Disonancia, kam sa len pozrieš

V starozákonnej knihe Genesis sú po šťastne prečkanej potope ľudia spočiatku svorní, hovoria tou istou rečou. Potom si vypália tehly a začnú stavať vežu, ktorá má siahať až do nebies. Hospodin ich tak trochu preventívne potrestá zmätením jazykov, aby sa už nemohli dorozumievať. Film Veľký vlastenecký výlet (2025) českého dokumentaristu Robina Kvapila  je síce zväčša v češtine, no dva tábory na opačných póloch barikády si ani tak neporozumejú. Jeden druhému sa javia byť úplne zmätení.

To by predsa malo s ľuďmi zamávať. Alebo nie?

Psychológia nás poúča, že vzťah myslenia a slova je viacfázovým procesom. Pohybom, ktorý sa snaží vytvárať vzťah niečoho s niečím iným; že myslenie sa najčastejšie realizuje prostredníctvom slov, myslíme v jazyku; a zavádza pojem monitoring porozumenia súvisiaci s porozumením informáciám zakódovaným v slovách, so sledovaním logiky prepojení medzi počutým, čítaným a videným.

Snímku otvárajú zábery z kastingu. Filmári si napokon vyberú troch ľudí z viacerých zúčastnených, ktorí zareagovali na inzerát. „Pre dokument hľadáme ženy a mužov, ktorí majú pochybnosti o informáciách z mainstreamových médií o vojne na Ukrajine.“ Petra, Ivo a Nikola všeličo počuli, všeličo čítali, ale zatiaľ ešte naživo nevideli. A práve to sa má zmeniť, lebo so štábom po krátkom predstavení každého z trojice protagonistov vyrážajú smer Ukrajina. Teda do krajiny, ktorá už tretí rok hrdinsky odoláva nehoráznej vojenskej agresii zo strany putinovského Ruska. Do častí zbombardovaných, opustených, posiatych hrobmi – aj detskými, sužovaných náletmi… Charkov, Donbas, Kyjev, Ľvov… to by predsa malo s ľuďmi nejako zamávať. Alebo nie?

Psychologicky nesmierne presná snímka

Veľký vlastenecký výlet je skvele zostrihaný (Libor Alexa) jednak zo záberov kameramanov Prokopa Součka a Stanislava Adama, jednak zo záberov, ktoré nakrútili traja pozvaní nestrednoprúdoví pochybovači. Tí občas provokujú (keď v aute spievajú socialistickú sovietsku hymnu), občas sa cítia byť v úzkych (pri vykopaných hrobových jamách medzi stromami, keď sa Petra musí upokojovať viac ráz zopakovanou vetou o krásne rozvoniavajúcom lese), pociťujú strach (pri začutí sirén ohlasujúcich nálet). Premáha ich spoluúčasť (v rozhovore s mužom, čo prišiel o celú rodinu zavalenú troskami paneláka), sú trápni (v školskej triede umiestnenej v podzemí metra) či priam