Festival amatérskeho filmu Cineama sa z Bardejovských Kúpeľov, kde sa konal ostatné štyri roky, presunul na rovnaký čas do Kremnice. Kino Akropola, priľahlá Zechenterova záhrada aj budova Mestského kultúrneho strediska sa tak na niekoľko dní (od 6. do 8. septembra) stali centrom amatérskeho filmu a privítali tvorcov z celého Slovenka.
Prehliadka a súťaž amatérskych filmov s dlhoročnou tradíciou sa v novej dramaturgii snaží prinášať aj festivalovú atmosféru porovnateľnú s festivalmi, ktoré uvádzajú profesionálne snímky. Zároveň si zachováva svoje poslanie vzdelávať a motivovať, objavovať stále nových tvorcov a tvorkyne. Mnohí a mnohé sa každoročne vracajú, kým nezačnú napríklad študovať na niektorej z filmových vysokých škôl (čím automaticky prichádzajú o možnosť prihlásiť sa do súťaže). A pravidelne sa s novou tvorbou pripomínajú aj legendy a stálice amatérskeho filmu.
Súťaž je určená rôznym vekovým kategóriám. Nie je tematicky ani žánrovo vymedzená. Autori skúšajú, experimentujú, objavujú možnosti filmového rozprávania a navzájom sa inšpirujú. Vôbec by som sa nečudovala tomu, keby návštevník festivalu bez predchádzajúcej ambície vytvoriť film odchádzal s pocitom, že budúci rok sa skúsi prihlásiť. Nadšenie z tvorby filmov, ktoré sa na festivale koncentruje, je nákazlivé. Veď aj slovo „amatér“ označuje v tomto zmysle nadšenca, ktorý tvorí pre samotnú radosť z tvorby.
Podľa organizátorov z Národného osvetového centra, ktoré je odborným garantom podujatia, sa tento rok do súťaže prihlásilo rekordných 424 filmov. Sedemdesiatjeden z nich sa premietalo v Kremnici. Porotu, ktorá sa každý rok mení, tentoraz tvorili animátorka a výtvarníčka Kriss Saganová, dokumentaristka, poetka a hudobníčka Barbara Vojtašáková a pedagóg, lektor, expert v oblasti filmového vzdelávania František Topinka – rozhodovali o filmoch 1. (do 16 rokov) a 2. vekovej kategórie (od 16 do 21 rokov). V 3. kategórii (nad 21 rokov) filmy hodnotili dokumentarista, rozhlasový režisér a lektor Adam Hanuljak, televízny a festivalový dramaturg Ondrej Starinský a zvuková dizajnérka Denisa Uherová.
Hlavnú cenu 32. ročníka si odniesol Levente Németh z Veľkého Blahova za film Uzamknuté do seba. Novinkou bola detská porota, ktorá ocenila film Detektív bez mena alebo Ako niekto zabil niekoho a ešte niekoho, ktorý vytvoril Damián Lipták zo Základnej umeleckej školy v Hriňovej. Ceny získali aj ďalší autori a autorky v kategóriách hraný, animovaný, dokumentárny aj experimentálny film.
Hviezdne momenty okrem samotného oceňovania mohli súťažiaci zažiť aj v novom formáte moderovaných diskusií, tzv. rozhovorov s tvorcami, ktoré nápadne pripomínali tie sprevádzajúce uvádzanie filmov na veľkých festivaloch. Hlbšie analýzy svojich diel a kritiku od poroty si zase mohli vypočuť na rozborových seminároch, čo je aktivita, ktorú na bežnom filmovom festivale nenájdete. Semináre prebiehali v príjemnom prostredí Zechenterovej záhrady.
Sprievodný program priniesol tentoraz tému zvuku v audiovizuálnych dielach. Počas celého festivalu prebiehal workshop klasického ruchovania a tvorby zvukových efektov pod vedením Michala Džadoňa. O terénnom nahrávaní, akustickej ekológii a objavovaní hudobných štruktúr vo zvukovom prostredí zaujímavo prednášal muzikológ Tomáš Šenkyřík. Program ponúkol aj zážitkovú posluchovú prechádzku Kremnicou, možnosť zoznámiť sa s technickými základmi nahrávania a postprodukcie zvuku alebo spočinúť v zdanlivom tichu pri projekcii nemého filmu Kameraman Bustera Keatona bez sprievodnej hudby so zvukovou kulisou večernej Kremnice.
Na Cineame som sa tento rok zúčastnila už tretíkrát po sebe. Organizátori ma pozvali ako hostku na inšpiračné fórum pod názvom Raňajky s filmovou výchovou, ktoré sa konalo v nedeľu ráno. Ide o výbornú platformu s veľkým potenciálom, ktorá každý rok rieši inú tému v súvislosti s filmovým vzdelávaním. Tentoraz to boli inkluzívne projekty, popularizácia filmu a arterapia. Okrem mňa sa na „raňajkách“ zúčastnila aj Barbora Andor Tóthová, projektová manažérka košického Kina Úsmev, ktorá podrobne predstavila širokú škálu aktivít od inkluzívnych premietaní až po inkluzívne vzdelávacie programy v podobe krúžkov alebo detského tábora. Jana Mačicová z komárňanského osvetového strediska uviedla projekt, v rámci ktorého vznikajú filmy v spolupráci so Združením na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím. Vystupujú v nich klienti aj zamestnanci združenia pod režisérskym vedením filmára a lektora Stanislava Králika. Ja som hovorila o projekte Gemersko-malohontského osvetového strediska a krátkych animovaných filmoch, ktoré tvoria deti zo základných aj zo špeciálnych základných škôl z okresu Rimavská Sobota. Z nich v ostatných rokoch na Cineame rezonujú najmä filmy rómskych detí zo špeciálnej základnej školy v Klenovci. Tie si z tohtoročného festivalu odniesli čestné uznanie.
Tešila som sa a tešili sa aj deti, ktoré na festivale nemohli ostať do záverečného ceremoniálu, tak si cenu neprebrali priamo, ale mali možnosť vidieť svoj film na veľkom plátne. To bolo pre nich veľmi cenné. Myslím, že pre viacerých filmárov a filmárky, bez ohľadu na to, či vo výsledku získali alebo nezískali nejakú cenu. Tak ako ani v Cannes nevyhrajú všetky filmy, víťazstvom je už len to, že sú tam uvedené. A Cineama je takým slovenským Cannes amatérskeho filmu, či už sa koná v Bardejovských Kúpeľoch, alebo v Kremnici. Teším sa na jej ďalší ročník.
