Záber z animovaného filmu Ahoj leto. FOTO: Studio Bororo

Filmy nominované na Slnko v sieti na DAFilms.sk

Písmo: A- | A+

Streamovací portál DAFilms.sk pripravil pre svojich divákov a diváčky kolekciu filmov, ktoré sú tento rok nominované na národnú filmovú cenu Slnko v sieti.

Programový špeciál zostavil v spolupráci so Slovenskou filmovou a televíznou akadémiou, ktorej členky a členovia o cenách Slnko v sieti rozhodujú.

Medzi trinástkou filmov v ponuke, ktorá bude dostupná do 27. apríla, sú napríklad Vlny Jiřího Mádla, ktoré majú 14 nominácií či Spiaci účet Miloslava Luthera, ktorý má 7 nominácií. V kolekcii sú aj dokumentárne filmy Prezidentka (r. Marek Šulík) a Wishing on a Star (r. Peter Kerekes). A takisto trojica nominovaných animovaných snímok Ahoj leto (r. Martin Smatana, Veronika Zacharová), Free the Chickens (r. Matúš Vizár) a Keď život chutí (r. Kristina Dufková).

Novinkou sú krátke filmy

Novinkou tohtoročného udeľovania je kategória Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film. Na DAFilms.sk si môžete pozrieť aj všetky tri nominované krátke filmy – Oči plné piesku (r. Juraj Janiš), Spoveď (r. Rebeka Bizubová) a Tak zajtra (r. Hannah Dale).

kolekcii sú aj filmy Smršť (r. Peter Bebjak) MIKI (r. Jakub Kroner) a Vojna policajtov (r. Rudolf Biermann).

Slávnostné odovzdávanie cien Slnko v sieti za rok 2024 sa uskutoční 16. apríla 2025 a po prvýkrát v histórii bude vysielané naživo online na slnkovsieti.sk.

DAFilms.sk Slnko v sieti 2025

Zoznam všetkých nominácií na Slnko v sieti si môžete pozrieť tu.

Neherci, Ari Aster aj ženy slovenského filmu

DAFilms.sk aktuálne ponúka aj programový špeciál (Ne)herci a (ne)herečky, do ktorého okrem noviniek ako Amerikánka (r. Viktor Tauš) či Mord (r. Adam Martinec) zaradil aj staršie snímky režisérok a režisérov ako Miloš Forman, Věra Chytilová, Dušan Hanák, Elo Havetta, Peter Kerekes, Ivan Ostrochovský, Iveta Grófová, Mira Fornay či Olmo Omerzu.

Pozrieť si môžete aj špeciálnu kolekciu Ženy slovenského filmu, do ktorej portál zaradil snímky 21 slovenských režisérok.

Okrem slovenských a českých titulov ponúka DAFilms aj vybrané zahraničné snímky. Jeden z programových blokov je venovaný napríklad režisérovi Arimu Asterovi a zahŕňa jeho filmy Prekliate dedičstvo (2018), Slnovrat (2019) a On sa bojí (2023).

Autor:

Záber z animovaného filmu Ahoj leto. FOTO: Studio Bororo

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články