Myslím si…

Písmo: A- | A+

Každá zmena prináša niečo pozitívne a touto optikou sa pozerám aj na prechod Film.sk z tlačenej podoby na online verziu. V prvom rade Film.sk získa na aktuálnosti. Nebudú ho obmedzovať termíny uzávierky, ktoré redakcii často znemožňovali reagovať na aktuálne podnety. Časopis tak dostane príležitosť stať sa flexibilnejším médiom, ktoré je na tepe doby. Druhou výsadou časopisu bude jeho neobmedzená dostupnosť. Doteraz sa Film.sk predával na vybraných miestach, no prechodom do online priestoru bude prístupný odkiaľkoľvek. Ľahko sa k nemu pripoja čitatelia zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Bude to veľká príležitosť rozširovať čitateľskú základňu. Aktuálnosť a čitateľská prístupnosť sú základné predpoklady pre každé médium, ktoré sa chce v online priestore uchytiť, no dôležitou devízou je aj kvalitný obsah a ten podľa mňa Film.sk má. Hoci som „stará škola“ a bude mi chýbať tlačiarenská vôňa a možnosť listovať v časopise, verím, že Film.sk zo zmeny na online časopis vyťaží čo najviac.

Simona Nôtová, šéfredaktorka Film.sk 2000 – 2012

Film.sk prechádza na webovú verziu, a je to dobre. Hoci sa mi to nepíše ľahko. Na to som bol v jeho živote až príliš ponorený. Pred rokmi sme sa pokúsili časopis v tlačenej podobe reštartovať. Jeho predajnosť nebola uspokojivá a skúšali sme to zvrátiť inak ako utlmením jeho výroby. Filmový ústav investoval do väčšieho formátu, v plnej farbe a s upraveným dizajnom. Chceli sme na Film.sk strhnúť viac pozornosti, ukázať aj navonok, že to môže byť sebavedomý časopis. Možno sme nespravili dosť pre to, aby sa naplnili naše očakávania. Možno sa to ani nedalo. Isté je, že v predajnosti sa zázraky neudiali. Škoda. Koniec tlačenej verzie je teda logickým vyústením. No podstatné je, že Film.sk prežije. Hoci v inom „skupenstve“. A keďže za ním stojí partia kompetentných ľudí, a ak pri ňom zostanú aj kvalitní externí autori, nebude to len prežívanie. Môže to byť ešte živší magazín ako doteraz. Napokon, aj tá tlačená verzia ostane navždy súčasťou jeho identity. Keby Film.sk hrozil zánik, bola by to celkom iná debata. Ostáva už len dúfať, že aj filmovú tvorbu čaká živá budúcnosť.

Daniel Bernát, šéfredaktor Film.sk 2012 – 2019

Prechod Film.sk na online verziu je veľkou, ale nevyhnutnou zmenou. Papierový časopis venovaný slovenskému filmu je jednoducho neudržateľný luxus. Nielen v časoch, keď treba šetriť a zároveň rastú výrobné a distribučné náklady. Je to neudržateľný luxus aj z environmentálneho hľadiska. Chceme, aby bol Film.sk udržateľný časopis, ktorý bude čitateľom a záujemcom o slovenskú kinematografiu ponúkať aj naďalej „luxus“ periodika do detailu reflektujúceho domáci audiovizuálny priestor a slovenský film. Dôležité je, že prechod na online verziu je spojený s novou podobou stránky www.filmsk.sk. Na rozdiel od starej stránky, ktorá bola viac internetovou podobou tlačenej verzie než svojbytným online médiom, bude nová podoba webu svojou štruktúrou a dizajnom prístupnejšia a čitateľsky atraktívnejšia. Zostáva napĺňať ju kvalitným obsahom a presvedčiť čitateľky a čitateľov, že slovenský film aj Film.sk mu majú čo ponúknuť.

