Foto: Záber z filmu Tatami / Zdroj: ASFK

recenzia Tatami

Tamtamy

Zuzana Mojžišová

Písmo: A- | A+

Bubienky, ktorými sa voľakedy prenášali výstražné upozornenia na veľké vzdialenosti. Rozozvučali sa a človek reagoval. Dnes máme namiesto bubienkov mobilné telefóny. Občas nás na diaľku riadia, konáme podľa toho, čo sa v nich ozve. A máme aj vnútorné tamtamy, v hlavách, vystríhajú nás v okamihu blížiaceho sa nebezpečenstva, rachocú, ak sa chystáme do boja. Lomozia aj vtedy, keď hlavná hrdinka príbehu pôvodom iránskej režisérky (a herečky) Zar Amir Ebrahimi a izraelského režiséra Guya Nattiva vstupuje do ringu, aby sa na džudistických majstrovstvách sveta pokúsila pre svoju krajinu, Irán, vybojovať zlatú medailu. Film sa volá Tatami – podľa hrubých mäkkých žineniek, poskladaných na spôsob puzzle, používaných pri rôznych bojových športoch.

Zopár rokov predtým. Hala v gruzínskom Tbilisi. Šatne, sprchárne, prijímací vestibul, tréningové miestnosti, studené schodiská, kontrolné stanovištia, ponuré úzke chodby, kancelárie medzinárodnej džudistickej federácie, samotná manéž obklopená terasovitým hľadiskom. Športovkyne a športovci, trénerky a tréneri, ochrankári, lekári, novinárky a novinári, funkcionárky, hlasy moderátorov… pars pro toto celej zemegule a hemženia na nej. Čas príbehu (okrem neveľa krátkych návratov do minulosti a epilógu) je zámerne (v rozpore s reálnym priebehom takýchto športových zápolení) skomprimovaný do jediného dňa. Voľba čierno-bielej farebnosti upriamuje pozornosť na podstatné a pôsobí veľmi esteticky. Krv na rozbitom zrkadle a hladkom povrchu belostného umývadla nemusí byť červená, aby nás vydesila.

Leila Hosseini (Arienne Mandi) patrí na pretekoch k horúcim kandidátkam na víťazstvo. Sprevádza ju trénerka Maryam Ghanbari (Zar Amir Ebrahimi), radí jej, povzbudzuje ju, plánuje taktiku. Leila zápasy odohráva s vlasmi schovanými pod šatkou. Doma v Iráne sú jej manžel, syn, rodičia i priatelia prilepení na obrazovku televízora a bujaro sa tešia, držia svojej favoritke palce, drukujú jej cez telefón. Leila sa úspešne prediera z jedného kola súťaže do druhého. Na protiľahlej strane šampionátového pavúka sa rovnako darí izraelskej džudistke Shani Lavi (Lir Katz). A to je problém. Krutá prísnosť spravovania iránskej spoločnosti totalitnou politickou mocou vyžaduje od svojich poddaných slepú poslušnosť, absolútnu podriadenosť. Mobilné tamtamy sa rozdrnčia ako splašené. Nik nepochybuje, že rebélie, ak by k nejakým došlo, budú po návrate do vlasti nekompromisne potrestané. Sny narazia na realitu. Odvaha na strach. Nastáva perióda zložitého rozhodovania s nedozernými dôsledkami.

Je až na počudovanie, ako veľmi sa nás tu doma tento film gruzínsko-americkej proveniencie a jeho príbeh z prostredia pomerne okrajového športu týka. Jeho temné línie, keď štvavá ideológia (ne)kradmou rukou siaha na (našu) slobodu. Jeho vyzdvihovanie úlohy každého jednotlivca pri budovaní demokracie, pri jej ochrane proti zlovôli. Kuviky u nás usilovne kuvikajú – ale iba vtedy, keď sa mi to hodí, teda nie vždy a zásadne –, že politika do športu nepatrí. Dokonca aj, čo predstavuje dno nevedomosti alebo drzosti, že politika nepatrí ani do umenia. Snímka Tatami tieto bohapusté lži jednoznačne vyvracia. Robí to obsahovo i formálne veľmi príťažlivým spôsobom, predstaviteľky dvoch hlavných postáv podávajú skvelé výkony, zápasy sú snímané dynamicky, vyvolávajú napätie, kto sa v džude nevyzná, tomu pomôže zorientovať sa komentátorský voiceover, občas môže mať divák pocit, že cíti pach prepotenej telocvične.

