17. OFF Camera Krakov

Do starých múrov za mladými filmami

Ladislav Volko

Písmo: A- | A+

Krakov patrí k mestám, ktoré hostia roky najrozličnejšie festivaly a film nie je výnimkou. Sedemnásty ročník MFF Nezávislej kinematografie Mastercard OFF Camera (26. 4. – 5. 5.) tentoraz prebiehal za mimoriadne slnečného počasia, čo potešilo najmä tých, ktorí okrem normálnych kín sledovali filmy aj v troch vonkajších priestoroch.

Už 280 bodov programu naznačuje, že Krakov žil umením naplno – z toho bolo 183 projekcií a festival ponúkol skoro 100 filmov z celého sveta. O záujme, najmä mladého publika, svedčili zaplnené a vypredané projekcie. Centrum starého Krakova bolo vyobliekané festivalom, výzdobou upozorňovalo na mimoriadnu udalosť. Najdôležitejšie boli filmy a ich účasť v jednotlivých súťažiach.

V hlavnej súťaži Vytýčenie cesty získal Krakovskú filmovú cenu Andrzeja Wajdu pre tvorcov prvých, resp. druhých filmov, dotovanú sumou 25 000 dolárov, film Power Alley (Brazília, Francúzsko, Uruguaj, 2023). Príbeh 17-ročnej basketbalistky, ktorá sa necíti na to, aby sa už stala matkou, je zároveň sociologickou sondou do súčasnej brazílskej spoločnosti, poukazuje na dôležitosť priateľstva, silu kolektívu. Brazílska režisérka Lillah Halla svojím príhovorom a témou prerušenia tehotenstva vzbudila záujem prítomných divákov, pretože podobné problémy riešia aj v Poľsku . 

Desať debutov, resp. druhých filmov v hlavnej súťaži, si už pred uvedením v Krakove získalo meno vo svete filmu, lebo boli súčasťou takých festivalov ako Toronto, Locarno, Rotterdam, Karlove Vary, Sundance či Cannes a niektoré z nich tam získali aj ceny. Medzi súťažnými snímkami boli 78 Days (Srbsko, 2024, r. E. Gašić) – formálne originálny príbeh dospievania troch sestier počas masového bombardovania Srbska vojskami NATO v roku 1999; Empty Nets (Nemecko, Irán, 2023, r. B. Karamizade), kde v súčasnej iránskej spoločnosti nie je dopriate láske dvoch mladých ľudí z rôznych spoločenských svetov; Forever, Forever (Ukrajina, Holansko,2023, r. A. Buryachkova), kde sa v 90. rokoch minulého storočia primitívnosť postkomunistického času premieta do životov dievčaťa a jej dvoch spolužiakov a ľúbostný trojuholník je nebezpečnou hrou… 

Najpoužívanejší pojem 21. storočia, projekt, má tentoraz vylepšiť situáciu žien a ich reprodukčné schopnosti v menej rozvinutých krajinách, ibaže sa to celé trochu zvrhne – o tom decentne rozpráva film The Hypnosis (Švédsko, Nórsko, Francúzsko, 2023, r. E. De Geer). Paradise is Burning (Švédsko, Taliansko, Dánsko, Fínsko, 2023, r. M. Gustafson) zaznamenáva prázdninové šantenie troch sestier bez prítomnosti matky v dome, o ktoré sa začne zaujímať sociálka – jej intervencia by znamenala rozdelenie sestier a ich umiestnenie v náhradných rodinách, a to za žiadnu cenu nechce dopustiť najstaršia, 16-ročná Laura. Jej mladšie sestry, 12-ročná Mira a 7-ročná Steffi, skôr pocitovo cítia, že musia držať spolu. Hrdinkou The Quiet Maid (Španielsko, 2023, r. M. Faus) je Ana, ktorá pricestovala z Kolumbie, aby pracovala ako pomocnica v domácnosti v luxusnej vile v španielskej Costa Brava. Z pokornej slúžky sa postupne stáva bojovníčkou, ktorá chce viac pre seba. Prišla v noci (Česko, 2023, r. J. Vejnár, T. Pavlíček) – film známy aj v našich končinách – zobrazuje pokojný život mladého manželstva do chvíle, kým sa neobjaví raz v noci matka manžela, ktorá sa nechystá odísť. Psychologicky prepracovaným príbehom filmu Silent Roar (Spojené kráľovstvo, 2023, r. J. Barrington) je hľadanie istôt mladého surfera Donda po smrti otca v konfrontácii s malou spoločnosťou, kde prebýva aj jeho priateľka Sas. 

