Záber z rozprávky Zlatovláska. Foto: Magic Box

recenzia Zlatovláska

Zlaté vlasy a zopár zlých rozhodnutí

Karin Kissová

Písmo: A- | A+

Aj vy by ste občas chceli vedieť, čo si myslia zvieratá? Hraná česko-slovenská rozprávka Zlatovláska vychádza z predlohy Karla Jaromíra Erbena a režijne sa jej chopil Jan Těšitel. Režisér má za sebou tvorbu na detskom televíznom seriáli, a preto mu nápady pre detské publikum nie sú vzdialené. Za klasickým príbehom však nemilo zaostávajú spomalené časti pre efekt a (v slovenských kinách) nadabovaní českí herci.

Jurko a Štefan sú odhodlaní stať sa rytiermi. Svojho kráľa uctievajú, aj keď je trochu nemilosrdný a trochu z neho ide strach. Mladíkom prikáže, aby upiekli vzácneho jedovatého hada a použili psa Šťastka ako ochutnávača. Jurkovi, ktorý psíka zachránil, sa nápad nepozdáva a radšej kúsok mäsa prehltne sám. Prekvapivo prežije, ba čo viac, porozumie reči zvierat! Keď kráľ zistí, že neuposlúchol jeho príkaz, Jurko sa ocitá v ohrození života. Jediným vykúpením je splnenie kráľovej náhlej túžby po žene so zlatými vlasmi. Zlatovláska však býva veľmi, veľmi ďaleko na tajomnom ostrove. Kráľ Jurka a Štefana vysiela na cestu. Kamaráti stretávajú množstvo nových tvárí či „čumákov“ a Jurko využíva svoju novonadobudnutú schopnosť a všetkým ochotne pomáha. Zvieratká sa mu zaväzujú protislužbou, ktorá príde v pravý čas.

Mocný, ale krutý cisár (Marián Mitaš) kráľa predbehol a Zlatovláskinmu otcovi za ruku jeho dcéry daruje kvapky života a smrti. Zlatovláska postupne prichádza na to, že cisár nie je hodný jej pozornosti. Zamilovane sa usmieva iba na tajomného Jurka, ktorý prichádza so Štefanom odovzdať ďalšiu ponuku na sobáš. Princezná im dáva tri nesplniteľné úlohy – až potom sa môžu Jurko so Štefanom pokúsiť dvoriť jej zlatým vlasom v mene svojho kráľa. Jurko sa neraz ocitá v núdzi, no vždy mu prichádzajú na pomoc jeho skutoční priatelia, hovoriaci pes, mačka alebo aj kôň.

Erbenova klasika v novom spracovaní nadobúda modernejší šat.





Zlatovláska (Česko/Slovensko, 2025)

RÉŽIA Jan Těšitel ● SCENÁR Lucie Konášová ● KAMERA Vojtěch Dvořák ● HUDBA Lukáš Daniel Pařík ● HRAJÚ Tomáš Weber, Marek Lambora, Jasmína Houf, Petr Štěpánek, Ján Jackuliak, Marián Mitaš, Tomáš Matonoha, Jan Budař, Martin Myšička

MINUTÁŽ 116 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 6. marca 2025

Hodnotenie: 60%

Záber z rozprávky Zlatovláska. Foto: Magic Box

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Český lev Gramatová Karavan minoritné koprodukcie slovenských filmov

České levy pre Katarínu Gramatovú aj Raději zešílet v divočině

Slovenská režisérka Katarína Gramatová získala Českého leva za réžiu svojho celovečerného debutu Hore je nebo, v doline som ja. Snímka bola nominovaná aj v kategórii najlepší celovečerný hraný film. Spolu mala sedem nominácií. Najlepším celovečerným hraným filmom roka sa podľa hlasovania českých akademikov stalo česko-slovensko-talianske road-movie Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej. Slovenským koproducentom filmu je Jakub Viktorín. V poradí 33. ročník cien Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev tak Karavan 14. marca otvoril aj uzavrel. Hneď prvú cenu večera si totiž odniesla slovenská herečka Juliána Brutovská. V Karavane stvárnila slobodomyseľnú Zuzu, ktorá skríži cestu slobodnej matke a jej synovi s mentálnym hendikepom. Karavan napokon získal dve ceny, celkovo mal 11 nominácií. Najviac, spolu až 15 nominácií, mal Franz režisérky Agnieszky Holland, ktorého hlavnou postavou je Franz Kafka. Za jeho stvárnenie si cenu odniesol nemecký herec Idan Weiss. Franz počas večera získal najviac cien. Českého leva si odniesol aj v kategóriách kostýmy, masky a scénografia. 3 x Český lev pre Raději zešílet v divočině Tri sošky si odniesol česko-slovenský dokument režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočině. Patrí mu Český lev v kategórii najlepší celovečerný dokumentárny film, strih (Máté Csuport, Šimon Hájek) a kamera (Dušan Husár, Miro Remo). Kameraman Dušan Husár v ďakovnej reči upozornil na situáciu kultúrnych centier na Slovensku a na zbierku Kultúra...
Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny na premietaní pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Foto: Miro Nôta

