recenzia Wirbel Judit Pecháček vo filme Wirbel. Foto: Pilot Film/Richard Hodonický

recenzia Wirbel  

Nič nie je strašidelnejšie ako zmeny, ktoré nechceme  

Karin Kissová

Písmo: A- | A+

Keď sa zem trasie, pole šepká. Na neznámu ženu zaútočí kŕdeľ vtákov. Debut českého režiséra Tomáša Hubáčka Wirbel má prvky mysteriózneho filmu, drámy či detektívky a minulosť malej dediny efektne šatí do tajomnej atmosféry. Kde je hranica medzi tým, čo je skutočné a tým, čo sú iba staré dedinské povedačky?

Martin (David Švehlík) zdedí starý dom v dedinke Wirbel. Miestom občasne zalomcujú podzemné procesy príznačné pre danú oblasť. Martinov starý dom sa pomaly rozpadáva – o jeho údržbu sa niekoľko rokov nikto nestaral. Podobne je to s Martinovým manželstvom. V dome ostáva niekoľko dní a mlčky zvažuje nový životný smer. Vidí, ako sa na poli meditatívne prechádza žena (Judit Pecháček). Odrazu ju napadne kŕdeľ vtákov a ona ostane nehybne ležať v tráve. Martin sa o ňu stará, kým sa neznáma menom Angela spamätáva z nečakaného útoku. Angela však v dome náhodou objaví niečo, čo môže zachrániť pred vlastným osudom nielen ju, ale i celú dedinu.

Čierny pes nás sleduje

Po dopozeraní filmu Wirbel sa mi v mysli vynorilo povrchné prirovnanie k folkovému „slnečnému hororu“ od Ariho Astera Slnovrat (2019). S Wirbelom má spoločnú tajomnú atmosféru aj to, že doň výrazne zasahuje prostredie. Snímku Slnovrat mnohí cinefili vnímajú ako jeden z najvýraznejších hororových počinov za posledné roky, a preto je potrebné dodať, že nový česko-slovenský film Wirbel sa naňho ponáša atmosférou, nie dejom. Hororové prvky, ktoré vidíme v Asterovom filme a drsné, priam kruté momenty, sa v Hubáčkovom Wirbeli nevyskytujú. Skôr ho možno zaradiť k folk-mysterióznej dráme. Silným spájacím prvkom je však prichádzajúci letný slnovrat a jeho oslava.

Režisér Tomáš Hubáček sa ponára do krajiny českého pohraničia a predstavuje mytológiu miesta, kde noví prišelci narušili dohodnutý mier s hrozivou nadprirodzenou bytosťou svojimi technológiami a nedôverčivosťou v posvätné rituály. Odkrýva tichý boj medzi obyvateľmi, ktorí sa snažia uchovať staré pamätníky na svojich miestach a stavbárov, ktorí sa starajú o efektívne využitie poľa na oranie. Čoskoro sa tiež dozvedáme, že spomínaný letný slnovrat je jedným z najvýznamnejších dní v existencii malej dediny. Samotná krajina a jej príroda –  polia, mraky, vtáky – sú vo filme rovnako dôležitou postavou ako Martin. V stupňovaní napätia si autori pomáhajú zásahmi prírody a ich dôsledkami. Krajina Martina varuje pred ničivým hnevom nadprirodzenej bytosti. Tá sa stelesňuje v podobe Judit Pecháček a s postupom príbehu na nej vidíme očividné zmeny – na jej koži sa objavia šupiny a modré oči sa zmenia na neľudské.