Veríme,“ vyhlásila režisérska dvojica, „že umenie je hlasom zdravého rozumu, ktorý preniká všetkými zmätkami, trmou-vrmou a chaosom. Príbeh, ktorý sme sa v tomto filme rozhodli vyrozprávať, je príbehom priveľmi veľkého počtu umelcov a športovcov donútených vzdať sa svojich snov a niekedy donútených pre konflikty medzi systémami a vládami opustiť vlastné krajiny a svojich blízkych. Dúfame, že sme nakrútili snímku, ktorá svetu ukáže, že ľudskosť a partnerstvo vždy zvíťazia. Nech je táto umelecká a filmová spolupráca poctou týmto umelcom a športovcom a všetkým ľuďom, ktorí sa snažia hľadieť ďalej než len po besnenie slepej nenávisti a vzájomnej deštrukcie a navzdory nespočetným prekážkam spoločne budujú budúcnosť.

Tento film je výzvou na pozorné načúvanie varovných signálov tamtamov prichádzajúcich zvonka i zvnútra, na ich starostlivé posudzovanie, osvojovanie si múdrych správ a odmietanie tých neslušných, aby sme sa potom – ako jednotlivec, ako komunita, ako ľudstvo – na tatami pokúsili vyhrať boj za slušnosť a spravodlivosť.

Tatami
Gruzínsko/USA, 2023
RÉŽIA Guy Nattiv, Zar Amir Ebrahimi ● SCENÁR Guy Nattiv, Elham Erfami ● KAMERA Todd Martin ● HUDBA Dascha Dauenhauer ● STRIH Yuval Orr ● HRAJÚ Arienne Mandi, Zar Amir Ebrahimi, Jaime Ray Newman, Ash Goldeh, Lir Katz
MINUTÁŽ 105 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 24. 10. 2024

Hodnotenie: 85%

Foto: Záber z filmu Tatami / Zdroj: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Poberta píše ľúbostný list zlodejským komédiám

Čierny humor, satiru aj krimi sľubuje nová česko-slovenská zlodejská komédia Poberta. Nakrútil ju režisér Ondřej Hudeček a po premiére na Febiofeste, ktorý uzavrie, vstúpi od 19. marca do slovenských kín. „Zlodejské komédie typu Loganovci alebo Dannyho parťáci sa u nás prakticky nenakrúcajú. Bolo preto potrebné nájsť spôsob, ako tento rýdzo americký žáner preniesť do českého prostredia tak, aby pôsobil uveriteľne a zároveň nestratil nadsádzku. Hollywoodske zlodejské komédie mám veľmi rád. Pri Pobertovi som sa nimi síce inšpiroval, film som však zámerne zasadil do nám dôverne známych reálií, než aby som na ne za každú cenu vrúbľoval typicky americké žánrové prvky,“ povedal režisér Ondřej Hudeček. Poberta je český expresívny výraz pre zlodeja, darebáka či gaunera. Film sa odohráva v prostredí juhomoravského mesta Strážnice a postavy hovoria slováckym dialektom. Hrdinom Hudečkovho filmu je zlodejíček Lupyn. V priebehu pandémie, počas ktorej scenár vznikal, sa vracia z väzenia do rodného mesta. Situácia, ktorú priniesol covid, ho inšpiruje k naplánovaniu ďalšieho kšeftu. Z pandémie chce spolu s kumpánmi – úžerníkom Asasínom a skorumpovaným policajtom vyťažiť čo najviac, aby mohol začať nový život so svojou láskou Tamarou.   „Páči sa mi, ako hovorí režisér Ondřej Hudeček, že Poberta je ľúbostný list gangsterským zlodejským komédiám. Môžeme to označiť aj za veľmi dynamický slovácky western, ktorého nezanedbateľnou...
Oscar 2026 krátky film Záber z krátkeho hraného filmu Dvaja ľudia, ktorí si vymieňajú sliny. Foto: Misia Films

Oscar 2026 – aké sú najlepšie nominované krátke filmy?

