Záber z filmu Hurikán

48. MFAF Annecy

Rastúca pozícia slovenskej animácie

Juraj Krasnohorský, producent

Písmo: A- | A+

Tohtoročný 48. Medzinárodný festival animovaných filmov v Annecy, ktorý sa konal od 9. do 15. 6., bol opäť veľkolepou udalosťou pre milovníkov animácie. Festival privítal vyše 17 400 akreditovaných návštevníkov, vrátane 6 500 profesionálov z veľtrhu MIFA 2024 a 4 120 študentov, pričom celkovo bolo zastúpených 103 krajín. Projekcie a odborné podujatia zaznamenali celkom 125 000 návštev. Medzi veľkými menami, ktoré sa na festivale objavili, boli osobnosti ako Terry Gilliam, Wes Anderson a portugalská animátorka Regina Pessoa.

Tento ročník festivalu bol tiež príležitosťou vzdať hold Portugalsku, hosťujúcej krajine, a tancu, ktorý bol ďalšou hlavnou témou. Odozva na festival a bohatá návštevnosť len potvrdzuje jeho postavenie ako hlavného centra svetovej animácie.

Na záverečnom ceremoniáli získal Krištáľ celovečerný film Memoir of a Snail od Adama Elliota, zatiaľ čo digitálna artová 3D animácia pre dospelých Flow od Gintsa Zilbalodisa si odniesla až štyri ceny. Krištáľ za krátky film udelili portugalskému filmu Percebes od Alexandry Ramires a Laury Gonçalves.

Pre slovenskú animáciu bol tento rok významným míľnikom, keď v Annecy predstavili rekordné množstvo slovenských a koprodukčných filmov, pričom tri zo šiestich slovenských filmov získali ocenenia. Prvým oceneným filmom bol Keď život chutí. Tento česko-slovensko-francúzsky koprodukčný film v réžii Kristiny Dufkovej a v slovenskej produkcii spoločnosti NOVINSKI získal Cenu poroty v kategórii Contrechamps. Film sa venuje témam zdravej lásky k sebe samému a v Annecy mal svetovú premiéru. O jeho distribúciu prejavilo záujem viac ako pätnásť krajín vrátane Japonska, Španielska, Portugalska, krajín severnej Európy, Stredného východu, bývalej Juhoslávie, Francúzska, Beneluxu a ďalších. Ďalším oceneným bol krátky film Ahoj leto v réžii Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej, ktorý získal Cenu mladého publika. Pre Smatanu je to po filme Šarkan v roku 2019 už druhé ocenenie z festivalu v Annecy. Tretím oceneným filmom bol Hurikán režiséra Jana Sasku v koprodukcii slovenskej spoločnosti Artichoke. Film si v Annecy spomedzi desiatok krátkych filmov získal najväčšiu priazeň divákov a tí mu v hlasovaní udelili prestížnu Cenu publika.

Okrem ocenených filmov festival predstavil aj ďalšie tri slovenské filmy, čím sa tento ročník stal dosiaľ najväčším úspechom pre slovenskú animáciu v Annecy.

Krátky film Free the Chickens režiséra Matúša Vizára v hlavnej súťaži krátkych filmov, produkovaný slovenskou spoločnosťou nutprodukcia, a dlhometrážny animovaný film Dino Diplodok režiséra Wojteka Wawszczyka, koprodukovaný slovenskou spoločnosťou Dayhey, prispeli k zvýšeniu viditeľnosti slovenskej animácie na medzinárodnej scéne. Krátky dokumentárny film Zomrela som v Irpini ukrajinskej režisérky Anastasiie Falileievy v produkcii Artichoke, uvedený v sekcii Perspectives, priniesol do festivalového programu silnú a emotívnu tému, ktorú sála ocenila mimoriadne dlhým potleskom pre režisérku.

Popri festivale sa už tradične konal aj veľtrh MIFA, kde sa prezentovali aj slovenskí producenti a profesionáli animovaného priemyslu. Spoločnosť Blue Faces predstavila svoju inovatívnu technológiu animácie za pomoci Motion Capture a nový softvér využívajúci umelú inteligenciu na manažment produkcie animovaných projektov Soko, ktorý získal medzinárodný záujem a prvých zákazníkov. Tento technologický pokrok ukazuje, že slovenská animácia sa rozvíja nielen na umeleckej úrovni, ale tiež drží krok s najnovšími technologickými trendmi a dokonca prináša inovácie, ktoré zahraničný partneri hodnotia ako revolučné.

