Záber z animovaného filmu Ahoj leto. FOTO: Studio Bororo

Filmy nominované na Slnko v sieti na DAFilms.sk

Písmo: A- | A+

Streamovací portál DAFilms.sk pripravil pre svojich divákov a diváčky kolekciu filmov, ktoré sú tento rok nominované na národnú filmovú cenu Slnko v sieti.

Programový špeciál zostavil v spolupráci so Slovenskou filmovou a televíznou akadémiou, ktorej členky a členovia o cenách Slnko v sieti rozhodujú.

Medzi trinástkou filmov v ponuke, ktorá bude dostupná do 27. apríla, sú napríklad Vlny Jiřího Mádla, ktoré majú 14 nominácií či Spiaci účet Miloslava Luthera, ktorý má 7 nominácií. V kolekcii sú aj dokumentárne filmy Prezidentka (r. Marek Šulík) a Wishing on a Star (r. Peter Kerekes). A takisto trojica nominovaných animovaných snímok Ahoj leto (r. Martin Smatana, Veronika Zacharová), Free the Chickens (r. Matúš Vizár) a Keď život chutí (r. Kristina Dufková).

Novinkou sú krátke filmy

Novinkou tohtoročného udeľovania je kategória Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film. Na DAFilms.sk si môžete pozrieť aj všetky tri nominované krátke filmy – Oči plné piesku (r. Juraj Janiš), Spoveď (r. Rebeka Bizubová) a Tak zajtra (r. Hannah Dale).

V kolekcii sú aj filmy Smršť (r. Peter Bebjak) MIKI (r. Jakub Kroner) a Vojna policajtov (r. Rudolf Biermann).

Slávnostné odovzdávanie cien Slnko v sieti za rok 2024 sa uskutoční 16. apríla 2025 a po prvýkrát v histórii bude vysielané naživo online na slnkovsieti.sk.

DAFilms.sk Slnko v sieti 2025

Zoznam všetkých nominácií na Slnko v sieti si môžete pozrieť tu.

Neherci, Ari Aster aj ženy slovenského filmu

DAFilms.sk aktuálne ponúka aj programový špeciál (Ne)herci a (ne)herečky, do ktorého okrem noviniek ako Amerikánka (r. Viktor Tauš) či Mord (r. Adam Martinec) zaradil aj staršie snímky režisérok a režisérov ako Miloš Forman, Věra Chytilová, Dušan Hanák, Elo Havetta, Peter Kerekes, Ivan Ostrochovský, Iveta Grófová, Mira Fornay či Olmo Omerzu.

Pozrieť si môžete aj špeciálnu kolekciu Ženy slovenského filmu, do ktorej portál zaradil snímky 21 slovenských režisérok.

Okrem slovenských a českých titulov ponúka DAFilms aj vybrané zahraničné snímky. Jeden z programových blokov je venovaný napríklad režisérovi Arimu Asterovi a zahŕňa jeho filmy Prekliate dedičstvo (2018), Slnovrat (2019) a On sa bojí (2023).

Autor:

Záber z animovaného filmu Ahoj leto. FOTO: Studio Bororo

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články