Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1964: Nádych či výdych

Písmo: A- | A+

To, čo nám v tejto mesačnej kolekcii tvorcovia žurnálov ponúkajú, príliš nezaujme. Či si len vydýchli po mesiacoch obnovenej výroby týždenníka v Bratislave a napätia z hľadania originálnych ciest, alebo či sa práve chystajú nadýchnuť na ešte väčšie tvorivejšie vypätie v novom ročníku, sa dozvieme, keď televízia zaradí do svojho programu týždenníky nasledujúceho ročníka. Kedy to bude?

Ale buďme spravodliví. Slová piesne Ľubomíra Feldeka (na melódiu Ilju Zeljenku) nás rozhodne zaujmú, tým viac, že ich spievajú poslucháči VŠMU, ktorými boli vtedy okrem iných aj Marián Labuda, Stano Dančiak či Oľga Šalagová. To je však až v čísle 52, tak poďme po poriadku.

Kolekcia sa začína (č. 46) monotematickým týždenníkom poolympijských úvah (Tokio 1964 – to bolo, keď najstarší z Weissovcov a s ním ďalších osem Slovákov získalo vo futbale striebro) o problémoch našej telovýchovy.

V Berlíne úspešne vystúpili naši pantomimisti Sládek a Žlábek a v našich kinách ako novinku začali premietať 70 mm film (č. 47).

V tristohektárovom polesí v Javorí pri Zvolene sa premnožili diviaky, narátali ich vraj 250. Po veľkej poľovačke (č. 48) ich poľovníci skolili osem, čo bol vtedy dôvod na veľkú spokojnosť. Hostina nebola obsahom šotu, ale zato výlet do Slovenského Grobu na husacinu pod titulkom Zvedavá kamera už áno.

Slová komentátora (č. 50): „papuče a televízia sú jediné, čo sme ochotní pripustiť ako kultúru,“ vyslovené v predvianočnom období, charakterizujú pohľad na túto oblasť spred desaťročí. Z tých troch pojmov nie sú v dnešných diškurzoch frekventované iba papuče…

Posledný júnový víkend nás „vystrelí“ do ročníka 1974, do obdobia rozkvitajúcej normalizácie. Prvý týždenník je monotematický, mapuje rozvoj chemického priemyslu a spotrebiteľské očakávania od výrobcov dámskej módy, obuvi či detského oblečenia.

A druhý? Ducha doby dokonale vystihuje snímka o novoročnom prijatí mládeže straníckymi predstaviteľmi Bratislavy. Pionieri-školáci im odovzdali svoje záväzky. Bolo by trúfalosťou opýtať sa dnešných šesťdesiatnikov, či si spomenú, k čomu sa vtedy zaviazali…

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚN 2024

Týždeň vo filme č. 45 – 46/1964 – 1. 6. o 7.30 hod. a 2. 6. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 47 – 48/1964 – 8. 6. o 7.30 hod. a 9. 6. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 49 – 50/1964 – 15. 6. o 7.30 hod. a 16. 6. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 51 – 52/1964 – 22. 6. o 7.30 hod. a 23. 6. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 1 – 2/1974 – 29. 6. o 7.30 hod. a 30. 6. o 14.30 hod.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Aj nenápadné fragmenty môžu niesť veľkú pravdu

Fragmenty zo života Dušana Hanáka je podtitul nového slovenského dokumentu Život alebo film. O režisérovi, scenáristovi a fotografovi Dušanovi Hanákovi ho nakrútili Marek Šulík a Juraj Johanides. Po premiére na MFF Cinematik je od 1. októbra v slovenských kinách. „Vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie. Život a film sú v mojom príbehu spojité nádoby. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou, sú súčasťou mojej vnútornej témy. V jednej chvíli myslím na detail i na celok, mali by sa dopĺňať,“ povedal režisér Dušan Hanák. „Ďakujem všetkým zúčastneným, veľmi si vážim ich postrehy, ktorými prispeli ku konečnému tvaru dokumentu,“ dodal tvorca snímok ako 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) či Papierové hlavy (1995). Dokument Život alebo film sa nevracia iba k týmto a ďalším režisérovým dielam. Sprevádza nás tiež Hanákovou cestou k filmu a takisto približuje spôsob, akým tvoril. V snímke napríklad tvrdí, že kam sa pozrel, tam videl film. Alebo že niektoré repliky jednoducho pri písacom stole nevymyslíte. Okrem Hanáka tu vystupujú protagonisti jeho diel a jeho spolupracovníci či filmoví teoretici. „Na Dušanovi Hanákovi ma dojíma jeho schopnosť pozerať sa na svet s presnosťou filmára, ale zároveň s láskavosťou...
Kristýna Boková a Ján Koleník v romantickej komédii Tango pre 3 režisérky Lenky Kny. Foto: Continental Film

Ján Koleník sa pretancoval do filmu, v ktorom rozhoduje láska

Po cestách tanečných hviezd naprieč Slovenskom prichádza nová tanečno-romantická komédia Tango pre 3 aj do slovenských kín. Ešte pred oficiálnym vstupom do slovenských kín film Tango pre 3 českej režisérky Lenky Kny navštívil viacero slovenských miest. Postupne zavítal do Košíc, Prešova, Žiliny, Trenčína, Banskej Bystrice aj do Nitry. So svojím publikom sa tu osobne stretli nielen protagonistky filmu, ale najmä herec Ján Koleník. Ten vo filme stvárňuje jednu z titulných postáv. Aj jeho prítomnosť zaručila, že záujem o road šou mohol byť mimoriadny. Projekcie sa vypredali a v každom z vybraných miest bolo treba pridať pre fanúšikov ďalšie sály. Celkovo sa napočítalo na premietaniach takmer 1 800 divákov. „Energia v sálach bola úžasná,“ vyznal sa pre médiá Ján Koleník. Zdôraznil, že film, v ktorom hrá tanečníka Kristiána, s nadhľadom stavia proti sebe svet normálnosti a povrchnosti. A pýta sa, za čo sa oplatí bojovať, aby sme boli šťastní aj bez potlesku. Dve motivácie, jeden cieľ Júlii, sympatickej grafičke, sa práve rozpadol život. Tanečnú súťaž vníma ako šancu dokázať sebe aj svojim blízkym, že sa nevzdáva a ak bojuje, tak podľa pravidiel. Charizmatický tanečník Kristián sa túži vrátiť na vrchol a zachrániť si kariéru. Pred rokmi žiaril so svojou bývalou partnerkou. Stále miluje tanec nadovšetko a pre...
Zobraziť všetky články