„Dnes sa nenakrúca,“ vítajú nás produkčné Jana Dekická a Saša Kupicová na vrátnici budovy v odľahlom areáli v bratislavskom Ružinove. Ani nevieme, ako reagovať, pôvodne sa naša skupinka pripravila na sledovanie kondície hereckých hviezd v ich bezprostrednej blízkosti. Dokonca sme pripustili predstavu, že sa – keď vyššia moc dovolí – aspoň na sekundu mihneme v bezvýznamnom komparze. Keďže nakrúcanie pre chorobu režiséra padlo, produkčné sú dnes v ateliéroch iba pre nás a situácia sa mení. Naozaj si môžeme zapózovať v kabarete, vyvaliť sa do postele Waltera Klausa, dotknúť sa príčesku Edity Kučerovej a sadnúť si za stôl Lukáša Kudličku? Môžeme. Sme na prechádzke príbehmi seriálu Dunaj, k vašim službám.
Z vestibulu sa vezieme pracovným výťahom na rozľahlé poschodie rozdelené do jednotlivých stanovíšť. Hneď vstupujeme do priestoru, ktorý z obrazovky dôverne poznáme ako penzión, akurát drevené schody so zábradlím vedúcim k izbám nájomníčok nevedú nikam. Rekvizity čakajú na akciu a my sa hráme, že všetko je akože naozaj. Aha, tu nad sekretárom onehdy schovali vzácny originál Dürerovho Zajaca. Veľké bohatstvo máme na dosah!
V zrkadle našinca
Z penziónu vedú nenápadné dvere do pracovne produkčných. Celú jednu stenu miestnosti pokrývajú fotografie seriálových účinkujúcich, sú to desiatky postáv, zhruba polovica z nich je aktívna a tie, čo majú dlhšie pauzy alebo úplne vypadli z deja, nekompromisne prelepila lepiaca páska.
Seriál z obdobia Slovenského štátu si za dva a pol roka získal široké publikum. Všeličo na ňom môžeme pochváliť a všeličo sa mu dá aj vytknúť, no minimálne vďaka miere vizuálnej atraktivity a najmä pre otváranie a inteligentné spracovanie často zneužívaných historických tém neustále vysiela do publika dôležitý signál.
Prináša odľahčenú vzťahovú a zároveň poučnú sondu do minulosti krajiny, ktorá sa dodnes zmieta vo frustráciách. Z istého pohľadu dokonca vyzýva každého jednotlivca k zodpovednosti za šírenie vlastného verejného postoja. Vcelku odvážne sa teda pohybuje na tenkom ľade, kde nad všetkým dianím s nádychom telenovely vládne hrozba nacizmu a kde neraz visí zrkadlo našinského pokrytectva.
„Keď sme seriál začali projektovať, nemysleli sme si, že budeme potrebovať toľko priestorov a miestností, rátali sme s dialógmi o dvoch hercoch. Situácia sa však zmenila hneď s prvou scénou, v ktorej sa otváral obchodný dom Dunaj. Mali sme tu osemdesiat ľudí,“ spomína na začiatky Saša Kupicová.
