Myslím si…

Písmo: A- | A+

Každá zmena prináša niečo pozitívne a touto optikou sa pozerám aj na prechod Film.sk z tlačenej podoby na online verziu. V prvom rade Film.sk získa na aktuálnosti. Nebudú ho obmedzovať termíny uzávierky, ktoré redakcii často znemožňovali reagovať na aktuálne podnety. Časopis tak dostane príležitosť stať sa flexibilnejším médiom, ktoré je na tepe doby. Druhou výsadou časopisu bude jeho neobmedzená dostupnosť. Doteraz sa Film.sk predával na vybraných miestach, no prechodom do online priestoru bude prístupný odkiaľkoľvek. Ľahko sa k nemu pripoja čitatelia zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Bude to veľká príležitosť rozširovať čitateľskú základňu. Aktuálnosť a čitateľská prístupnosť sú základné predpoklady pre každé médium, ktoré sa chce v online priestore uchytiť, no dôležitou devízou je aj kvalitný obsah a ten podľa mňa Film.sk má. Hoci som „stará škola“ a bude mi chýbať tlačiarenská vôňa a možnosť listovať v časopise, verím, že Film.sk zo zmeny na online časopis vyťaží čo najviac.

Simona Nôtová, šéfredaktorka Film.sk 2000 – 2012

Film.sk prechádza na webovú verziu, a je to dobre. Hoci sa mi to nepíše ľahko. Na to som bol v jeho živote až príliš ponorený. Pred rokmi sme sa pokúsili časopis v tlačenej podobe reštartovať. Jeho predajnosť nebola uspokojivá a skúšali sme to zvrátiť inak ako utlmením jeho výroby. Filmový ústav investoval do väčšieho formátu, v plnej farbe a s upraveným dizajnom. Chceli sme na Film.sk strhnúť viac pozornosti, ukázať aj navonok, že to môže byť sebavedomý časopis. Možno sme nespravili dosť pre to, aby sa naplnili naše očakávania. Možno sa to ani nedalo. Isté je, že v predajnosti sa zázraky neudiali. Škoda. Koniec tlačenej verzie je teda logickým vyústením. No podstatné je, že Film.sk prežije. Hoci v inom „skupenstve“. A keďže za ním stojí partia kompetentných ľudí, a ak pri ňom zostanú aj kvalitní externí autori, nebude to len prežívanie. Môže to byť ešte živší magazín ako doteraz. Napokon, aj tá tlačená verzia ostane navždy súčasťou jeho identity. Keby Film.sk hrozil zánik, bola by to celkom iná debata. Ostáva už len dúfať, že aj filmovú tvorbu čaká živá budúcnosť.

Daniel Bernát, šéfredaktor Film.sk 2012 – 2019

Prechod Film.sk na online verziu je veľkou, ale nevyhnutnou zmenou. Papierový časopis venovaný slovenskému filmu je jednoducho neudržateľný luxus. Nielen v časoch, keď treba šetriť a zároveň rastú výrobné a distribučné náklady. Je to neudržateľný luxus aj z environmentálneho hľadiska. Chceme, aby bol Film.sk udržateľný časopis, ktorý bude čitateľom a záujemcom o slovenskú kinematografiu ponúkať aj naďalej „luxus“ periodika do detailu reflektujúceho domáci audiovizuálny priestor a slovenský film. Dôležité je, že prechod na online verziu je spojený s novou podobou stránky www.filmsk.sk. Na rozdiel od starej stránky, ktorá bola viac internetovou podobou tlačenej verzie než svojbytným online médiom, bude nová podoba webu svojou štruktúrou a dizajnom prístupnejšia a čitateľsky atraktívnejšia. Zostáva napĺňať ju kvalitným obsahom a presvedčiť čitateľky a čitateľov, že slovenský film aj Film.sk mu majú čo ponúknuť.

Matúš Kvasnička, šéfredaktor Film.sk 2019 –

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články