Záber z filmu Hurikán

48. MFAF Annecy

Rastúca pozícia slovenskej animácie

Juraj Krasnohorský, producent

Tohtoročný 48. Medzinárodný festival animovaných filmov v Annecy, ktorý sa konal od 9. do 15. 6., bol opäť veľkolepou udalosťou pre milovníkov animácie. Festival privítal vyše 17 400 akreditovaných návštevníkov, vrátane 6 500 profesionálov z veľtrhu MIFA 2024 a 4 120 študentov, pričom celkovo bolo zastúpených 103 krajín. Projekcie a odborné podujatia zaznamenali celkom 125 000 návštev. Medzi veľkými menami, ktoré sa na festivale objavili, boli osobnosti ako Terry Gilliam, Wes Anderson a portugalská animátorka Regina Pessoa.

Tento ročník festivalu bol tiež príležitosťou vzdať hold Portugalsku, hosťujúcej krajine, a tancu, ktorý bol ďalšou hlavnou témou. Odozva na festival a bohatá návštevnosť len potvrdzuje jeho postavenie ako hlavného centra svetovej animácie.

Na záverečnom ceremoniáli získal Krištáľ celovečerný film Memoir of a Snail od Adama Elliota, zatiaľ čo digitálna artová 3D animácia pre dospelých Flow od Gintsa Zilbalodisa si odniesla až štyri ceny. Krištáľ za krátky film udelili portugalskému filmu Percebes od Alexandry Ramires a Laury Gonçalves.

Pre slovenskú animáciu bol tento rok významným míľnikom, keď v Annecy predstavili rekordné množstvo slovenských a koprodukčných filmov, pričom tri zo šiestich slovenských filmov získali ocenenia. Prvým oceneným filmom bol Keď život chutí. Tento česko-slovensko-francúzsky koprodukčný film v réžii Kristiny Dufkovej a v slovenskej produkcii spoločnosti NOVINSKI získal Cenu poroty v kategórii Contrechamps. Film sa venuje témam zdravej lásky k sebe samému a v Annecy mal svetovú premiéru. O jeho distribúciu prejavilo záujem viac ako pätnásť krajín vrátane Japonska, Španielska, Portugalska, krajín severnej Európy, Stredného východu, bývalej Juhoslávie, Francúzska, Beneluxu a ďalších. Ďalším oceneným bol krátky film Ahoj leto v réžii Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej, ktorý získal Cenu mladého publika. Pre Smatanu je to po filme Šarkan v roku 2019 už druhé ocenenie z festivalu v Annecy. Tretím oceneným filmom bol Hurikán režiséra Jana Sasku v koprodukcii slovenskej spoločnosti Artichoke. Film si v Annecy spomedzi desiatok krátkych filmov získal najväčšiu priazeň divákov a tí mu v hlasovaní udelili prestížnu Cenu publika.

Okrem ocenených filmov festival predstavil aj ďalšie tri slovenské filmy, čím sa tento ročník stal dosiaľ najväčším úspechom pre slovenskú animáciu v Annecy.

Krátky film Free the Chickens režiséra Matúša Vizára v hlavnej súťaži krátkych filmov, produkovaný slovenskou spoločnosťou nutprodukcia, a dlhometrážny animovaný film Diplodokus režiséra Wojteka Wawszczyka, koprodukovaný slovenskou spoločnosťou Dayhey, prispeli k zvýšeniu viditeľnosti slovenskej animácie na medzinárodnej scéne. Krátky dokumentárny film Zomrela som v Irpini ukrajinskej režisérky Anastasiie Falileievy v produkcii Artichoke, uvedený v sekcii Perspectives, priniesol do festivalového programu silnú a emotívnu tému, ktorú sála ocenila mimoriadne dlhým potleskom pre režisérku.

Popri festivale sa už tradične konal aj veľtrh MIFA, kde sa prezentovali aj slovenskí producenti a profesionáli animovaného priemyslu. Spoločnosť Blue Faces predstavila svoju inovatívnu technológiu animácie za pomoci Motion Capture a nový softvér využívajúci umelú inteligenciu na manažment produkcie animovaných projektov Soko, ktorý získal medzinárodný záujem a prvých zákazníkov. Tento technologický pokrok ukazuje, že slovenská animácia sa rozvíja nielen na umeleckej úrovni, ale tiež drží krok s najnovšími technologickými trendmi a dokonca prináša inovácie, ktoré zahraničný partneri hodnotia ako revolučné.