Matúš Kvasnička, šéfredaktor Film.sk 2019 –

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: ASFK

recenzia Alenka a zázrak z cudzej krajiny

Dokumentárny film režiséra Daniela Dluhého Alenka a zázrak z cudzej krajiny je viacnásobným road movie – vonkajším aj vnútorným, smerujúcim do cieľa, ale potom zas rýchlo naspäť do oveľa bezpečnejšieho bodu štartu. Mladá žena Alena Horváthová pochádza zo Spiša. Po mnohých osudových peripetiách dnes žije v Nemecku, pracuje, má vlastné bývanie, milujúcich ľudí po boku. A vydáva sa na výlet na Slovensko, ozajstný poznávací zájazd – do detského domova, kde vyrastala; do azylového domu, kde našla útočisko; do chudobnej rómskej osady, kde žije jej biologická rodina. Okrem filmového štábu ju na ceste sprevádza aj tútor Michael Jagdmann, ktorý spolu s manželkou Marion zohral v Alenkinom živote zásadnú úlohu, taký deus et machina. Scenáristi Daniel Dluhý a Lukáš Marhefka vkročili svojím filmom do hneď niekoľkých trinástych komnát – dôvody a spôsoby štátom riadeného odoberania detí z pôvodných rodín, verejné vzdelávanie vo vylúčených komunitách, inštitucionálna starostlivosť o opustené deti, záchytná pomoc pre problematickú mládež, sanácia rodinného prostredia či vlastne jej donebavolajúca absencia, etnická inakosť, problém chudoby, žiaľ, už generačnej, no a napokon napríklad otázky vzťahovej väzby ne/nadobudnutej v útlom detstve, ktoré, možno viac než si vieme predstaviť, hýbu naším svetom. Na šesťdesiatminútovú snímku je to veľké sústo, preto nečudo, že sa autori pri viacerých vstupoch do tých trinástych komnát dopustili aj omylov, či skôr...
Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

recenzia Za oponou veľhôr

„To znie ako báseň: Za oponou veľhôr,“ ozve sa ktosi z prítmia kinosály. Už samotný názov napovedá, že film sa nebude držať iba horských kontúr či efektných horolezeckých kulís. Nahliadne hlbšie – až za horizont známeho. Hlavnou hrdinkou je československá horolezkyňa so slovenskými koreňmi Dina Štěrbová. Metafyzickým priečelím dokumentu sú kompozičné princípy, ktoré vyrastajú z prieniku hudby a matematiky – harmónia tónov a čísel ako kľúč k pochopeniu vyšších súvislostí: „Dotyk absolútna alebo je to zjavenie krásy – pre mňa to bola hudba a matematika. Celý život som sa živila matematikou, ale len málokoho sa mi podarilo presvedčiť, že je nielen užitočná, ale aj krásna, že má podobnú stavbu ako gotická katedrála; pri troche fantázie si môžeme predstaviť, že tunajšie stĺpy predstavujú základné kamene, alebo axiómy, klenba je celková matematická teória, ktorá z toho plynie, a spolu to tvorí úžasný, vznosný celok. A keď človek naozaj vnútorne pochopí akýkoľvek výsledok v matematike, je to akoby sa dotkol absolútna – je to podobné, ako keď vylezie na vysokú horu,“ opisuje Dina Štěrbová. Celý dokument je majstrovsky pretkaný percepciami a úvahami o živote a bytí. Nestráca pritom zo zreteľa ľudský rozmer. Tieto špecifické rozprávačské prostriedky, ktoré možno interpretovať prostredníctvom komplementárnych funkcií rozprávača, ako ich definuje Gérard Genette, prekračujú konkrétny...
Atmosféra na festivale Jeden svet 2024. Foto: Jeden Svet/Šimon Lupták

Festivaly bez podpory fondu. Ako to ovplyvní ich podobu?

V apríli 2025 zásahom Rady Audiovizuálneho fondu nezískalo šesť slovenských filmových festivalov finančnú podporu na ďalšie obdobie, hoci odborná komisia ich jednoznačne odporučila podporiť. Ako to ovplyvní festivaly Jeden svet, Filmový festival inakosti, Cinedu, Be2Can, Scandi a June Film Fest? Do festivalového diania sa podobnými krokmi vnáša nestabilita a neistota, ktorá môže na fungovanie organizačných tímov pôsobiť negatívne. Narážajú na finančné a časové limity, ktoré spôsobujú sklzy v reťazci celkovej organizácie. Zároveň takto vzniká zlá vizitka smerom k domácim, ale najmä zahraničným partnerom. Oslovili sme festivalové tímy, aby nám priblížili, ako sa so situáciou vyrovnávajú a čo čaká ich podujatia v ďalšom období. Jeden svet Festival Jeden svet zameraný na ľudské práva má domácu i medzinárodnú prestíž, radí sa medzi podujatia so silnou tradíciou a navyše napĺňa európsky akt o prístupnosti filmových diel prípravou audiokomentárov pre nevidiacich či špeciálnych titulkov pre nepočujúcich. Po 25 rokoch fungovania je činnosť najstaršieho festivalu dokumentárneho filmu na Slovensku reálne ohrozená. Organizátori spustili zbierkovú kampaň na platforme Donio, kde ho môžu ľudia priamo podporiť. (Zachráňme festival Jeden svet | Donio) Každý príspevok je hlasom za kultúru bez cenzúry, apelujú v statuse na sociálnych sieťach. „Bez ohľadu na to, akú sumu sa nám podarí vyzbierať, ľudia nás zahrnuli veľkou podporou, nielen finančnou, ale...
Zobraziť všetky články