Záber z filmu Návrat do budúcnosti. Foto: CinemArt SK

návraty Návrat do minulosti za Návratom do budúcnosti

Juraj Malíček

Písmo: A- | A+

Niektoré filmy nestarnú, iné starnú s gráciou, na ďalších sa zub času podpíše výraznejšie. V novej rubrike Návraty sa vraciame k starším filmom, ktoré buď prichádzajú do kín v obnovenej premiére, alebo si pozornosť zaslúžia z iného dôvodu. Začíname Návratom do budúcnosti (r. Robert Zemeckis, 1985), ktorý oslavuje 40 rokov od svojho vzniku a v obnovenej premiére sa od 6. novembra 2025 vracia aj do slovenských kín.

Veľmi rád by som predstieral, že Návrat do budúcnosti som vďaka pirátskemu videu zachytil už v neskorom detstve, ako jedenásť-dvanásť ročný, teda keď ten film bol naozaj ešte úplne nový, čerstvý, svieži. Faktom ale je, že sa to stalo až o pár rokov neskôr. Lebo veď vieme, osemdesiatky, socialistické Československo a teda cenzúra. Respektíve, svojrázny filmový vkus komunistických pohlavárov, ktorí tu rozhodovali o všetkom, vrátane toho, aké filmy do kín pôjdu a aké nie.

Na druhej strane, pirátstvo tu od druhej polovice osemdesiatok prekvitalo naozaj extrémne, a tak sa filmy dali vidieť. Nie síce v kine, ako sa patrí, ale na videu, často v mizernej kvalite a s pirátskym rýchlodabingom, ale vidieť sa dali. A bolo to nenormálne super. A v roku 1989, keď bolševik padol, vypuklo filmové obžerstvo. Burza, každý týždeň a každý týždeň naozaj nové filmy, čo hen v Rakúsku práve vyšli na VHS. Šiel som takto na isto po Krotiteľoch duchov 2. Ten film už som vtedy čakal, už som bol fanúšikom, a ako druhý kus na kazete bol nahratý akýsi Zurük in die Zukunft II, čo mi však viacmenej bolo jedno. Nič mi ten názov vtedy nehovoril, nieto ešte, aby som si ho spájal s čímsi konkrétnym.

Krásne, ale barbarské časy

Dvojku Návrat som teda videl prvú. Po nemecky a s amatérskym dabingom niekoho, kto po nemecky viac chcel vedieť, ako vedel. Nadchla ma, ale vtedy ma takto nadchýnali všetky nové filmy. Problém bol dostať sa k jednotke, o ktorej existencii som sa ale dozvedel až vďaka dvojke, ktorá však už, tá jednotka, nebola horúcou novinkou a tak sa bežne v pirátskej ponuke nenachádzala.

Pomohol nejaký kamoš, respektíve jeho starší brat, chvíľu to trvalo, ale videl som nakoniec aj jednotku. A veru, dosť ma to sklamalo, akosi ten film nedával zmysel. Jasné, že nedával, ten ignorant si ho svojvoľne zostrihal tak, aby mu na 180 minútovú kazetu vošli oba diely.





Michael J. Fox a Christopher Lloyd vo filme Návrat do budúcnosti. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články