Na trhu MIFA sa prvýkrát predstavila aj nová distribučná spoločnosť Bear With Me Distribution, zameraná na festivalovú distribúciu a medzinárodný predaj krátkych animovaných filmov pre deti. Spoločnosť vedie Lucia Dubravay Trautenberger, ktorá donedávna pôsobila vo vedení medzinárodného festivalu detských filmov BAB. Bear With Me Distribution zastupuje aj film Ahoj leto, ktorý získal spomínanú Cenu mladého publika, čo sa dá považovať za najprestížnejšie ocenenie pre detský film.

Annecy je miestom, kde sa stretávajú nielen tvorcovia, ale aj technologickí inovátori, čím vytvárajú priestor pre výmenu nápadov a spoluprácu, ktorá bude formovať budúcnosť animovaného filmu v najbližších rokoch. Je na mieste konštatovať, že slovenská animácia má aj v takto prestížnom medzinárodnom kontexte rastúcu silu a medzinárodné uznanie, a to nielen vďaka oceneným filmom, ale aj vďaka technologickej inovácii a novým podnikateľským iniciatívam. Ide o pokračujúci trend z minulých rokov, veď podobné úspechy zažili slovenské filmy aj minulý rok, keď boli v súťaži dokonca dva celovečerné filmy, Umelohmotné nebo a detský film Tonko, Slávka a kúzelné svetlo, ktorý si dokonca odniesol cenu.

V celoeurópskom kontexte majú tieto slovenské úspechy v zahraničí veľký význam. Európska filmová akadémia zatiaľ neoficiálne avizuje vyššie postavenie animovanej tvorby v rámci ocenení, s cieľom zrovnoprávniť animáciu a dokument s hraným filmom, napríklad pri ocenení za najlepší film. Spolu so skokovým nárastom animovaných filmov v Cannes (tento rok bolo sedem animovaných filmov v oficiálnom programe) je to potvrdenie trendu, že zahraničie vníma animáciu (a dokument) ako významovo a kvalitou rovnocennú hranému filmu. Keďže slovenská animácia už dlhodobo reprezentuje Slovensko aspoň tak viditeľne, ako naše hrané filmy, je tu priestor nastoliť diskusiu, aby mali v budúcnosti slovenské animované filmy v porovnaní s hranými filmami aj pomerovo adekvátnu podporu zo strany AVF.

Použité zdroje:
1. Internetová stránka MFAF Annesy
2. TLAČOVÁ SPRÁVA Asociácie producentov animovaného filmu APAF z 20. júna 2024 publikovaná v článku „Slovenská animácia zažiarila na významnom podujatí v Annecy“ na stránke AVF

Záber z filmu Hurikán. FOTO: Artichoke

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agneša Kalinová

V obdobiach väčšieho i menšieho ideologického útlaku Agneša Kalinová spoločne s Pavlom Brankom, Richardom Blechom, Katarínou Hrabovskou a Emilom Lehutom významne formovala filmovú kritiku a recenzistiku na Slovensku. V ideologicky uvoľnených 60. rokoch minulého storočia presvedčivo a jasne vyzdvihovala nové naratívne postupy a tematické štruktúry novovlnných filmov slovenských i českých režisérov. Zároveň aktívne a pohotovo písala aj o zahraničných filmoch, čím slovenskému publiku prinášala potrebnú konfrontáciu s ostatným filmovým svetom. Sama hovorila: „Pre mňa bolo nesmierne dôležité písať o zahraničnej kultúre, o filmoch. Chcela som, aby Slovensko nezostalo zatuchnutou provinciou.“ Agneša Kalinová sa narodila 15. júla 1924 v Košiciach a jej záujem o film sa prejavil už v detstve. „Vyrastala som v Prešove a film bol vtedy jediným oknom do sveta a filmové diela boli jediné umelecké prejavy, ktoré sa k nám dostali v neskreslenej podobe, pretože v Prešove nebolo profesionálne divadlo. Ku knihám sme mali veľmi voľný prístup. Predávala sa nemecká, francúzska česká, slovenská i maďarská literatúra, ale ten film bol naozaj obrovským oknom do sveta, obdivovala som ho,“ spomínala pre Online lexikón slovenských filmových tvorcov na www.ftf.vsmu.sk Kalinová. So svojím budúcim manželom Jánom L. Kalinom (v r. 1949 – 1952  umelecký šéf výroby slovenskej oblasti Československého št. filmu a v roku 1964 zakladateľ a vedúci odboru filmovej dramaturgie na VŠMU...
Eva Krížiková vo filme Čert nespí

