David Bertok Emmy Hudobný skladateľ David Bertok. Foto: (c) Guido Karp for GKP.LA

Keď hudba chutí. David Bertok získal cenu Emmy za Chef’s Table

Zuzana Sotáková

Písmo: A- | A+

Seriál Chef’s Table na platforme Netflix sa stal klasikou v dokumentárnej gastronómii. Nielenže otvoril dvere do kuchýň a životov svetových šéfkuchárov, ale varenie transformoval na umelecké dielo. Jedlá ako akt umenia a šéfkuchári ako rozprávači pútavých príbehov si našli mnoho priaznivcov. Pri príležitosti desiateho výročia projektu vznikla špeciálna séria Chef’s Table: Legends so štyrmi portrétmi legendárnych šéfkuchárov. Na jednom z nich pracoval aj rodák zo Slovenska David Bertok, ktorý skomponoval hudbu aj k epizóde s Josém Andrésom. V septembri za ňu získal prestížnu cenu Emmy.

„Na seriáli Chef’s Table pracujem už takmer desať rokov, presnejšie od druhej série v roku 2016. Môj kolega z odboru filmovej hudby na University of Southern California, Duncan Thum, bol už vtedy hlavným skladateľom seriálu. On ma priviedol do projektu. Ako to v Hollywoode často býva, začal som ako orchestrátor, potom som pridal komponovanie a tentoraz sme boli spoluautori,“ opisuje v skratke pre filmsk.sk David Bertok. Časť, za ktorú s Thumom získali ocenenie, je portrétom šéfkuchára a filantropa Josého Andrésa. Ten je známy nielen varením s odkazom na svoje španielske korene, ale aj dobročinnosťou a vnímaním jedla ako nástroja zmeny.

Preložiť chuť jedál do jazyka hudby

Tak, ako Andrésova kuchyňa je plná chutí a farieb, aj hudba, ktorú Bertok spolu s Thumom skladali, pracuje s pestrosťou. „Je to veľmi pútavý príbeh. Taký bohatý život si vyžadoval veľmi eklektickú hudbu. Zvolili sme neoklasický prístup so sláčikovým orchestrom, klavírom, španielskou gitarou, syntetizátorom a sopránom,“vysvetľuje Bertok. Jedlo, rovnako ako hudba, sú silnými spúšťačmi emócií a spomienok. „Presne to tomu pomôže – prostredníctvom pôsobivej zvukovej palety, prostredníctvom silnej symbiózy s kinematografiou, ktorej sa v tejto šou, rovnako ako hudbe, prikladá veľký význam. A samozrejme, tvorcovia sa tiež snažia preskúmať hranice, prekonať nové obzory. Presne ako jedlá, ktoré títo hviezdni šéfkuchári vytvárajú.“

Ocenenie Primetime Emmy v kategórii najlepšia pôvodná hudba k dokumentárnemu seriálu alebo špeciálu potvrdzuje, že hudba v tejto sérii neslúži len ako doplnok, ale pôsobí ako integračný prvok, ktorý podčiarkuje naratív. Stáva sa nositeľom emócií aj akýmsi prekladateľom, ktorý chuť jedál preloží do jazyka hudby. „Spolu s Duncanom tvoríme hudbu už dlho. Rozumieme si a fantasticky sa dopĺňame, takže táto spolupráca bola veľmi jednoduchá. Pomáha, ak máte po svojom boku niekoho, kto zdieľa rovnaký cieľ a nevnáša do toho ego. Obaja veríme, že sme vytvorili niečo, čo by ani jeden z nás nedosiahol sám. Pomáha to aj s časovým tlakom, ktorý je pri takejto náročnej šou prirodzene ešte väčší,“ myslí si Bertok.

David Bertok Emmy David Bertok s cenou Emmy. Foto: Kara Eldridge Bertok
David Bertok s cenou Emmy. Foto: Kara Eldridge Bertok

Od babkinho klavíra až do Hollywoodu





Hudobný skladateľ David Bertok. Foto: (c) Guido Karp for GKP.LA

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Dušan Jamrich vo film Dvere dokorán (1977. Foto: archív SFÚ/E. Hríbiková)

