recenzia Sorry, baby. Eva Victor v hlavnej úlohe filmu Sorry, baby. Foto: Filmtopia

recenzia Sorry, baby

To, čo ostáva

Žofia Ščuroková

Písmo: A- | A+

Režijno-scenáristický debut Evy Victor Sorry, baby žánrovo označujú ako nezávislú čiernu komédiu, ale aj slow burn drámu. Na prvý pohľad rozpráva o spracúvaní traumy a medziľudských vzťahoch.

Snímka v rozpätí niekoľkých rokov sleduje život dvoch kamarátok, bývalých spolužiačok a spolubývajúcich z vysokej školy Agnes (Eva Victor) a Lydie (Naomi Ackie). Ich opätovné stretnutia sú vždy plné hrejivých momentov a vrúcnej radosti. Zároveň však do nich preniká odraz udalosti, ktorú Agnes zažila – v poslednom ročníku štúdia ju sexuálne napadol jej školiteľ. Lydie o napadnutí od prvého momentu vedela a stala sa pre Agnes konštantou oporou pri zvládaní následkov.

Keď trauma stratí moc definovať človeka

Eva Victor vytvorila obraz traumy, ktorá nie je všepohlcujúca. Stala sa síce súčasťou identity hlavnej hrdinky, nie je ale niečím, čo ju bezpodmienečne definuje. Jej skúsenosť je zväčša navonok neviditeľná, prejavuje sa iba v istých momentoch. To, čo Agnes definuje omnoho viac, sú





Sorry, baby (USA, 2025)

SCENÁR A RÉŽIA Eva Victor ● KAMERA Mia Cioffi Henry ● STRIH Alex O’Flinn, Randi Atkins ● HUDBA Lia Ouyang Rusli ● HRAJÚ Eva Victor, Naomi Ackie, Lucas Hedges, John Carroll Lynch, Louis Cancelmi, Kelly McCormack

MINUTÁŽ 102 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 14. 8. 2025

Hodnotenie: 95%

Eva Victor v hlavnej úlohe filmu Sorry, baby. Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články