Eva Krížiková

Evu Krížikovú charakterizoval úsmev a pozitívne vyžarovanie i takzvaný vnútorný smiech. Tieto umelecké kvality režiséri často zúročovali v komediálnych klasikách. Hoci Krížiková začínala v jednoduchších dievčenských rolách, neskôr jej režiséri začali ponúkať aj záporné či tragické postavy. Postupne sa v jej kariére posilnil príklon k živelným charizmatickým hrdinkám. Rodáčka z bratislavskej Rače (v tých časoch Račisdorf) sa vo filme začala objavovať už v 50. rokoch minulého storočia. Po prvýkrát ako dievča v kantíne vo filme Lazy sa pohli (1952, r. Paľo Bielik), kde však ešte nebola uvedená v titulkovej listine. Nasledujúci rok, ako osemnásťročná, účinkovala v ďalšej Bielikovej snímke V piatok trinásteho (1953). Objavila sa tiež v komédiách, ako Štvorylka (1955, r. Jozef Medveď) či Čert nespí (1956, r. Peter Solan a František Žáček). V roku 1959 si v kultovom diele Kapitán Dabač (r. Paľo Bielik). zahrala Bôrikovu vnučku po boku skvelého Ladislava Chudíka. Následne prišli ďalšie nezabudnuteľné postavy – Filoména v Červenom víne (1975, r. Andrej Lettrich), Štefka v komédii Pozor, ide Jozefína... (1976, r. Jozef Režucha) či Genovéva v Keď jubilant plače (1984, r. Peter Opálený). Filmové remeslo zavesila na klinec postavou Anče vo filme Suzanne (1996) režiséra Dušana Rapoša. Jej poslednou televíznou rolou sa stala Eva Šťastná v seriáli Obchod so šťastím (2008, r. Gejza Dezorz). Filmové úlohy si Eva Krížiková cenila rovnako ako tie...
Magnus von Horn

30. MFF Art Film

Keď sa v roku 2016 festival sťahoval do Košíc, našiel tu vhodnú infraštruktúru na svoje fungovanie. Dnes sa premieta na ôsmich rôznych miestach a všetky sú v pešej dostupnosti od centra. Počas aktuálneho ročníka Art Filmu organizátori oznámili, že festival bude v Košiciach fungovať aj počas nasledujúcich desiatich rokov, čo producent festivalu Ján Kováčik a primátor Košíc Jaroslav Polaček potvrdili podpismi spoločného memoranda. Spomedzi slovenských premiér ponúkol jubilejný Art Film dokument Pavla Korca Akvabely z Prandorfa (nejde o preklep, ale o historický názov dediny pri Leviciach), ktoré zobrazujú päticu žien, čo našli záľubu v plávaní v ľadovej vode. Vo Via Slovakia Víťazoslava Chrappu sa protagonista putovaním po Slovensku ako turista vyrovnáva s démonmi minulosti a film zároveň zachytáva slovenské krásy a atrakcie. Pokiaľ ja žijem Romana Ďuriša je sondou do života mladého Dalibora, ktorý sa po dvoch rokoch vracia z väzenia a musí riešiť situáciu v dysfunkčnej rodine, rozdelenie jeho mladších súrodencov aj problémový vzťah s otcom – alkoholikom. Snímka je zároveň nahliadnutím do zákulisia cirkusového sveta, ktorý je pre Dalibora takisto domovom, kam sa vracia, aby sa priučil remeslu fakíra. Dynamické spracovanie má oporu aj v práci s hudobnou zložkou. Premiérovo pre festivalové publikum sa na Art Filme premietal aj nový film, ktorý tento rok vznikol v Slovenskom filmovom ústave. Návraty k Obrazom starého sveta režiséra Róberta Šuláka sa sústreďujú na dokument Dušana...
Zobraziť všetky články