Alternatíva Milo Záber z filmu Alternatíva. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Apokalyptická Alternatíva je opäť aktuálna

Mária Ferenčuhová

Písmo: A- | A+

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Alternatíva režiséra Milana Mila, pôvodným povolaním kameramana, nie je len jednou z mála hraných filmových anekdot či skôr jedným z mála sugestívnych vizuálnych podobenstiev v dejinách slovenskej kinematografie – je to aj film, ktorý zostarol do čírej aktuálnosti.

Dystopická filmová miniatúra

Námet k filmu Alternatíva, ešte s pracovným názvom Bombonièra (nie, nie je to preklep, ale slovná hračka), napísal Milan Milo na jeseň 1983, teda v čase, keď studená vojna nabrala ďalší dych a USA a ZSSR sa opäť predbiehali v zbrojení. Sovietsky zväz zvyšoval počet jadrových hlavíc, Reaganova administratíva zase oznámila vznik strategickej obrannej iniciatívy, ktorá mala sovietske rakety ničiť skôr, než by dopadli na západný svet.

Nepochybne aj v nadväznosti na tieto skutočnosti nám Milan Milo na ploche necelých šiestich minút ponúkol (post)apokalyptickú grotesku založenú na myšlienke, že o vojne a mieri sa rozhoduje od stola, z ústrania protiatómového krytu, a navyše tieto rozhodnutia robia ľudia, ktorí podistým dávno prišli o rozum, zošaleli, stratili kontakt s realitou, alebo sú možno už úplne senilní, a tak s budúcnosťou ľudského sveta nakladajú, akoby išlo o hru, kde namiesto rakiet dopadajú na zem šípky a kde namiesto bômb vybuchujú balóniky…

Milov námet aj dve nasledujúce verzie scenára zdôrazňujú najmä groteskný, a o čosi menej alarmistický aspekt pripravovanej filmovej minidystópie. Zároveň však z textov literárnej prípravy zreteľne presvitá antimilitaristické posolstvo.

Od bublinkovej fólie k vojne

Film otvára sugestívna cesta bieleho balíčka previazaného smotanovobielou saténovou stuhou. Za piatimi protiatómovými vrátami a piatimi





Záber z filmu Alternatíva. Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Jeden svet 2026 ceny Režisér a producent filmu Musíme prežiť Tomáš Krupa pri preberaní ceny. Foto: MFDF Jeden svet

MFDF Jeden svet 2026 pokračuje online, hlavnú cenu získal film Musíme prežiť

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet v nedeľu 25. októbra v Kine Lumière uzavrel svoj 27. ročník slávnostným odovzdaním cien. Hlavnú cenu v súťaži Slovensko a Česko za ľudské práva získal tento rok film režiséra Tomáša Krupu Musíme prežiť. „Cenu udeľujeme filmu, ktorý nás zaujal remeselnou zručnosťou a prekvapivým humorom. Hoci sa venuje vážnym témam, prináša pocit optimizmu, pretože sleduje ľudí, ktorí sa jednoducho odmietajú vzdať,“ uviedla v zdôvodnení medzinárodná porota. Tvorili ju poľsko-fínska filmová novinárka Marta Bałaga, programová riaditeľka ukrajinského festivalu Docudays UA Yuliia Kovalenko a tradične aj autor víťazného filmu minulého ročníka, dokumentarista Martin Trabalík. Tomáš Krupa si na slávnostnom odovzdávaní prevzal finančnú odmenu vo výške 2 000 eur a originálne umelecké dielo zo skla, ktoré už druhý rok po sebe vytvoril absolvent Vysokej školy výtvarných umení Jakub Sojka. Vo filme Musíme prežiť vidíme následky klimatickej zmeny, ktoré tu a teraz postihujú obyvateľstvo štyroch kontinentov. Režisér počas šiestich rokov putoval za ľuďmi, ktorých domov sa drasticky menil priamo pred ich očami. Napriek tomu sa nevzdali. Špeciálne uznanie pre Preladenie a cena pre Monikondee V sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva udelili tento rok aj Špeciálne uznanie poroty. Získal ho film Preladenie Sáry Prokopovej, ktorý festival tento rok aj otváral....
Zobraziť všetky články