Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely.
Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi
Transplantácia videnia
27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti vedy výrazne meniť život človeka.
Transplantácia očnej gule je zároveň ďalším z vydarených operačných zákrokov, ku ktorým opakovane dochádza od druhej polovice 20. storočia. Od deväťdesiatych rokov sa veľmi výrazne pracuje na výrobe biomateriálov, ktoré slúžia na zhotovenie implantátov, teda cudzích náhrad nefunkčných, stratených alebo nedostatočne fungujúcich biologických štruktúr. K najčastejším v súčasnosti patria napríklad kĺbové alebo zubné implantáty, pričom proces implantácie sa nemusí zakaždým úspešne zavŕšiť primeranou imunologickou reakciou organizmu.
Hľadať paralely medzi filozofiou a súčasným rozmachom transplantácií biologických tkanív a celých orgánov či implantáciami, za ktorými sa skrýva pokrok nielen v medicíne, ale aj v biotechnológiách, nanotechnológiách, genetickom inžinierstve, kybernetike atď., znamená zaoberať sa otázkami „umelých“ náhrad v živote človeka a pohybovať sa na hranici medzi prirodzeným a umelým, či prírodným a kultúrnym. Takéto uvažovanie môže dosiahnuť dva extrémne póly: môže prejsť až k vedeckému či technologickému fetišizmu, ako sa často deje z perspektívy transhumanizmu alebo, naopak, môže dochádzať k výraznej kritike pokroku a vedeckého poznania, ktoré podľa niektorých posthumanistických teórií príliš zasahuje do prirodzenosti človeka, ako aj do kolobehu života na zemi. Predsa len, transplantácia oka s úplným obnovením funkcie videnia je niečím úplne špecifickým, na rozdiel od iných doposiaľ úspešných transplantácií orgánov, ako sú srdce, obličky, pečeň, pľúca atď.
Podľa mnohých odborníkov doterajšia neschopnosť transplantovať oko s úplným obnovením všetkých jeho funkcií spočíva práve v tom, že oko je jediný orgán, ktorý je priamo spojený s mozgom. Doposiaľ sa nepodarilo nahradiť oko tak, aby sa úplne obnovila jeho funkčnosť, no operácie, a teda korekcie zraku medicínskymi zákrokmi, napr. laserové operácie či rôzne pokusy s injekčnými preparátmi aplikovanými priamo do oka v oblasti optogenetiky alebo implantácie šošovky, sú už každodennou súčasťou života človeka. Často sa pritom apeluje na to, že nové videnie znamená nové myslenie alebo získanie novej kvality života, a teda nového života, čo sa využíva v reklamách na rôzne medicínske zariadenia a ich zákroky.[2]
Podobnosť videnia a vedenia a rozsiahle využívanie takejto metafory v bežnom, ale aj odbornom či umeleckom jazyku veľa vypovedá o komplikovanom a úzkom vzťahu medzi človekom ako biologickou a kultúrnou bytosťou. Preto aj oko a jeho funkcie (funkcia videnia, produkcia sĺz) majú spoločné východisko v živej a žitej bytosti podľa terminológie filozofickej fenomenológie, no nahliadať na ne možno z rozličných perspektív. Napríklad slzy súvisia s individuálnou emocionálnou výbavou a citovým prežívaním človeka a zároveň majú význam pri zvlhčovaní očnej gule alebo sú primárnou reakciou organizmu na cudzí predmet, ktorý sa dostane do oka. Niekedy sa na to dá nahliadať parciálne, inokedy je to prejav viacerých zmien na rôznych úrovniach živej bytosti.
Čoraz častejšie sa hovorí napríklad o bionickom oku, čo je technologická protéza využívajúca kameru na okuliaroch alebo priamo stimulujúca mozog, ktorá dáva nádej aj nevidiacim ľuďom. Nie je to transplantácia, no princíp umelej náhrady je podobný – ide o nahradenie alebo korekciu zraku protézou, ktorá je v rôznej vzdialenosti od fyzického tela. Podobne môžeme hovoriť o „transplantácii videnia“, keď uvažujeme o rôznych obrazoch, ktoré človek každodenne sleduje a osvojuje, neustále sa premietajú na sietnici oka, a za také možno považovať aj zábery z dronov. Vnímateľovi síce zostávajú jeho vlastné organické oči, ale dochádza u neho k stimulácii mozgu prostredníctvom zraku, a teda k biologickým, ale aj k sociálnokultúrnym zmenám. A tieto obrazy, ktoré sa mu uchovajú v pamäti, zase ovplyvňujú to, ako nazerá na svet a ako koná.
