Záber z víťazného animovaného filmu Fest Anča 2025 Zomrela som v Irpine. Foto: Maurfilm

Fest Anča stúpa, lebo mladí vnímajú animáciu ako slobodné médium 

Písmo: A- | A+

závislá animovaná tvorba vie vyjadriť najhlbšie problémy sveta. Potvrdil to 18. ročník obľúbeného žilinského festivalu.

Ráno 24. februára sme sa s priateľom rozhodli ísť z Kyjeva do Irpinu za jeho rodičmi. Ťažko si spomínam na chronológiu tých dní, moja myseľ blokuje a minimalizuje všetky spomienky, vymaže ich, ale jediné, čo viem s istotou, je, že každý deň sa všetko rýchlo zhoršovalo…

Tak začína režisérka Anastasiia Falileieva rozprávanie vo svojom krátkom animovanom filme Zomrela som v Irpine. Hovorí o úteku pred vojnou na Ukrajine a prináša jasné posolstvo: vinník musí byť potrestaný. Snímka, ktorá na Medzinárodnom festivale animovaného filmu Fest Anča 2025 v Žiline získala hlavnú cenu, sa touto cestou kvalifikovala do súťaže o Oscara.

Ocenenie diela je nielen výsledkom profesionálnej, ale aj správnej voľby medzinárodnej poroty. Svojím rozhodnutím zdôraznila význam umenia animácie ako dôležitého nástroja schopného zachytiť aktuálne spoločensko-politické témy.

https://youtu.be/FiVwnyrPW1M

Pocit straty pretrváva

Dojímavý a hlboko osobný príbeh o prežití vznikol v koprodukcii Českej republiky, Ukrajiny a spolupracoval na nej aj animátorský tím zo Slovenska. Za Slovensko snímku produkoval Juraj Krasnohorský.

Dej sa točí okolo skúseností režisérky a jej priateľa, ktorým sa po úteku z Kyjeva a desiatich intenzívnych dňoch strávených v blokovanom meste Irpin podarilo uniknúť posledným evakuačným konvojom. Počas tragických udalostí zachvátila mesto ruská invázia, ocitlo sa pod paľbou a stalo sa symbolom hrôzy. Hlboký pocit straty odvtedy pretrváva.

Cez citlivý a osobitý animovaný jazyk zachytáva autorka atmosféru strachu a smútku, rekonštruuje priame zážitky a traumatické situácie v podobe osobných príbehov ľudí, ktorí sa v tom čase ocitli v centre diania. Sama vníma film ako veľmi komplikovaný a plný bolesti. O to viac jej podpora a solidarita z celého sveta dáva obrovskú nádej, že ľudskosť zvíťazí.





Foto: Maurfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Poberta píše ľúbostný list zlodejským komédiám

Čierny humor, satiru aj krimi sľubuje nová česko-slovenská zlodejská komédia Poberta. Nakrútil ju režisér Ondřej Hudeček a po premiére na Febiofeste, ktorý uzavrie, vstúpi od 19. marca do slovenských kín. „Zlodejské komédie typu Loganovci alebo Dannyho parťáci sa u nás prakticky nenakrúcajú. Bolo preto potrebné nájsť spôsob, ako tento rýdzo americký žáner preniesť do českého prostredia tak, aby pôsobil uveriteľne a zároveň nestratil nadsádzku. Hollywoodske zlodejské komédie mám veľmi rád. Pri Pobertovi som sa nimi síce inšpiroval, film som však zámerne zasadil do nám dôverne známych reálií, než aby som na ne za každú cenu vrúbľoval typicky americké žánrové prvky,“ povedal režisér Ondřej Hudeček. Poberta je český expresívny výraz pre zlodeja, darebáka či gaunera. Film sa odohráva v prostredí juhomoravského mesta Strážnice a postavy hovoria slováckym dialektom. Hrdinom Hudečkovho filmu je zlodejíček Lupyn. V priebehu pandémie, počas ktorej scenár vznikal, sa vracia z väzenia do rodného mesta. Situácia, ktorú priniesol covid, ho inšpiruje k naplánovaniu ďalšieho kšeftu. Z pandémie chce spolu s kumpánmi – úžerníkom Asasínom a skorumpovaným policajtom vyťažiť čo najviac, aby mohol začať nový život so svojou láskou Tamarou.   „Páči sa mi, ako hovorí režisér Ondřej Hudeček, že Poberta je ľúbostný list gangsterským zlodejským komédiám. Môžeme to označiť aj za veľmi dynamický slovácky western, ktorého nezanedbateľnou...
Oscar 2026 krátky film Záber z krátkeho hraného filmu Dvaja ľudia, ktorí si vymieňajú sliny. Foto: Misia Films

