David Bertok Emmy Hudobný skladateľ David Bertok. Foto: (c) Guido Karp for GKP.LA

Keď hudba chutí. David Bertok získal cenu Emmy za Chef’s Table

Zuzana Sotáková

Písmo: A- | A+

Seriál Chef’s Table na platforme Netflix sa stal klasikou v dokumentárnej gastronómii. Nielenže otvoril dvere do kuchýň a životov svetových šéfkuchárov, ale varenie transformoval na umelecké dielo. Jedlá ako akt umenia a šéfkuchári ako rozprávači pútavých príbehov si našli mnoho priaznivcov. Pri príležitosti desiateho výročia projektu vznikla špeciálna séria Chef’s Table: Legends so štyrmi portrétmi legendárnych šéfkuchárov. Na jednom z nich pracoval aj rodák zo Slovenska David Bertok, ktorý skomponoval hudbu aj k epizóde s Josém Andrésom. V septembri za ňu získal prestížnu cenu Emmy.

Na seriáli Chef’s Table pracujem už takmer desať rokov, presnejšie od druhej série v roku 2016. Môj kolega z odboru filmovej hudby na University of Southern California, Duncan Thum, bol už vtedy hlavným skladateľom seriálu. On ma priviedol do projektu. Ako to v Hollywoode často býva, začal som ako orchestrátor, potom som pridal komponovanie a tentoraz sme boli spoluautori,“ opisuje v skratke pre filmsk.sk David Bertok. Časť, za ktorú s Thumom získali ocenenie, je portrétom šéfkuchára a filantropa Josého Andrésa. Ten je známy nielen varením s odkazom na svoje španielske korene, ale aj dobročinnosťou a vnímaním jedla ako nástroja zmeny.

Preložiť chuť jedál do jazyka hudby

Tak, ako Andrésova kuchyňa je plná chutí a farieb, aj hudba, ktorú Bertok spolu s Thumom skladali, pracuje s pestrosťou. „Je to veľmi pútavý príbeh. Taký bohatý život si vyžadoval veľmi eklektickú hudbu. Zvolili sme neoklasický prístup so sláčikovým orchestrom, klavírom, španielskou gitarou, syntetizátorom a sopránom,“vysvetľuje Bertok. Jedlo, rovnako ako hudba, sú silnými spúšťačmi emócií a spomienok. „Presne to tomu pomôže – prostredníctvom pôsobivej zvukovej palety, prostredníctvom silnej symbiózy s kinematografiou, ktorej sa v tejto šou, rovnako ako hudbe, prikladá veľký význam. A samozrejme, tvorcovia sa tiež snažia preskúmať hranice, prekonať nové obzory. Presne ako jedlá, ktoré títo hviezdni šéfkuchári vytvárajú.

Ocenenie Primetime Emmy v kategórii najlepšia pôvodná hudba k dokumentárnemu seriálu alebo špeciálu potvrdzuje, že hudba v tejto sérii neslúži len ako doplnok, ale pôsobí ako integračný prvok, ktorý podčiarkuje naratív. Stáva sa nositeľom emócií aj akýmsi prekladateľom, ktorý chuť jedál preloží do jazyka hudby. „Spolu s Duncanom tvoríme hudbu už dlho. Rozumieme si a fantasticky sa dopĺňame, takže táto spolupráca bola veľmi jednoduchá. Pomáha, ak máte po svojom boku niekoho, kto zdieľa rovnaký cieľ a nevnáša do toho ego. Obaja veríme, že sme vytvorili niečo, čo by ani jeden z nás nedosiahol sám. Pomáha to aj s časovým tlakom, ktorý je pri takejto náročnej šou prirodzene ešte väčší,“ myslí si Bertok.

David Bertok Emmy David Bertok s cenou Emmy. Foto: Kara Eldridge Bertok
David Bertok s cenou Emmy. Foto: Kara Eldridge Bertok

Od babkinho klavíra až do Hollywoodu





Hudobný skladateľ David Bertok. Foto: (c) Guido Karp for GKP.LA

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ondrej Nepela Jakubisko Záber z filmu Juraja Jakubiska Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ

návraty Ondrej Nepela

Niektoré filmy nestarnú, iné starnú s gráciou, na ďalších sa zub času podpíše výraznejšie. V novej rubrike Návraty sa vraciame k starším filmom, ktoré buď prichádzajú do kín v obnovenej premiére, alebo si pozornosť zaslúžia z iného dôvodu. Krátky dokumentárny portrét Ondrej Nepela nakrútil Juraj Jakubisko v roku 1973, keď Ondrej Nepela poslednýkrát reprezentoval Československo na majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní a keď už otvorene hovoril o konci svojej vrcholovej športovej kariéry. Juraj Jakubisko sa počas svojej dlhej filmárskej dráhy prejavil ako invenčný a hravý tvorca nielen v celovečerných hraných filmoch, ale aj v niekoľkých krátkych dokumentoch. V prvej fáze normalizácie, v rozpätí necelých dvoch rokov (1972-73), nakrútil v Krátkom filme Bratislava tri dokumentárne filmy. Najznámejším z nich je takmer psychedelicky budovateľská Stavba storočia (1972) o výstavbe slovenskej časti tranzitného plynovodu. Dosť sa popísalo aj o jeho neskoršom štylizovanom sociálnom dokumente Bubeník červeného kríža (1977). Dnes je však ideálny čas vrátiť sa k jeho pôvabnému dokumentárnemu portrétu krasokorčuliara Ondreja Nepelu. Koncom októbra totiž prišiel do kín debut Gregora Valentoviča Nepela s Josefom Trojanom v role Ondreja Nepelu, a hneď v januári sa očakáva premiéra filmu s rovnakým hrdinom, tentoraz od režiséra Jakuba Červenku a s Adamom Kubalom v hlavnej úlohe. Juraj Jakubisko a Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ/archív Juraja Jakubiska Ondrej Nepela a filmová hra Na rozdiel od oboch hraných...
Zobraziť všetky články