recenzia Škaredá sestra Záber z filmu Škaredá sestra. Foto: ASFK

recenzia Škaredá sestra

Popoluška ako body horror

Erik Binder

Písmo: A- | A+

Škaredá sestra je možno prvá verzia známej rozprávky, ktorá sa nestane klasikou vianočného televízneho vysielania, ale obdobia okolo Halloweenu.

Príbeh Popolušky patrí k najstarším ľudovým rozprávkam a existuje v mnohých variáciách po celom svete. Podobne je tomu aj v kinematografii. Dramaturgicky ide o veľmi vhodný a variabilný materiál či už pre klasické adaptácie alebo pre rôzne upravené či modernizované verzie. Mnohé filmy, ako napríklad Pretty Woman z roku 1990, ani nepovažujeme za adaptáciu, ale skôr za ďalšiu variáciu na klasickú obľúbenú scenáristickú schému o tom, ako chudobná mladá žena nájde šťastie v náručí pohľadného a bohatého muža. Mnohé modernizácie si tak uľahčujú produkciu zasadením naratívu do súčasnosti, pričom ale viaceré styčné prvky zostávajú v platnosti.

Podobne je tomu aj v prípade najnovšej škandinávskej adaptácie. Film Škaredá sestra scenáristky a režisérky Emilie Blichfeldt však dokáže prekvapovať v každej fáze deja predovšetkým svojím netradičným zasadením sujetu do subžánru body horroru. Už aj v prípade ľudovej prózy sme sa dočkali rezania päty ako prostriedku pre dosiahnutie ústredného cieľa. Takže z tohto hľadiska je nakoniec pomerne prekvapivé, že do explicitnejších vôd zobrazenia príbehu, či skôr jeho jednotlivých scén, sa dostávame v rámci mainstreamovej alebo distribučne dostupnej festivalovej produkcie až v tomto storočí.

Reakcia na trend vizuálneho fetišu dokonalosti

Hlavnou postavou filmu je 18-ročná dievčina menom Elvira. Tá žije spolu so svojou matkou Rebekkou a sestrou Almou na statku vdovca Otta, Rebekkinho nového manžela. Muž však onedlho umiera a mladá slečna spoločne s rodinou zisťujú, že Otto im zanechal iba skromný majetok. Elvira sa viac spoznáva s Agness, Ottovou krásnou dcérou. Tá macoche a nevlastným sestrám dáva najavo odstup a určité pohŕdanie kvôli ich nižšiemu spoločenskému statusu (vtipná scéna pozvania na ples, keď Elvira nevie, ako odpovedať na otázku „Elvira von – a ďalej?“).

Cieľom oboch nevlastných sestier je na plese získať priazeň princa a stať sa jeho ženou. Obe k otázke príprav na udalosť pristupujú odlišne. Agness má na statku milenca, avšak kvôli majetku nemá problém v budúcnosti naviazať potenciálny vzťah s iným mužom. A vzhľadom na svoju krásu jej stačí skrátka iba existovať a prísť na ples vhodne upravená. Elvira má, aj vďaka náročnej matke, komplexy zo svojho vzhľadu. Neustále počúva, že je škaredá a tlstá. Pritom ide skôr o subjektívny pohľad jej matky a ľudí z jej prostredia – akejsi spoločenskej bubliny, charakterizovanej túžbou po dokonalosti tela – než o objektívny fakt. Jej metódy k dosiahnutiu vytúženého cieľa, čiže dokonalého vzhľadu a zasnúbenia s princom, sú oveľa drastickejšie a ich zobrazenie na plátne je ústredným nábojom modernizácie látky.

