Záber z rozprávky Zlatovláska. Foto: Magic Box

recenzia Zlatovláska

Zlaté vlasy a zopár zlých rozhodnutí

Karin Kissová

Písmo: A- | A+

Aj vy by ste občas chceli vedieť, čo si myslia zvieratá? Hraná česko-slovenská rozprávka Zlatovláska vychádza z predlohy Karla Jaromíra Erbena a režijne sa jej chopil Jan Těšitel. Režisér má za sebou tvorbu na detskom televíznom seriáli, a preto mu nápady pre detské publikum nie sú vzdialené. Za klasickým príbehom však nemilo zaostávajú spomalené časti pre efekt a (v slovenských kinách) nadabovaní českí herci.

Jurko a Štefan sú odhodlaní stať sa rytiermi. Svojho kráľa uctievajú, aj keď je trochu nemilosrdný a trochu z neho ide strach. Mladíkom prikáže, aby upiekli vzácneho jedovatého hada a použili psa Šťastka ako ochutnávača. Jurkovi, ktorý psíka zachránil, sa nápad nepozdáva a radšej kúsok mäsa prehltne sám. Prekvapivo prežije, ba čo viac, porozumie reči zvierat! Keď kráľ zistí, že neuposlúchol jeho príkaz, Jurko sa ocitá v ohrození života. Jediným vykúpením je splnenie kráľovej náhlej túžby po žene so zlatými vlasmi. Zlatovláska však býva veľmi, veľmi ďaleko na tajomnom ostrove. Kráľ Jurka a Štefana vysiela na cestu. Kamaráti stretávajú množstvo nových tvárí či „čumákov“ a Jurko využíva svoju novonadobudnutú schopnosť a všetkým ochotne pomáha. Zvieratká sa mu zaväzujú protislužbou, ktorá príde v pravý čas.

Mocný, ale krutý cisár (Marián Mitaš) kráľa predbehol a Zlatovláskinmu otcovi za ruku jeho dcéry daruje kvapky života a smrti. Zlatovláska postupne prichádza na to, že cisár nie je hodný jej pozornosti. Zamilovane sa usmieva iba na tajomného Jurka, ktorý prichádza so Štefanom odovzdať ďalšiu ponuku na sobáš. Princezná im dáva tri nesplniteľné úlohy – až potom sa môžu Jurko so Štefanom pokúsiť dvoriť jej zlatým vlasom v mene svojho kráľa. Jurko sa neraz ocitá v núdzi, no vždy mu prichádzajú na pomoc jeho skutoční priatelia, hovoriaci pes, mačka alebo aj kôň.

Erbenova klasika v novom spracovaní nadobúda modernejší šat.





Zlatovláska (Česko/Slovensko, 2025)

RÉŽIA Jan Těšitel ● SCENÁR Lucie Konášová ● KAMERA Vojtěch Dvořák ● HUDBA Lukáš Daniel Pařík ● HRAJÚ Tomáš Weber, Marek Lambora, Jasmína Houf, Petr Štěpánek, Ján Jackuliak, Marián Mitaš, Tomáš Matonoha, Jan Budař, Martin Myšička

MINUTÁŽ 116 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 6. marca 2025

Hodnotenie: 60%

Záber z rozprávky Zlatovláska. Foto: Magic Box

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články