ohlasy Dobrý človek ešte žije. V Ružových snoch

Ružové sny oslavovali. Odhalili Jolanku, zazvonil bicykel a prišiel aj kúzelník Hanák. Zdalo by sa, že po uši zaľúbený poštár Jakub a krásna Jolanka z osady sú dnes už len dojímavou vyblednutou spomienkou na časy, keď ľudí rozdeľovali rasové predsudky a homofóbia sa pestovala ako obľúbený folklór. Dobre však vieme, že sú tu zas. Vlastne nikam nezmizli, akurát ich na istý čas utlmili predstavy o tom, ako sa naša spoločnosť posúva k lepšiemu. Režisér Dušan Hanák ich vo filme Ružové sny sprítomnil s gráciou westernového hrdinu aj romantického džentlmena cez večný motív nešťastnej lásky Rómea a Júlie. A tak rozdielne komunity Rómov a gadžov tancujú podľa tohto scenára dodnes. Je až neuveriteľné, že od vzniku poetickej tragikomédie z roku 1976 o radostiach a starostiach dvoch mladých ľudí uprostred výsmechu spoločnosti ubehlo celých päťdesiat rokov. Pri tejto príležitosti ju práve prebiehajúci MFF Febiofest Bratislava 2026 zaradil do programu. Na premietanie v bratislavskom Kine Lumière pozval aj tvorcov a protagonistov. Stretnutie to bolo priam dojímavé, predsa však plné nežnej energie, ktorá potvrdila, že klenoty nestarnú a téma je stále aktuálna. Pravý prvý džob „Dušan Hanák šiel do veľkého rizika, keď si ma vzal za scenáristu bez skúseností,“ povedal na stretnutí scenárista filmu Dušan Dušek. Dodnes je presvedčený, že práve vďaka ich spolupráci na Ružových snoch a neskoršej...
Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Poberta píše ľúbostný list zlodejským komédiám

Čierny humor, satiru aj krimi sľubuje nová česko-slovenská zlodejská komédia Poberta. Nakrútil ju režisér Ondřej Hudeček a po premiére na Febiofeste, ktorý uzavrie, vstúpi od 19. marca do slovenských kín. „Zlodejské komédie typu Loganovci alebo Dannyho parťáci sa u nás prakticky nenakrúcajú. Bolo preto potrebné nájsť spôsob, ako tento rýdzo americký žáner preniesť do českého prostredia tak, aby pôsobil uveriteľne a zároveň nestratil nadsádzku. Hollywoodske zlodejské komédie mám veľmi rád. Pri Pobertovi som sa nimi síce inšpiroval, film som však zámerne zasadil do nám dôverne známych reálií, než aby som na ne za každú cenu vrúbľoval typicky americké žánrové prvky,“ povedal režisér Ondřej Hudeček. Poberta je český expresívny výraz pre zlodeja, darebáka či gaunera. Film sa odohráva v prostredí juhomoravského mesta Strážnice a postavy hovoria slováckym dialektom. Hrdinom Hudečkovho filmu je zlodejíček Lupyn. V priebehu pandémie, počas ktorej scenár vznikal, sa vracia z väzenia do rodného mesta. Situácia, ktorú priniesol covid, ho inšpiruje k naplánovaniu ďalšieho kšeftu. Z pandémie chce spolu s kumpánmi – úžerníkom Asasínom a skorumpovaným policajtom vyťažiť čo najviac, aby mohol začať nový život so svojou láskou Tamarou.   „Páči sa mi, ako hovorí režisér Ondřej Hudeček, že Poberta je ľúbostný list gangsterským zlodejským komédiám. Môžeme to označiť aj za veľmi dynamický slovácky western, ktorého nezanedbateľnou...
Zobraziť všetky články