V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky čiernobiely film Pochod (1966) Ivana Húšťavu je jedným z mála slovenských filmov, ktoré možno zaradiť do kategórie experimentálnych. Medzi slovenskými krátkometrážnymi filmami nenájdeme veľa experimentálnych snímok – a ešte menej je tých, ktoré stavajú na takej výraznej choreografii, že ich môžeme označiť aj za tanečné. Pochod Ivana Húšťavu znesie obe označenia. Dokonca bol v roku 1967 uvedený na 4. ročníku Festivalu experimentálnych filmov v belgickom Knokke. Pochod otvára silne štylizovaná scéna v parku, kde sa k sebe vinie niekoľko živých súsoší, mužsko-ženských dvojíc v baletných trikotoch (ženy sú celé v čiernom, muži sú od pása hore nahí) v dramatických až vášnivých pózach. Za nimi sa týči majestátny strom, na svietniku pod ním horia tri štíhle vysoké sviece. Ornamentálnu scénu sprevádza najskôr zľahka znepokojivá a vzápätí harmonická symfonická skladba s dominantnou husľovou linkou. Kým ľudské figúry kontrastujú s pozadím takmer až na hranici tmavých siluet, prírodu charakterizuje skôr šerosvit – košatosť stromu, florálny motív svietnika, trávnatá plocha ponúkajú kamere priestor pre maľovanie svetlom. Estétsku ouvertúru prudko ukončí ruka, ktorá sa zovrie v päsť – sviece zhasnú, zaznie bubon....

David Lynch je pre neho výnimočný tým, že priniesol do mainstreamu príbehy, ktoré nemajú jednu jedinú interpretáciu. A dostal surrealizmus do hlavného prúdu. Myslím, že najiluzívnejší film, aký som kedy videl a zásadne ma ovplyvnil, je Felliniho Osem a pol (1963). Ukázal mi, že film nie je imitovanie skutočnosti a napodobňovanie príbehov, ktoré sa stali v skutočnom svete, ale kreslenie obrazov svetlom a časom. A rovnako mi ukázal, že obrazy postavené na alogike snového automatizmu vedia reflektovať elementárne pravdy o našom svete oveľa vzrušujúcejšie a intenzívnejšie, aj keď nepriamo a nepríbehovo. Felliniho filmy pre mňa osobne zároveň patria ešte do starého sveta „slapstickovej“ filmovej reči. Vtedy sa príbehy rozprávali s nadhľadom ako zábavné historky postavené na nadsádzke a hre ako tvorivom princípe. V dnešných hyperrealistických časoch a popri viere vo film ako ilúziu skutočnosti je to už niečo dávno minulé. Pri filmoch Akiho Kaurismäkiho som sa najviac zamyslel nad tým, že film je živý organizmus. Existuje naprieč autormi a časom. Jeho autorský rukopis postavený na pastiši, vedomom citovaní autorov a žánrov, ktoré ho formovali, od Roberta Bressona cez Douglasa Sirka až po Jeana-Pierra Melvillea, od filmu noir cez melodrámu až po frašku, mi ukázal, že film je skôr ontologická otázka bytia tvorivého človeka vo vzťahu k filmu ako racionálna úvaha....

Radosť ako emócia, ktorú možno prežiť individuálne, ale aj kolektívne. Ide tiež o pocit, ktorý sa viaže k filmu a zážitku z neho. Radosť ako nosná téma letného filmového festivalu 4 živly, ktorý sa bude konať od 6. do 10. augusta už tradične v Banskej Štiavnici. „Témami festivalu sa snažíme reagovať na aktuálne dianie a RADOSŤ nie je výnimkou. V našom užšom výbere sa objavila už pred pár rokmi. Vlani sme si povedali, že viac netreba váhať a 4 živly môžu svoju dávku radosti priniesť vo svojom 27. ročníku,“ približuje pre Filmsk.sk PR manažér festivalu Peter Gašparík. „Samozrejme, tému sa snažíme obsiahnuť v jej komplexnosti a sme si vedomí, že aj radosť má tienisté stránky. Čo je radosťou pre jedného, môže byť starosťou pre ďalšieho. Škodoradosť je potom kapitolou samou o sebe... A téma absencie radosti v živote človeka tiež nebude v programe 4 živlov chýbať.“ Klasiky z archívu Festival, ktorý sa svojím konceptom unikátnej kolekcie filmov rôznych žánrov, druhov a veku líši od ostatných, otvorí Slávnosť v botanickej záhrade Ela Havettu z roku 1969. Premietať sa bude pod hviezdami v kultúrno-turistickom centre Hájovňa. Z obdobia okolo prelomového roku 1968 si diváci môžu pozrieť aj trezorový dokument Čas, ktorý žijeme (1968) od kolektívu Ivan Húšťava, Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka, Otakar...