elvira možnosť poskytnutia fotografickej ilúzie vlastnej osobnosti nemá, tak





Škaredá sestra (Den stygge stesøsteren, Nórsko/Poľsko/Švédsko/Dánsko, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Emilie Blichfeldt ● KAMERA Marcel Zyskind ● HUDBA John Erik Kaada ● STRIH Olivia Neergaard-Holm ● HRAJÚ Lea Myren, Thea Sofie Loch Næss, Ane Dahl Torp, Flo Fagerli, Isac Calmroth
MINUTÁŽ 109 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 18. júna 2026

Hodnotenie: 80%

Záber z filmu Škaredá sestra. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Karlove Vary 2026 ceny Režisérka Martina Buchelová. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary

Ceny vo Varoch získali Milovník, nie bojovník, 33 krokov aj Prameň

Veľkú cenu Súťaže Proxima získal na 60. MFF Karlove Vary debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Zvláštne uznanie Súťaže Proxima si odniesol slovensko-český film 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov. Filmu Prameň režiséra Ivana Ostrochovského, ktorý festival uvádzal v Hlavnej súťaži, udelili cenu FIPRESCI. „Náš film je o nádeji, blízkosti, ale aj humore,“ povedala pri preberaní Veľkej ceny režisérka Martina Buchelová. Zaujala už svojimi krátkymi filmami. Jej snímka Magic Moments (2016) sa premietala na MFF Toronto. „Debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej je výkrikom filmárskej slobody, plným humoru a formálnych aj scenáristických nápadov. Poďme si užiť leto tak, ako by sme opäť boli násťroční,“ napísal o filme, ktorý ide do distribúcie so žánrovým zaradením romantická komédia, katalóg karlovarského festivalu. Milovník, nie bojovník rozpráva o zamilovanom a trochu stratenom mladíkovi a jeho blízkych. Hlavnú úlohu stvárnil vo filme Adam Kubala. Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILM S láskou a ľudskosťou zdoláme prekážky Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii, jeho slovenskými producentkami sú Michaela Kaliská a Erika Paulinská zo spoločnosti NINJA FILM. Podľa Kaliskej tvorcov okrem ceny veľmi potešili aj prvé reakcie divákov na ich film. Erika Paulinská upozornila na to, že pri rozvoji mladých talentov je dôležité, aby mali podporu, ktorá je nezávislá a férová. Apelovala na ľudí, aby...
Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ

V Berlíne premietnu slovenské a české klasiky

Zámerom prehliadky klasického slovenského a českého filmu v Berlíne pod názvom Tak ďaleko, tak blízko! je prostredníctvom kurátorského výberu priblížiť tamojšiemu publiku kinematografie oboch krajín. Prehliadka, ktorá zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne šesť významných diel slovenskej kinematografie, sa začala 4. júla a potrvá do 6. septembra v berlínskom Zeughauskine. Ako prvý slovenský film uvedie v nedeľu 12. júla komédiu Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958). „Filmové tradície Českej a Slovenskej republiky patria medzi najvplyvnejšie filmové kultúry v Európe. V nemecky hovoriacich krajinách sú však prekvapivo málo známe. Z pohľadu Berlína sa zdajú byť na dosah ruky, no ich estetická rozmanitosť, dlhoročné historické skúsenosti a kultúrne vplyvy pôsobia dojmom, akoby boli vzdialené,“ uvádzajú berlínsku prehliadku Tak ďaleko, tak blízko! jej kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta. Prehliadka podľa ich slov prezentuje kľúčové trendy, témy a prelomové momenty v českej a slovenskej kinematografii. Od vzniku Československej republiky až po súčasnosť. Chce upriamiť pozornosť na diela, ktoré vynikajú osobitou estetickou citlivosťou a umožňujú komplexnejšie chápať miesto filmu v danom politickom a spoločenskom kontexte. Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ Východiskom pre dramaturgiu podujatia bola „prehliadka slovenského filmu na Filmovom festivale v Cottbuse v roku 2021 nazvaná Spotlight: Slovensko, ktorú som vtedy zostavil spolu s programovým...
Ivan Rajniak vo filme Ďaleko je do neba. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš

Ivan Rajniak

Ivan Rajniak patril medzi najvýznamnejších slovenských divadelných, filmových a televíznych hercov druhej polovice 20. storočia. Narodil sa pred 95 rokmi, 10. júla 1931 v obci Hybe na Liptove, v prostredí, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho vzťah k slovenskému vidieku, tradíciám a obyčajným ľuďom. Tieto skúsenosti neskôr prirodzene pretavil do svojich mnohých hereckých postáv, ktoré pôsobili prirodzene, úprimne a presvedčivo. Po skončení stredoškolského štúdia sa rozhodol venovať herectvu profesionálne. Preto si vybral štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po absolvovaní školy začal svoju profesionálnu kariéru v Štátnom divadle v Košiciach. Pôsobil tam približne desať rokov. Už počas tohto obdobia si získal uznanie ako herec s veľkým talentom. V roku 1966 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, kde pôsobil až do konca svojho života. Na javisku vytvoril desiatky významných postáv v dielach slovenských i svetových autorov. Vynikal prirodzeným prejavom, výrazným hlasom a schopnosťou preniknúť do psychiky postáv. Dokázal presvedčivo stvárniť jednoduchých dedinčanov, robotníkov, otcov rodín, ale aj historické či dramatické osobnosti. Veľkú popularitu mu priniesla tiež filmová a televízna tvorba. Pred kamerou pôsobil mimoriadne prirodzene. Jeho civilný herecký prejav bol divákom veľmi blízky. Jeho postavy boli dôveryhodné a zapamätateľné práve preto, že do nich vkladal vlastnú skúsenosť, cit a pochopenie...
Zobraziť všetky články