Na trhu MIFA sa prvýkrát predstavila aj nová distribučná spoločnosť Bear With Me Distribution, zameraná na festivalovú distribúciu a medzinárodný predaj krátkych animovaných filmov pre deti. Spoločnosť vedie Lucia Dubravay Trautenberger, ktorá donedávna pôsobila vo vedení medzinárodného festivalu detských filmov BAB. Bear With Me Distribution zastupuje aj film Ahoj leto, ktorý získal spomínanú Cenu mladého publika, čo sa dá považovať za najprestížnejšie ocenenie pre detský film.

Annecy je miestom, kde sa stretávajú nielen tvorcovia, ale aj technologickí inovátori, čím vytvárajú priestor pre výmenu nápadov a spoluprácu, ktorá bude formovať budúcnosť animovaného filmu v najbližších rokoch. Je na mieste konštatovať, že slovenská animácia má aj v takto prestížnom medzinárodnom kontexte rastúcu silu a medzinárodné uznanie, a to nielen vďaka oceneným filmom, ale aj vďaka technologickej inovácii a novým podnikateľským iniciatívam. Ide o pokračujúci trend z minulých rokov, veď podobné úspechy zažili slovenské filmy aj minulý rok, keď boli v súťaži dokonca dva celovečerné filmy, Umelohmotné nebo a detský film Tonko, Slávka a kúzelné svetlo, ktorý si dokonca odniesol cenu.

V celoeurópskom kontexte majú tieto slovenské úspechy v zahraničí veľký význam. Európska filmová akadémia zatiaľ neoficiálne avizuje vyššie postavenie animovanej tvorby v rámci ocenení, s cieľom zrovnoprávniť animáciu a dokument s hraným filmom, napríklad pri ocenení za najlepší film. Spolu so skokovým nárastom animovaných filmov v Cannes (tento rok bolo sedem animovaných filmov v oficiálnom programe) je to potvrdenie trendu, že zahraničie vníma animáciu (a dokument) ako významovo a kvalitou rovnocennú hranému filmu. Keďže slovenská animácia už dlhodobo reprezentuje Slovensko aspoň tak viditeľne, ako naše hrané filmy, je tu priestor nastoliť diskusiu, aby mali v budúcnosti slovenské animované filmy v porovnaní s hranými filmami aj pomerovo adekvátnu podporu zo strany AVF.

Použité zdroje:
1. Internetová stránka MFAF Annesy
2. TLAČOVÁ SPRÁVA Asociácie producentov animovaného filmu APAF z 20. júna 2024 publikovaná v článku „Slovenská animácia zažiarila na významnom podujatí v Annecy“ na stránke AVF

Záber z filmu Hurikán. FOTO: Artichoke

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Slnko v sieti 2024 - Jiří Mádl a jeho víťazný film Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanous

Slnko v sieti apeluje na hodnoty, i keď Mikiho nominovalo

Bolo to jedno veľké „vlnybitie“, skonštatoval moderátor Bruno Ciberej, a mal pravdu. Národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2024 ovládli česko-slovenské Vlny. Film režiséra Jiřího Mádla v silnej obojstrannej koprodukcii si zaslúžene odniesol vzácne sošky v deviatich kategóriách vrátane najlepšieho filmu, réžie a scenára. Jedna z cien sa spojila s osobným vyznaním pre herca Mariána Bielika, legendárneho Fajola z určujúcej kultovky Slnko v sieti, ktorý vlani zomrel. Svoju sošku mu venovala jeho dcéra Katarína Štrbová Bieliková, keď stála na pódiu ako čerstvá držiteľka ocenenia za najlepšie kostýmy. V súvislosti s príbehom strhujúcej drámy Vlny o boji za slobodu v auguste 1968 vyjadrila vo svojich nástojčivých otázkach pálčivé problémy, ktoré v súčasnosti trápia našu krajinu. Práve filmy, ktoré na Slovensku vznikajú a sú nositeľom hodnotového posolstva o slobode, považuje  za inšpiráciu, ktorá nám v ťažkých časoch môže pomôcť. „Vlny sú o statočnosti ľudí, ktorí sa vzopreli voči mnohonásobne silnejšiemu nepriateľovi, a ktorí ostali konzistentní v postojoch, pretože sloboda bola pre nich najcennejšou hodnotou,“ povedala o odvahe ľudí z redakcie Československého rozhlasu počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy. Katarína Štrbová Bieliková, cena za najlepšie kostýmy vo filme Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanout V hrobovom tichu Paradoxne, 16. apríla 2025 sa ceremoniál odovzdávania cien Slnko v sieti dial v sále Slovenského rozhlasu pod strechou verejnoprávnej STVR, ktorá sa od tohto podujatia alibisticky dištancovala. Napriek...
Herecká suita z filmu Jiřího Mádla Vlny. Foto: Wandal production