Tento prístup môžeme vnímať ako reakciu na súčasný trend vizuálneho fetišu kvázi dokonalých momentiek z našich životov uverejňovaných na sociálnych sieťach alebo na ešte aktuálnejší trend chudnutia celebrít pomocou lekárskeho doplnku. Elvira možnosť poskytnutia fotografickej ilúzie vlastnej osobnosti nemá, tak





Škaredá sestra (Den stygge stesøsteren, Nórsko/Poľsko/Švédsko/Dánsko, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Emilie Blichfeldt ● KAMERA Marcel Zyskind ● HUDBA John Erik Kaada ● STRIH Olivia Neergaard-Holm ● HRAJÚ Lea Myren, Thea Sofie Loch Næss, Ane Dahl Torp, Flo Fagerli, Isac Calmroth
MINUTÁŽ 109 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 18. júna 2026

Hodnotenie: 80%

Záber z filmu Škaredá sestra. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Pozvanie ku streľbe kráľovskej. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Len tak sa pozerať, len tak si strieľať

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film režisérky Evy Štefankovičovej Pozvanie ku streľbe kráľovskej (1973) je v istom zmysle trochu atypický objednávkový film. Vznikol na objednávku Slovenskej národnej galérie, no nevystupuje v ňom nijaký kunsthistorik ani kunsthistorička. A neskloňujú sa v ňom mená nijakých maliarov. Ostrostrelci a ostrovtip Pozvanie ku streľbe kráľovskej sa začína nasvietením drobných figurálnych prvkov vynárajúcich sa z tmy. Najskôr sa zjaví slnko s tvárou, uprostred ničoho preblysne žena s košíkom pod pazuchou. Vojak má pod pazuchou šabľu. Iná žena sa skláňa ku psíkovi. Deti utekajú za klobúkmi. „Hej vy,“ ozve sa zrazu hlas muža, „pozrite sa na tie postavičky, sú ako živé, čo?“  „No, podľa mňa sú namaľované,“ ozve sa druhý hlas. Oba znejú veľmi povedome. Jeden totiž patrí Júliusovi Satinskému, druhý Milanovi Lasicovi. Pozvanie ku streľbe kráľovskej je tak zároveň pozvaním vypočuť si jeden z ich ostrovtipných a predsa láskavých dialógov. A je aj pozvaním na prehliadku pitoreskných krajiniek, výjavov z mestského i vidieckeho života, tak, ako ich zachytili neznámi umelci na dosť špecifických maľbách: drevených streleckých terčoch, plných detailov a prostredí, na ktorých sa hemžia ľudia i zvieratá a na ktorých...
Fest Anča 2026 program Záber z filmu En, ten, týky! Foto: ansze

Fest Anča 2026 ponúkne film na každý deň v roku aj virtuálnu realitu

Medzinárodný festival animovaných filmov Fest Anča 2026 zaznamenal nový rekord. Na jeho 19. ročník sa prihlásilo 1823 filmov z 86 krajín sveta. Výber z nich predstaví najväčší slovenský festival animácie v Žiline od 30. júna do 5. júla 2026.   „Filmov mávame z roka na rok viac,“ hovorí programový riaditeľ Fest Anča Jakub Spevák. Ak by ste si oddnes každý deň pustili jeden film z ponuky tohtoročného festivalu, skončíte s ich pozeraním o rok. V programe sa totiž predstaví 365 snímok.  „Snažili sme sa vybrať tie najzaujímavejšie, najprogresívnejšie filmy, ktoré nie sú len o nejakej temnote, ktorú celkovo vo svete prežívame, ale snažia sa ponúknuť aj taký možno kľudnejší, komunitnejší pohľad na svet,“ vysvetlil Spevák jeden z kľúčov k výberu filmov. Popri množstve krátkych filmov uvedie Fest Anča aj viacero celovečerných titulov. Medzi nimi napríklad kultový film Satoshi Kona Paprika (2006), ktorý vykazuje výrazné podobnosti s motívmi z neskoršieho filmu Christophera Nolana Počiatok (2010). Alebo film španielskeho režiséra Alberta Vázqueza Decorado (2025). „Rozohráva v ňom pocit, že svet okolo nás je nejakým spôsobom zmanipulovaný. Niekto zvrchu ním manipuluje a my sme iba figúrkami v nejakej hre,“ povedal o snímke programový riaditeľ. Spochybňovanie reality súvisí s hlavnou témou Fest Anča 2026, ktorou je Fake. Téma Fake v najrôznejších podobách „Festival už dávno nie je iba prehliadka filmov,...
Zobraziť všetky články