Autor: Jaroslav Hochel / filmový publicista

Osemnásty Filmový festival inakosti sa konal od 20. do 26. novembra v bratislavských kinách Lumière (hlavné dejisko) a Film Europe (s jedným filmom uvedeným v predvečer otvorenia a s dvomi titulmi presunutými z prevádzkových dôvodov na 30. november) (ešte) s podporou Audiovizuálneho fondu, ale – zo známych dôvodov – už bez podpory ministerstva kultúry. Jeho organizátorom sa opäť podarilo zostaviť tematicky i žánrovo bohatý program a zorganizovať viacero zmysluplných sprievodných podujatí, prevažne aktivistického charakteru. Leitmotívom tohto ročníka bola odvaha.

Počas vlaňajšieho Filmového festivalu inakosti sa konala výročná konferencia Iniciatívy Inakosť, hlavného organizátora FFI, na ktorej odznela aj informácia, že v slovenskej audiovízii máme dosiaľ len štyri dlhometrážne kvír (LGBTI+) filmy. Na druhej strane, krátkych filmov na tieto témy je pomerne dosť (poväčšine ide o študentské práce z produkcie FTF VŠMU) – vlani a tohto roku ich bolo na FFI v pásmach FFI kraťasy: Slovenské premiéry uvedených po osem. No akousi vlajkovou loďou každej kinematografie sú predsa len dlhometrážne filmy. V tomto prípade teda „až“ štyri. Pozrime sa, kedy a za akých okolností vznikli a s akým ohlasom fungovali a fungujú v našom audiovizuálnom priestore.

Už niekoľko rokov mám tú česť podieľať sa na festivale Jeden svet vyhľadávaním a spracúvaním anotácií k uvádzaným filmom. Tohto roku festival prešiel na nový digitálny systém, kam sa ukladajú informácie, a v ňom nachádzam rubriky so základnými údajmi k jednotlivým titulom už vyplnené. Ojedinele sa tam vyskytne chybička v mene režiséra, napríklad je jeho meno napísané v anglickej transkripcii namiesto slovenskej. Keď chcem upraviť povedzme „Mariia“ na „Marija“, nedá sa to urobiť opravou jedného písmenka. Musím pôvodné meno úplne zrušiť a vpísať tam jeho upravenú podobu. A systém mi oznámi: Vytvorili ste nového režiséra XY.

Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku.