Na návšteve v ateliéroch seriálu Dunaj, k vašim službám. Na snímke filmová redaktorka Kristína Kúdelová. Zdroj: Archív autorky

téma Na návšteve vo filmárskych ateliéroch

Dunaj, k vašim službám sa pohybuje na tenkom ľade, ale vývoja sa nebojí

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

„Dnes sa nenakrúca,“ vítajú nás produkčné Jana Dekická a Saša Kupicová na vrátnici budovy v odľahlom areáli v bratislavskom Ružinove. Ani nevieme, ako reagovať, pôvodne sa naša skupinka pripravila na sledovanie kondície hereckých hviezd v ich bezprostrednej blízkosti. Dokonca sme pripustili predstavu, že sa – keď vyššia moc dovolí – aspoň na sekundu mihneme v bezvýznamnom komparze. Keďže nakrúcanie pre chorobu režiséra padlo, produkčné sú dnes v ateliéroch iba pre nás a situácia sa mení. Naozaj si môžeme zapózovať v kabarete, vyvaliť sa do postele Waltera Klausa, dotknúť sa príčesku Edity Kučerovej a sadnúť si za stôl Lukáša Kudličku? Môžeme. Sme na prechádzke príbehmi seriálu Dunaj, k vašim službám.

Z vestibulu sa vezieme pracovným výťahom na rozľahlé poschodie rozdelené do jednotlivých stanovíšť. Hneď vstupujeme do priestoru, ktorý z obrazovky dôverne poznáme ako penzión, akurát drevené schody so zábradlím vedúcim k izbám nájomníčok nevedú nikam. Rekvizity čakajú na akciu a my sa hráme, že všetko je akože naozaj. Aha, tu nad sekretárom onehdy schovali vzácny originál Dürerovho Zajaca. Veľké bohatstvo máme na dosah!

V zrkadle našinca

Z penziónu vedú nenápadné dvere do pracovne produkčných. Celú jednu stenu miestnosti pokrývajú fotografie seriálových účinkujúcich, sú to desiatky postáv, zhruba polovica z nich je aktívna a tie, čo majú dlhšie pauzy alebo úplne vypadli z deja, nekompromisne prelepila lepiaca páska.

Seriál z obdobia Slovenského štátu si za dva a pol roka získal široké publikum. Všeličo na ňom môžeme pochváliť a všeličo sa mu dá aj vytknúť, no minimálne vďaka miere vizuálnej atraktivity a najmä pre otváranie a inteligentné spracovanie často zneužívaných historických tém neustále vysiela do publika dôležitý signál.

Prináša odľahčenú vzťahovú a zároveň poučnú sondu do minulosti krajiny, ktorá sa dodnes zmieta vo frustráciách. Z istého pohľadu dokonca vyzýva každého jednotlivca k zodpovednosti za šírenie vlastného verejného postoja. Vcelku odvážne sa teda pohybuje na tenkom ľade, kde nad všetkým dianím s nádychom telenovely vládne hrozba nacizmu a kde neraz visí zrkadlo našinského pokrytectva.

„Keď sme seriál začali projektovať, nemysleli sme si, že budeme potrebovať toľko priestorov a miestností, rátali sme s dialógmi o dvoch hercoch. Situácia sa však zmenila hneď s prvou scénou, v ktorej sa otváral obchodný dom Dunaj. Mali sme tu osemdesiat ľudí,“ spomína na začiatky Saša Kupicová.





Na návšteve v ateliéroch seriálu Dunaj, k vašim službám. Na titulnej snímke filmová redaktorka Kristína Kúdelová. Zdroj: Archív autorky

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články