Oscar 2026 – aké sú najlepšie nominované krátke filmy?

Aj na 98. ročníku cien americkej filmovej akadémie Oscar 2026 udelia tri sošky tvorcom krátkych filmov. Víťazov spoznáme 16. marca, slávnostný ceremoniál sa začne o jednej v noci stredoeurópskeho času. O filmy nominované na Oscara v kategóriách krátkometrážnych filmov sa nezaujímam iba preto, že som strihal americký krátky hraný film Most (r. Bobby Garabedian, 2003), natočený v Prahe s českými hercami, ktorý bol pred rokmi nominovaný na Oscara. Môj záujem o krátkometrážne filmy sa totiž zrodil už počas štúdia dokumentárnej tvorby na VŠMU. Nielen z „prinútenia“ pretože to bol cieľ môjho štúdia, alebo ako z núdze cnosť, pretože krátky film urobíte ľahšie a lacnejšie ako film celovečerný. Vždy som obdivoval poviedku ako literárnu formu oproti rozsiahlemu románu a vo filme sa tento fenomén v mojich očiach prejavil práve ako krátky film. Je úctyhodné, že Americká filmová akadémia si stále považuje za dôležité udeľovať ceny aj v krátkej metráži, čo je v ich prípade do 40 minút. Navyše plejáda filmových festivalov, ktoré práve krátku formu preferujú, je obrovská a pokrýva nielen základné rody filmu ako je dokument, animovaný film, hraný film, ale aj art- a arsfilmy, teda umelecké filmy, filmy o umení (čo nie je to isté), o vede, experimentálne, avantgardné, tematicky zamerané na šport, prírodné krásy, horolezectvo, poľnohospodárstvo, ekológiu, cestopisné filmy, populárno-vedecké filmy, nevraviac o hudobných...
33. Febiofest Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ

33. MFF Febiofest pripomenie Hanáka, Wajdu, Kubricka aj Borušovičovú

Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava ponúkne až do 17. marca v kinách Lumière a Mladosť súťažné sekcie, nové snímky z veľkých svetových festivalov, ale aj filmové klasiky. „Mne osobne je veľmi blízka sekcia Zrkadlo minulosti – filmy staršieho dátumu, ktoré sú stále mimoriadne atraktívne aj pre dnešného diváka,“ hovorí prezident festivalu Peter Dubecký. Jedným z týchto titulov bude klasika zo zbierky Slovenského filmového ústavu Ružové sny (1976), ktorá si tento rok pripomína 50 rokov od svojho vzniku. „Je to poetický príbeh krásnej Johanky v podaní Ivy Bittovej a Juraja Nvotu ako poštára Jakuba. Aj po päťdesiatich rokoch si ho opäť veľmi rád pozriem a verím, že si ho radi vychutnajú aj diváci,“ približuje prezident MFF Febiofest Bratislava. Na slávnostnom uvedení sa osobne zúčastní režisér Dušan Hanák spolu so scenáristom Dušanom Dušekom, kameramanom Dodom Šimončičom a hlavným predstaviteľom Jurajom Nvotom. Uvedením titulu Vadí – nevadí chce 33. Febiofest vzdať poctu režisérke, scenáristke, spisovateľke a pedagogičke Eve Borušovičovej. Zomrela vlani vo veku 55 rokov. „Je fajn, že si Evu pripomenieme rok po jej smutnom odchode filmom, ktorý sa dnes už nehrá ani v kinách, ani v televízii a ktorý vytvorila spolu so svojou sestrou,“ pokračuje Peter Dubecký. Vo filme účinkujú Alexander Bárta,...
Zobraziť všetky články