Myslím si…

Písmo: A- | A+

Každá zmena prináša niečo pozitívne a touto optikou sa pozerám aj na prechod Film.sk z tlačenej podoby na online verziu. V prvom rade Film.sk získa na aktuálnosti. Nebudú ho obmedzovať termíny uzávierky, ktoré redakcii často znemožňovali reagovať na aktuálne podnety. Časopis tak dostane príležitosť stať sa flexibilnejším médiom, ktoré je na tepe doby. Druhou výsadou časopisu bude jeho neobmedzená dostupnosť. Doteraz sa Film.sk predával na vybraných miestach, no prechodom do online priestoru bude prístupný odkiaľkoľvek. Ľahko sa k nemu pripoja čitatelia zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Bude to veľká príležitosť rozširovať čitateľskú základňu. Aktuálnosť a čitateľská prístupnosť sú základné predpoklady pre každé médium, ktoré sa chce v online priestore uchytiť, no dôležitou devízou je aj kvalitný obsah a ten podľa mňa Film.sk má. Hoci som „stará škola“ a bude mi chýbať tlačiarenská vôňa a možnosť listovať v časopise, verím, že Film.sk zo zmeny na online časopis vyťaží čo najviac.

Simona Nôtová, šéfredaktorka Film.sk 2000 – 2012

Film.sk prechádza na webovú verziu, a je to dobre. Hoci sa mi to nepíše ľahko. Na to som bol v jeho živote až príliš ponorený. Pred rokmi sme sa pokúsili časopis v tlačenej podobe reštartovať. Jeho predajnosť nebola uspokojivá a skúšali sme to zvrátiť inak ako utlmením jeho výroby. Filmový ústav investoval do väčšieho formátu, v plnej farbe a s upraveným dizajnom. Chceli sme na Film.sk strhnúť viac pozornosti, ukázať aj navonok, že to môže byť sebavedomý časopis. Možno sme nespravili dosť pre to, aby sa naplnili naše očakávania. Možno sa to ani nedalo. Isté je, že v predajnosti sa zázraky neudiali. Škoda. Koniec tlačenej verzie je teda logickým vyústením. No podstatné je, že Film.sk prežije. Hoci v inom „skupenstve“. A keďže za ním stojí partia kompetentných ľudí, a ak pri ňom zostanú aj kvalitní externí autori, nebude to len prežívanie. Môže to byť ešte živší magazín ako doteraz. Napokon, aj tá tlačená verzia ostane navždy súčasťou jeho identity. Keby Film.sk hrozil zánik, bola by to celkom iná debata. Ostáva už len dúfať, že aj filmovú tvorbu čaká živá budúcnosť.

Daniel Bernát, šéfredaktor Film.sk 2012 – 2019

Prechod Film.sk na online verziu je veľkou, ale nevyhnutnou zmenou. Papierový časopis venovaný slovenskému filmu je jednoducho neudržateľný luxus. Nielen v časoch, keď treba šetriť a zároveň rastú výrobné a distribučné náklady. Je to neudržateľný luxus aj z environmentálneho hľadiska. Chceme, aby bol Film.sk udržateľný časopis, ktorý bude čitateľom a záujemcom o slovenskú kinematografiu ponúkať aj naďalej „luxus“ periodika do detailu reflektujúceho domáci audiovizuálny priestor a slovenský film. Dôležité je, že prechod na online verziu je spojený s novou podobou stránky www.filmsk.sk. Na rozdiel od starej stránky, ktorá bola viac internetovou podobou tlačenej verzie než svojbytným online médiom, bude nová podoba webu svojou štruktúrou a dizajnom prístupnejšia a čitateľsky atraktívnejšia. Zostáva napĺňať ju kvalitným obsahom a presvedčiť čitateľky a čitateľov, že slovenský film aj Film.sk mu majú čo ponúknuť.

Matúš Kvasnička, šéfredaktor Film.sk 2019 –

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z dokumentu Zuzany Piussi Pachová stopa. Foto: Filmtopia