Slnko v sieti: 9 cien pre Vlny, 5 pre Emu a smrtihlava

Najlepším celovečerným hraným filmom roka 2024 sa na udeľovaní národných filmových cien Slnko v sieti stala česko-slovenská koprodukčná snímka Vlny (producenti Monika Kristl, Vlasta Kristl a Wanda Adamík Hrycová). Jej režisér Jiří Mádl si odniesol aj Slnko v sieti v kategórii réžia. Vlny celkovo získali 9 cien. Spolu mali 14 nominácií. O dve nominácie menej mala slovensko-česko-maďarská koprodukčná dráma Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Nakoniec získala 5 cien. Dve ceny si odniesol česko-slovensko-francúzsky animovaný film Keď život chutí (réžia Kristina Dufková, producenti Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye), ktorý zvíťazil v kategórii animovaných filmov a získal tiež Slnko v sieti za hudbu (Michal Novinski). Najlepším dokumentom uplynulého roka bola podľa hlasovania členov Slovenskej filmovej a televíznej akadémie snímka Prezidentka (réžia Marek Šulík, producentka Barbara Janišová Feglová). Chýbajúca maskérka Okrem trojice hereckých ocenení pre Alexandru Borbély, Évu Bandor a Milana Ondríka si Ema a smrtihlav odniesla Slnko v sieti za scénografiu (Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová) a najlepšie umelecké masky (Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy). Po vyhlásení kategórie sa producentka Zuzana Mistríková ospravedlnila umeleckej maskérke Alici Dvorskej, že ju pri nahlásení nominovaných maskérov zaviedla uviesť do formulára, ktorý vypĺňala. Poprosila akadémiu, aby jej cenu udelili dodatočne, keďže sa na ocenenej kategórii podieľala rovnako ako ostatní štyria ocenení. Vlny bodovali aj v kategóriách scenár...
Miloslav Luther. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miloslav Luther

„Televízia bola perfídnym nástrojom kultúrnej politiky totalitného štátu. Dnešná, zatiaľ ešte formálne verejnoprávna, ako sa zdá, k tomu zase smeruje,“ hovorí v rozhovore čerstvý držiteľ Slnka v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Z troch bratov bol v detstve asi ten najvzdorovitejší, ale duševnej potravy v kinách a knižniciach našiel vždy dosť. Koncom uvoľnených šesťdesiatych rokov sa mu začal plniť sen stať sa režisérom, medzitým ho však naplno dobehla realita normalizácie. A čo je horšie, táto pachuť sa mu dnes vracia. Režisér Miloslav Luther si vysoko cení jednotlivcov, ktorí sa napriek všetkému vytrvalo usilujú pripomínať morálne princípy spoločnosti a udržiavať európske humanistické tradície. Čo hovoríte na to, že odovzdávanie ocenení Slnko v sieti sa tento rok napokon v STVR vôbec nevysiela?  Dá sa povedať, že televízia si strieľa do vlastnej nohy. Nielenže oberie svojho kultivovaného diváka o autentický zážitok, ale – hoci je tradične koproducentom väčšiny slovenských filmov – ani nevyužije natoľko sledovaný vysielací čas na propagáciu domácej tvorby. Nechcem si domýšľať, čo sa tým hlavne sleduje, ale podľa mňa toto rozhodnutie neprospeje nikomu a ničomu. S akými pocitmi prijímate ocenenie? Rekapitulujete minulosť? Je to pre mňa motivujúce. Hoci som pri uvedení svojho posledného filmu Spiaci účet vyhlásil, že je naozaj posledným a končím ním svoju profesijnú dráhu, teraz som v dileme. Keď som doteraz...
Zobraziť všetky články