Bez zbytočných replík

Veľkým plusom je, že scenár filmu neobjasňuje motívy zbytočnými dialógmi ani replikami. Pochopenie





Wirbel (Česko/Slovensko, 2026)
RÉŽIA A SCENÁR Tomáš Hubáček ● KAMERA Alan Soural ● STRIH Martin Malo ● ZVUK Tobias Potočný ● HUDBA Tomáš Hubáček ● PRODUCENTI Jan Macola, Marek Urban ● HRAJÚ David Švehlík, Judit Pecháček, Milan Mikulčík, Martin Finger, Alexej Pyško, Markéta Coufalová, Marie Švestková, Philipp Schenker
MINUTÁŽ 96 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 9. novembra 2026

Hodnotenie: 77%

Judit Pecháček vo filme Wirbel. Foto: Pilot Film/Richard Hodonický

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

recenzia Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť

„Je to predzvesť konca, ale zatiaľ moja dlhovekosť toto podozrenie vyvracia.“ Stručnou odpoveďou smečuje Emil Horváth na otázku mladej kolegyne, ako sa cíti v úlohe hrdinu dokumentárneho filmu. Životopisný portrét, v ktorom odznie aj toto „mikrointerview“, odvysielala Dvojka v deň hercových osemdesiatych prvých narodenín. Režisérka Iveta Grófová ho nazvala Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Aby ostala verná názvu aj vo vizuále, často vidíme renomovaného divadelného, televízneho i filmového herca za volantom. Večne na cestách – na domovskú scénu Slovenského národného divadla, do televízneho štúdia, s kolegami na cestách za divákmi v iných mestách alebo do Martina – divadla, na ktorého doskách znamenajúcich svet svoju umeleckú kariéru začínal. „Rekriminovať dozadu je svojím spôsobom dosť ťažké, ale určite sa dá rekriminovať to, čo človek robil v divadle, televízii, vo filme a spätne sa pozrieť na to, čomu obetoval a venoval život,“ hovorí. V zozname svojich divadelných a televíznych postáv, ktorým za viac ako polstoročie vdýchol na javisku, obrazovke či filmovom plátne život, sa pokúša vymenovať tie najvýznamnejšie, aby uľahčil filmárom hľadanie v archívoch. Listovanie v papieroch i vlastnej pamäti zakončí lakonicky: „Je toho strašne veľa, je to nezmysel.“ Ale nie je. Ukážky z divadelných predstavení, televíznych inscenácií i seriálov aj filmov sa prelínajú so spomienkami a osvetľujú umelcove zásadné životné a tvorivé situácie, zážitky i rozhodnutia. Režisérka Iveta Grófová sa...
rozhovor Tomáš Krupa Režisér a producent Tomáš Krupa. Foto: Ondřej Szollos

rozhovor Tomáš Krupa

Režisér a producent Tomáš Krupa sa vo svojich dokumentoch vracia k otázkam slobody a možností človeka rozhodovať o vlastnom živote. V celovečernom debute Absolventi: Sloboda nie je zadarmo (2012) sledoval mladých ľudí, ktorých predstavy o budúcnosti narážajú na pravidlá trhu. V Dobrej smrti (2018) sa prostredníctvom príbehu nevyliečiteľne chorej Janette venoval dôstojnosti a slobode rozhodnúť o vlastnom konci. Novinka Musíme prežiť, ktorá príde do kín 26. novembra, obracia pozornosť k odhodlaniu ľudí pokračovať v živote na miestach, ktoré sa im menia pred očami. Časozberný observačný dokument Musíme prežiť prepája štyri podoby prispôsobovania sa klimatickej zmene. Na pobreží Severnej Karolíny obyvatelia čelia postupujúcemu oceánu, v mongolskej púšti Gobi rodina sadí stromy, v austrálskom Coober Pedy sa pred horúčavou žije pod zemou a v Grónsku ustupujúci ľad premieňa podmienky rybolovu aj zaužívaný spôsob života. Rozprávanie vyrastá z každodenných situácií a rozhovorov protagonistov. Veľkorysé obrazy krajiny a strihové prepájanie vzdialených miest dávajú jednotlivým skúsenostiam spoločný rámec. Krupu zaujíma predovšetkým vynaliezavosť a vytrvalosť ľudí, ktorí si chcú zachovať domov. Dokument Musíme prežiť mal svetovú premiéru v marci 2026 na festivale dokumentárnych filmov v Solúne a slovenskú 20. júna na MFF Art Film v Košiciach. Na MFF Cinematik získal Cenu primátora mesta Piešťany a na festivale...
Zobraziť všetky články