Porota FIPRESCI, ktorej som bol na festivale členom, ocenila snímku s univerzálnou výpovednou hodnotou: Next to Nothing (Poľsko, 2023, r. G. Dębowski) je príbehom poľského roľníka Jarka, zvyknutého na tvrdú prácu, ktorého okolnosti postavia na čelo dedinčanov pri konfrontácii s mocou. Film získal cenu za „univerzálne posolstvo a empatické stvárnenie problematiky poľského vidieka, s ktorým sa môžu stotožniť diváci na celom svete, za zručné žánrové prelínanie vo filme a napokon za vynikajúcu viacrozmernú rolu Artura Paczesného, ​​ktorá by mala slúžiť ako brána k veľkej filmovej kariére.“ V súťaži poľských hraných filmov zvíťazil spomedzi desiatich snímok film Imago (Poľsko, Holandsko, Česko, 2023, r. O. Chajdas).Filmy v hlavnej súťaži festivalu boli profesionálne dobre zvládnuté. Pri charakteristike tvorby som však nútený zopakovať svoje konštatovanie z 10. ročníku krakovského festivalu v roku 2017: „Vo väčšine snímok predstavujú zrkadlový obraz skutočnosti – zlo v rôznych podobách. Túžba po autenticite a identite všeľudských hodnôt akoby sa vytratila. Chýba poetickosť a neraz i ,vyšší princípʻ. Hľadanie mladých filmárov, reflexia nad realitou, je nádejou týchto, baumanovsky povedané, tekutých časov.“ Je to málo, dosť, veľa? Predsa zostávam optimistom.

FOTO: MFF Krakov

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

recenzia Milota

Okuliare s výrazným čiernym rámom kontrastujú s farbou rovných plavých vlasov. Stačilo jediné stretnutie hoci na vernisáži, aby ste si navždy zapamätali jej tvár. Aj meno – Milota Havránková. Vždy bola a dodnes je neprehliadnuteľná, rovnako ako jej tvorba. Dokument Milota je portrétom jednej z najvýraznejších osobností československej a slovenskej fotografickej scény druhej polovice 20. storočia. Jej prvú bustu vytvoril kamarát, ktorý študoval sochárstvo. Ako model mu sedela len jediný raz. Len tak sedieť a nič nerobiť považovala za zbytočné mrhanie času, doniesla mu teda svoju fotografiu. Trápil sa, hneval, až hodil hlavu o zem. Rozbitú sadrovú bustu ale znova poskladal. Ten príbeh pretavila do cyklu šiestich fotografií s názvom Oživenie, ktorý ju už v roku 1975 preslávil. Posledná snímka, na ktorej hlava ožíva, je úvodným akordnom dokumentárneho filmu Milota. V troch kapitolách v ňom ožíva životný a tvorivý príbeh ženy, ktorá považovala fotoaparát za zbraň namierenú na seba. Kto je Milota? „Kto je Milota? Neviem. Je ťažko dešifrovateľná,“ hovorí jej syn architekt Igor Marko. Milota Havránková totiž vo svojej tvorbe prekračovala hranice výtvarných médií, kombinovala ich možnosti, jej diela presahovali do architektúry, módy, dizajnu aj reklamy. „Baví ma ničiť, prerábať a inovovať veci aj samu seba,“ vysvetľuje Milota. Obrazy fotografií deformuje, rozostruje, záber prekrýva hrubým zrnom alebo ďalšími zábermi, improvizuje, inscenuje, skladá....
Dni archívneho filmu 2026 Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

