závislá animovaná tvorba vie vyjadriť najhlbšie problémy sveta. Potvrdil to 18. ročník obľúbeného žilinského festivalu.

„Ráno 24. februára sme sa s priateľom rozhodli ísť z Kyjeva do Irpinu za jeho rodičmi. Ťažko si spomínam na chronológiu tých dní, moja myseľ blokuje a minimalizuje všetky spomienky, vymaže ich, ale jediné, čo viem s istotou, je, že každý deň sa všetko rýchlo zhoršovalo…“

Tak začína režisérka Anastasiia Falileieva rozprávanie vo svojom krátkom animovanom filme Zomrela som v Irpine. Hovorí o úteku pred vojnou na Ukrajine a prináša jasné posolstvo: vinník musí byť potrestaný. Snímka, ktorá na Medzinárodnom festivale animovaného filmu Fest Anča 2025 v Žiline získala hlavnú cenu, sa touto cestou kvalifikovala do súťaže o Oscara.

Ocenenie diela je nielen výsledkom profesionálnej, ale aj správnej voľby medzinárodnej poroty. Svojím rozhodnutím zdôraznila význam umenia animácie ako dôležitého nástroja schopného zachytiť aktuálne spoločensko-politické témy.

Pocit straty pretrváva

Dojímavý a hlboko osobný príbeh o prežití vznikol v koprodukcii Českej republiky, Ukrajiny a spolupracoval na nej aj animátorský tím zo Slovenska. Za Slovensko snímku produkoval Juraj Krasnohorský.

Dej sa točí okolo skúseností režisérky a jej priateľa, ktorým sa po úteku z Kyjeva a desiatich intenzívnych dňoch strávených v blokovanom meste Irpin podarilo uniknúť posledným evakuačným konvojom. Počas tragických udalostí zachvátila mesto ruská invázia, ocitlo sa pod paľbou a stalo sa symbolom hrôzy. Hlboký pocit straty odvtedy pretrváva.

Cez citlivý a osobitý animovaný jazyk zachytáva autorka atmosféru strachu a smútku, rekonštruuje priame zážitky a traumatické situácie v podobe osobných príbehov ľudí, ktorí sa v tom čase ocitli v centre diania. Sama vníma film ako veľmi komplikovaný a plný bolesti. O to viac jej podpora a solidarita z celého sveta dáva obrovskú nádej, že ľudskosť zvíťazí.