Nový film Zuzany Piussi sleduje pachovú stopu

Slová páchateľ a páchnuť majú identický slovný základ. Vyplýva z toho priamy dôkaz pred súdom? Podľa nového dokumentu Zuzany Piussi to v našich končinách znamená viac ako v ostatnom civilizovanom svete, kde sa pachová identifikácia osôb v pojednávaní pred súdom nepripúšťa. Film Pachová stopa prichádza do slovenských kín 6. februára 2025.  Dlhodobé pochybnosti V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa bežnou súčasťou policajnej aj súdnej praxe stala pachová stopa identifikovaná psom. Vo vtedajšom Československu metódu prevzali zo Sovietskeho zväzu, kde ju aj pôvodne uviedli do praxe. Následne bola rozpracovaná v tajnej službe východného Nemecka.  Na základe tejto skúsenosti z minulosti môže byť v Českej republike aj na Slovensku človek dodnes uznaný za vinného a odsúdený na základe pachovej identifikácie. Hoci sa tento dôkaz berie ako nepriamy, prax je podľa režisérky Zuzany Piussi iná.  Vo svojom dokumente si kladie otázku, či je pes na rozdiel od človeka skutočne nestranný. Odhaľuje osobné príbehy ľudí odsúdených na základe tejto metódy, ktorá sa v odborných kruhoch podľa jej informácií dlhodobo spochybňuje.  Veľa prípadov Autorka dokumentov ako Nemoc tretej moci, Ukradnutý štát či Očista pracuje tentoraz so skúsenosťou, že sovietska metóda pachovej stopy využíva nespornú citlivosť a schopnosť psov identifikovať určité látky aj v stopovom množstve. V mnohých prípadoch má svoju relevanciu, problém však nastáva, keď sa v justícii povýši do...
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Slnko v sieti 2024: 14 nominácií pre Vlny, 12 pre Emu a smrtihlava

Slovenská filmová a televízna akadémia zverejnila nominácie na Slnko v sieti za rok 2024. O nomináciách rozhodli v hlasovaní jej členky a členovia. Česko-slovenská historická dráma Vlny režiséra Jiřího Mádla získala 14 nominácií, o dve nominácie menej má dráma z druhej svetovej vojny režisérky Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Sedem nominácií získala vojnová dráma režiséra Miloslava Luthera Spiaci účet. Všetky tri snímky sú nominované aj na cenu za najlepší hraný film. Na Slnko v sieti za réžiu sú nominovaní Iveta Grófová, Jiří Mádl a Peter Kerekes za dokument Wishing on a Star. Snímka má celkovo štyri nominácie. V kategórii dokumentárnych filmov jej konkurujú Architektúra ČSSR 58 – 89 (r. Jan Zajíček) a Prezidentka (r. Marek Šulík). Slnko v sieti za najlepšiu animovanú snímku môže získať buď celovečerný koprodukčný film Keď život chutí (r. Kristina Dufková) alebo jedna z krátkych snímok Ahoj leto (r. Martin Smatana, Veronika Zacharová) a Free the Chickens (r. Matúš Vizár). V kategórii najlepší filmový scenár je nominovaná štvorica filmov. O sošku sa uchádzajú Iveta Grófová a Peter Krištúfek (in memoriam)  s Emou a smrtihlavom, Jiří Mádl (Vlny), Peter Kerekes (Wishing on a Star) a Petr Jarchovský (Keď život chutí ). Keď život chutí má aj tretiu nomináciu – za hudbu (Michal Novinski. Tri nominácie má tiež Smršť režiséra Petra Bebjaka, po dve nominácie získali...
Záber z filmu ČERNÁK. Foto: PubRes

recenzia ČERNÁK

Vravím si, že ak mainstreamové diváctvo dospeje k takejto interpretácii pokračovania príbehu o mafiánskom bosovi, režisérovi Jakubovi Kronerovi a scenáristovi Mirovi Šifrovi sa podarilo nájsť správnu odpoveď na kritiku voči filmovému portrétovaniu skutočného zločinca v čase, keď žiada o podmienečné prepustenie. V recenzii prvej časti MIKI som filmu vyčítala nekonzistentné stvárnenie skutočného protagonistu a epizodické rozprávanie, ktoré ilustrovalo známe fakty zo života Mikuláša Černáka. Je potešujúce, že druhá časť ČERNÁK na tieto neduhy trpí v oveľa menšej miere. Bez ohľadu na kritické výhrady sa MIKI stal rekordérom návštevnosti roka 2024 – pozrelo si ho 390-tisíc divákov a diváčok. Ponechajme bokom, že ak by išlo o gangsterku o fiktívnom mafiánovi a nie o príbeh inšpirovaný skutočnými osobami a udalosťami, dozaista by nevyvolala toľko kontroverzie a sotva by vzbudila taký záujem publika. A vynechajme tiež úvahu o tom, či je rozdelenie filmu na dve časti a zároveň spracovanie vo forme minisérie producentskou stratégiou, ktorá ctí princíp hodnoty za peniaze, alebo ide o maximálnu exploatáciou jedinej látky. Druhý diel totiž prichádza do kín v čase rastúcej spoločensko-politickej nestability. A v recepčnom poli nachádza diváctvo scitlivené na obraz bezvládia, chaosu a prerastania politickej moci organizovaným zločinom. Hoci sa viaže na obdobie spred vyše dvadsiatich rokov, rezonuje s dnešnou realitou a nedôverou v štát. Ak dokáže žánrovou formou demaskovať ich korene, nezaškodí sa tejto kolektívnej (seba)reflexii podrobiť...
Zobraziť všetky články