ohlasy Dni archívneho filmu 2026 v Banskej Bystrici

Tretí ročník medzinárodného vzdelávacieho semináru Dni archívneho filmu sa uskutočnil od 13. do 16. apríla 2026 v Banskej Bystrici. Organizuje ich Bratislava Film Academy v spolupráci s Akadémiou umení v Banskej Bystrici a Slovenským filmovým ústavom. Tohtoročná téma semináru Myslenie filmom o fenoménoch filmu sústredila podujatie na filmy o filmoch, prácu s archívnym filmovým materiálom, ale aj na žánrový film, a to predovšetkým horor. Seminár, ktorý je organizovaný každý druhý rok, bol tentokrát výnimočný v tom, že ho sprevádzalo nakrúcanie medzinárodného štábu švajčiarsko-amerického režiséra Alexandra O. Philippa, hlavného hosťa festivalu. Ten je v súčasnosti jedným z najvýraznejších svetových autorov filmov o filme. V roku 2024 získal s dokumentom Chain Reactions (o filme Texaský masaker motorovou pílou) cenu na festivale v Benátkach. Príťažlivosť strachu Alexander O. Philippe uviedol v Banskej Bystrici dva masterclassy. V rámci nich porozprával najmä o filmoch, ktoré sa tu premietali. Okrem Chain Reactions to boli aj snímky 78/52 (o filme Psycho), Leap of Faith: William Friedkin on The Exorcist a The Origins of Alien. Priblížil však aj svoj najnovší projekt, na ktorom spolupracuje s filmovou archivárkou a špecialistkou na reštaurovanie filmu Lauren Newport-Quinn. Práve na Slovensku nakrúcali časť filmu In Search of Nosferatu. Mapujú ním filmové kópie a verzie...
návštevnosť slovenských kín 2025 Záber z filmu ČERNÁK. FOTO: Peter W. Haas/PubRes

Návštevnosť kín a filmov na Slovensku v roku 2025

V roku 2025 prišlo do slovenských kín na všetky premietané filmy 5 124 620 divákov, teda o 5,72 % menej než v roku 2024. Je to šiesta najvyššia návštevnosť v slovenských kinách v ére samostatnosti. Prvých desať divácky najúspešnejších filmov sa podieľalo na celkovej návštevnosti 42,90 percentami a prvých dvadsať malo podiel na celkovej návštevnosti 56,11 %. Celkové hrubé tržby medziročne klesli o 1,05 % na 38 258 994 eur. Je to druhá najvyššia suma v ére samostatnosti. Počet predstavení vzrástol o 1,83 % na 228  297. Vzrástla aj priemerná cena vstupenky (o 4,96 %) na 7,47 eura, čo je najvyššie priemerné vstupné v ére samostatnosti. Priemerná návštevnosť na predstavenie však klesla z 24,24 diváka v roku 2024 na 22,45 diváka v roku 2025. Priemerná návštevnosť na obyvateľa bola 0,95 predstavení za rok. Tri slovenské filmy v top 10 Slovenské kiná vlani uviedli 1 035 filmov, z toho 363 premiér z ponuky 26 distribučných spoločností. Tento nárast bol v posledných rokoch spôsobený tým, že medzi distribútorov a premiéry sú započítané i české spoločnosti a ich tituly, na ktoré mali práva na premietanie v Čechách aj na Slovensku – napr. Aerofilms (10 premiér) a Pannonia Entertainment CZ (39 premiér). Desať premiérových filmov (o štyri viac ako v roku 2025) bolo v distribúcii aj vo formáte 3D. Divácky najúspešnejším z nich bol Avatar: Oheň a popol (r. James Cameron), ktorého 3D verziu videlo 76 246 divákov. Divácky najúspešnejším titulom roku...
Zobraziť všetky články