Dušan Jamrich

Dušan Jamrich patrí medzi významné osobnosti slovenského divadla, filmu a televízie. Je herec, recitátor a pedagóg, ktorého charakterizuje výrazný hlas a tiež schopnosť presvedčivo stvárňovať široký výber postáv. Počas svojej dlhej kariéry sa stal neodmysliteľnou súčasťou Slovenského národného divadla a významne sa podieľal aj na jeho umeleckom a organizačnom smerovaní. V nedeľu 25. októbra oslavuje svoje 80. narodeniny. Pripomenie si ho aj Slovenská televízia – večer 25. októbra na Dvojke uvedie dokument Dušan Jamrich – Ticho medzi slovami. Nakrútili ho Jana Bučka Kovalčíková a Michal Fulier. Bratislavský rodák prežil v tomto meste celé svoje detstvo. Pred štúdiom herectva pracoval približne rok v Polygrafických závodoch. K umeleckému vzdelaniu sa napokon dostal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde v roku 1970 úspešne absolvoval štúdium herectva. Už počas štúdia účinkoval na javisku Činohry SND a jeho výkony zaujali natoľko, že sa po skončení školy stal členom súboru. Nasledujúce desaťročia vytvoril množstvo postáv v klasických i moderných hrách slovenských aj zahraničných autorov. Jeho herectvo sa vyznačuje vnútorným sústredením, presnosťou, nadhľadom a výraznou javiskovou rečou. Dokáže spájať autoritu a dôstojnosť s psychologickou hĺbkou, vďaka čomu sa uplatnil v dramatických, historických aj komediálnych úlohách. Medzi jeho významné divadelné postavy patria Jochanan v Hviezdoslavovej hre Herodes a Herodias, Haimon...
Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva oslávi Kino Lumière projekciou filmu Vtáčkovia, siroty a blázni

Slovenský filmový ústav (SFÚ) ako inštitúcia filmového dedičstva si dňa 27. októbra každoročne pripomína Svetový deň audiovizuálneho dedičstva na Slovensku. V Kine Lumière pri tejto príležitosti uvedie zo svojich zbierok digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, ktorý mal tento mesiac svetovú premiéru na prestížnom festivale klasických filmov Lumière vo francúzskom Lyone. Projekcia sa uskutoční v utorok 27. októbra, film lektorsky uvedie Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. V novej podobe Jakubiskov digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni uvedie SFÚ v Kine Lumière v slovenskej premiére. „Pri digitálnom reštaurovaní v 4K sme vychádzali z filmových prvkov uchovávaných v SFÚ, konkrétne z dobového duplikačného pozitívu, pričom sme rešpektovali mierne modifikovanú verziu filmu z roku 1990, ktorá bola v jednej scéne skrátená,“ približuje prácu na digitalizovaní a reštaurovaní filmu Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ. „Pri zvukovej zložke sme vychádzali z negatívu zvuku tejto verzie. Na farebných korekciách kinematografického diela sme, žiaľ, už nemohli spolupracovať s jeho kameramanom Igorom Lutherom, preto sme oslovili kameramana Stanislava Doršica, ktorý sa spolupodieľal na viacerých Jakubiskových filmoch, a pri tomto filme pôsobil ako asistent kamery.“ V novej podobe mal film svetovú premiéru len pred pár dňami na festivale klasických filmov Lumière v Lyone. „Takýchto prestížnych festivalov je vo svete iba pár, preto nás potešilo, že opätovne...
Záber z filmu Divočina režisérky Evženie Brabcovej. Foto: CinemArt

Do kín prichádza tajomná dráma o odpustení. Je to Divočina

Časom človek v živote získava skúsenosť, že skutočnú divočinu nemusí zažiť v horách či pralesoch, nachádza sa v jeho blízkosti, a nepredstavuje ju ani žiadne zviera, ale napríklad situácia v rodinnom kruhu. Prišla na to aj Marta, manželka a matka dvoch detí, ktorá sa rozhodla riešiť toxický vzťah a hľadať svoju hodnotu. Psychologický film Divočina prináša do slovenských kín intímnu autorskú výpoveď českej režisérky Evženie Brabcovej. Dať priestor nádeji Marta sa rozhodne odísť z toxického vzťahu s manželom Milanom a so svojimi dvoma dcérami hľadá útočisko na odľahlom mieste u svojho starnúceho otca. Namiesto kľudu, ktorý očakávala, sa však ocitne vo svete jeho čudáctva a posadnutosti spojenej s blížiacou sa apokalypsou. Do príprav na prežitie konca sveta zapája otec aj Martu a svoje vnučky. Všadeprítomné divé svine, spomienky z detstva aj silnejúci pocit, že stráca kontrolu nad vlastným životom, sa pre Martu postupne menia na nočnú moru. S príchodom manžela naberá situácia dramatický vývoj. Rodinná dráma Divočina je celovečerným debutom režisérky Evženie Brabcovej. Otvára v ňom témy, o ktorých sa v českom filme príliš nehovorí – počnúc toxickými vzťahmi cez skryté domáce násilie až po fenomén prepperstva – životného štýlu založenom na prípravách na krízové situácie. Podľa slov produkcie sa pritom snaží vyhnúť depresívnemu sociálnemu tónu a dať priestor nádeji.  Nenápadná hrdinka Režisérka sa vo filmovom príbehu čiastočne inšpirovala vlastnou...
Zobraziť všetky články