Prieniky súčasnej biológie a medicíny, zameriavajúcich sa na oči, na rôzne vylepšenia zraku a umelé náhrady videnia, s problematikou dronov, ktorá sa čoraz častejšie rieši v rôznych interdisciplinárnych projektoch, sa stretajú v schopnosti či neschopnosti človeka „vidieť“, a to bežne, ale aj s pomocou rôznych umelých protéz, za ktoré možno drony považovať. Drony, ako každý iný objekt, sú viditeľné, no za istých okolností sa o nich dá hovoriť ako o neviditeľných, tak ako sa môže uvažovať o neviditeľnosti ich operátora. Aj ten sprostredkovane vidí niečo ostro, niečo rozostrené a niečo by v hľadáčiku nemal vidieť vôbec. Niečo dokáže zaznamenávať a tieto obrazy sprostredkovať iným. Drony prinášajú rôzne obrazy nasnímané z vtáčej perspektívy, teda z takých pozícií, ktoré nie sú pre človeka bežné a ľahko dostupné. Práve dôraz na obrazy z dronov a takto zameraný výskum má svoje uplatnenie aj vo filmovej oblasti. Zábery a snímky vytvorené pomocou nich sú totiž čoraz častejšie súčasťou rôznych filmov, dokonca je už bežnou praxou tvorba filmov, ktoré vznikajú len ich prostredníctvom.
Dá sa povedať, že ich využitie je tradičné – technologicky nahrádzajú snímanie pomocou helikoptér, ale majú aj rôzne inovatívne využitie, čo vyplýva z ich technologických možností, rýchlosti a dynamiky letu, ale aj z kvality ich snímok, vysokého rozlíšenia objektov, hĺbky, farebnej škály atď. K tomu, samozrejme, prispieva rozvoj a výskum optických snímacích digitálnych zariadení, ktoré prebiehajú nezávisle od nich, no miestami sa s nimi prelína. Na drony možno nahliadať ako na predĺžené oko človeka, ale aj ako na úplne cudzie, technologické, robotické oko, ktoré sa riadi vlastnými princípmi, človeku sa niekedy vymyká spod kontroly a nevie sa adaptovať na videnie, ktoré mu sprostredkúva.
Organické verzus technologické oko
Vo videoklipe bristolskej hudobnej triphopovej skupiny Massive Attack k skladbe Voodoo In My Blood z roku 2016 sa ženská postava, ktorú stvárňuje herečka Rosamund Pikeová, dostane do kontaktu s novou technológiou, lietajúcou kovovou guľou, ktorá ju začne ovládať. Scéna sa odohráva v jednom z podchodov londýnskeho metra, v užšej chodbe so žlto-oranžovými stenami a mokrou podlahou a je inšpirovaná kultovým hororom Posadnutosť (1981) Andrzeja Żuławského. Režisérom videoklipu je Ringan Ledwidge, ktorý tento film videl vo svojich dvanástich rokoch, napriek tomu, že vo Veľkej Británii bol zakázaný až do roku 1999. Lietajúca guľa, ktorú si zvolil za prototyp technologickej rafinovanosti, je objekt čistého a dokonale presného tvaru prerezaného v strede, vyhotovený z lesklého zlatého kovu. Režisér sa pritom inšpiroval striebornými guľami z ďalšieho kultového hororu Fantazma (1979) Dona Coscarelliho. Guľa sa vo vzduchu pohybuje s maximálnou presnosťou, rýchlosťou, ľahkosťou a dynamikou, akoby kĺzala vzduchom. Je nenápadná a zároveň fascinujúca a dokáže identifikovať objekty, skúmať, pozorovať a ovládať.
Ovládnutie hlavnej predstaviteľky prebieha najskôr jej sledovaním, priťahovaním. Žena