Aj na 98. ročníku cien americkej filmovej akadémie Oscar 2026 udelia tri sošky tvorcom krátkych filmov. Víťazov spoznáme 16. marca, slávnostný ceremoniál sa začne o jednej v noci stredoeurópskeho času. O filmy nominované na Oscara v kategóriách krátkometrážnych filmov sa nezaujímam iba preto, že som strihal americký krátky hraný film Most (r. Bobby Garabedian, 2003), natočený v Prahe s českými hercami, ktorý bol pred rokmi nominovaný na Oscara. Môj záujem o krátkometrážne filmy sa totiž zrodil už počas štúdia dokumentárnej tvorby na VŠMU. Nielen z „prinútenia“ pretože to bol cieľ môjho štúdia, alebo ako z núdze cnosť, pretože krátky film urobíte ľahšie a lacnejšie ako film celovečerný. Vždy som obdivoval poviedku ako literárnu formu oproti rozsiahlemu románu a vo filme sa tento fenomén v mojich očiach prejavil práve ako krátky film. Je úctyhodné, že Americká filmová akadémia si stále považuje za dôležité udeľovať ceny aj v krátkej metráži, čo je v ich prípade do 40 minút. Navyše plejáda filmových festivalov, ktoré práve krátku formu preferujú, je obrovská a pokrýva nielen základné rody filmu ako je dokument, animovaný film, hraný film, ale aj art- a arsfilmy, teda umelecké filmy, filmy o umení (čo nie je to isté), o vede, experimentálne, avantgardné, tematicky zamerané na šport, prírodné krásy, horolezectvo, poľnohospodárstvo, ekológiu, cestopisné filmy, populárno-vedecké filmy, nevraviac o hudobných...
33. Febiofest Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ

33. MFF Febiofest pripomenie Hanáka, Wajdu, Kubricka aj Borušovičovú

Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava ponúkne až do 17. marca v kinách Lumière a Mladosť súťažné sekcie, nové snímky z veľkých svetových festivalov, ale aj filmové klasiky. „Mne osobne je veľmi blízka sekcia Zrkadlo minulosti – filmy staršieho dátumu, ktoré sú stále mimoriadne atraktívne aj pre dnešného diváka,“ hovorí prezident festivalu Peter Dubecký. Jedným z týchto titulov bude klasika zo zbierky Slovenského filmového ústavu Ružové sny (1976), ktorá si tento rok pripomína 50 rokov od svojho vzniku. „Je to poetický príbeh krásnej Johanky v podaní Ivy Bittovej a Juraja Nvotu ako poštára Jakuba. Aj po päťdesiatich rokoch si ho opäť veľmi rád pozriem a verím, že si ho radi vychutnajú aj diváci,“ približuje prezident MFF Febiofest Bratislava. Na slávnostnom uvedení sa osobne zúčastní režisér Dušan Hanák spolu so scenáristom Dušanom Dušekom, kameramanom Dodom Šimončičom a hlavným predstaviteľom Jurajom Nvotom. Uvedením titulu Vadí – nevadí chce 33. Febiofest vzdať poctu režisérke, scenáristke, spisovateľke a pedagogičke Eve Borušovičovej. Zomrela vlani vo veku 55 rokov. „Je fajn, že si Evu pripomenieme rok po jej smutnom odchode filmom, ktorý sa dnes už nehrá ani v kinách, ani v televízii a ktorý vytvorila spolu so svojou sestrou,“ pokračuje Peter Dubecký. Vo filme účinkujú Alexander Bárta,...
Zobraziť všetky články