Na návšteve v ateliéroch seriálu Dunaj, k vašim službám. Na snímke filmová redaktorka Kristína Kúdelová. Zdroj: Archív autorky

téma Na návšteve vo filmárskych ateliéroch

Dunaj, k vašim službám sa pohybuje na tenkom ľade, ale vývoja sa nebojí

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

„Dnes sa nenakrúca,“ vítajú nás produkčné Jana Dekická a Saša Kupicová na vrátnici budovy v odľahlom areáli v bratislavskom Ružinove. Ani nevieme, ako reagovať, pôvodne sa naša skupinka pripravila na sledovanie kondície hereckých hviezd v ich bezprostrednej blízkosti. Dokonca sme pripustili predstavu, že sa – keď vyššia moc dovolí – aspoň na sekundu mihneme v bezvýznamnom komparze. Keďže nakrúcanie pre chorobu režiséra padlo, produkčné sú dnes v ateliéroch iba pre nás a situácia sa mení. Naozaj si môžeme zapózovať v kabarete, vyvaliť sa do postele Waltera Klausa, dotknúť sa príčesku Edity Kučerovej a sadnúť si za stôl Lukáša Kudličku? Môžeme. Sme na prechádzke príbehmi seriálu Dunaj, k vašim službám.

Z vestibulu sa vezieme pracovným výťahom na rozľahlé poschodie rozdelené do jednotlivých stanovíšť. Hneď vstupujeme do priestoru, ktorý z obrazovky dôverne poznáme ako penzión, akurát drevené schody so zábradlím vedúcim k izbám nájomníčok nevedú nikam. Rekvizity čakajú na akciu a my sa hráme, že všetko je akože naozaj. Aha, tu nad sekretárom onehdy schovali vzácny originál Dürerovho Zajaca. Veľké bohatstvo máme na dosah!

V zrkadle našinca

Z penziónu vedú nenápadné dvere do pracovne produkčných. Celú jednu stenu miestnosti pokrývajú fotografie seriálových účinkujúcich, sú to desiatky postáv, zhruba polovica z nich je aktívna a tie, čo majú dlhšie pauzy alebo úplne vypadli z deja, nekompromisne prelepila lepiaca páska.

Seriál z obdobia Slovenského štátu si za dva a pol roka získal široké publikum. Všeličo na ňom môžeme pochváliť a všeličo sa mu dá aj vytknúť, no minimálne vďaka miere vizuálnej atraktivity a najmä pre otváranie a inteligentné spracovanie často zneužívaných historických tém neustále vysiela do publika dôležitý signál.

Prináša odľahčenú vzťahovú a zároveň poučnú sondu do minulosti krajiny, ktorá sa dodnes zmieta vo frustráciách. Z istého pohľadu dokonca vyzýva každého jednotlivca k zodpovednosti za šírenie vlastného verejného postoja. Vcelku odvážne sa teda pohybuje na tenkom ľade, kde nad všetkým dianím s nádychom telenovely vládne hrozba nacizmu a kde neraz visí zrkadlo našinského pokrytectva.

Keď sme seriál začali projektovať, nemysleli sme si, že budeme potrebovať toľko priestorov a miestností, rátali sme s dialógmi o dvoch hercoch. Situácia sa však zmenila hneď s prvou scénou, v ktorej sa otváral obchodný dom Dunaj. Mali sme tu osemdesiat ľudí,“ spomína na začiatky Saša Kupicová.





Na návšteve v ateliéroch seriálu Dunaj, k vašim službám. Na titulnej snímke filmová redaktorka Kristína Kúdelová. Zdroj: Archív autorky

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Štefan Kvietik a Emília Vášáryová vo filme Medená veža. Foto: Archív SFÚ / Václav Polák

nový pohľad Medená veža

Dá sa o filme populárnom už viac ako päťdesiat rokov povedať ešte niečo nové? Podstatné je, že stále rezonuje a nezapadol do zabudnutia ako mnohé iné diela jeho éry. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme Medenou vežou (réžia: Martin Hollý, 1970). Monument odolný zubu času Horský film Martina Hollého ml. Medená veža (1970) je priam notoricky známym čriepkom slovenskej kinematografie sedemdesiatych rokov minulého storočia. Hollý, debutujúci snímkou z „veľkej trojky roku 1962“ Havrania cesta, už vtedy ukázal, že v jeho záujme nie je držať sa schém skupinového hrdinstva ani vytvárať nevýrazné, plocho napísané postavy. Zaujali ho autentické ľudské charaktery – komplexné bytosti vymykajúce sa tradičným budovateľským ideálom. Občas pijú alkohol, bijú sa, nelegálne prekračujú štátne hranice, kradnú... A napriek tomu ich v žiadnom prípade nemožno nazvať antagonistami. Hollého pohľad na príbehy postáv je empatický a ľudský. Prečítajte si archívny rozhovor so Štefanom Kvietikom Bez agitácie Vznik režisérových snímok zo začiatku sedemdesiatych rokov, teda „tatranské filmy“ Medená veža a Orlie pierko (1971), motivovala dobová potreba preorientovať slovenskú tvorbu z inovatívnych pokusov novej vlny späť k jednoduchšie uchopiteľnej narácii a zábave. Divák sa chce zabávať. Hollý tento dopyt naplnil – avšak svojsky....
Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

V tieni súrodenca

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami. Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka. „Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej...
Zobraziť všetky články