Záber z filmu Návrat do budúcnosti. Foto: CinemArt SK

návraty Návrat do minulosti za Návratom do budúcnosti

Juraj Malíček

Písmo: A- | A+

Niektoré filmy nestarnú, iné starnú s gráciou, na ďalších sa zub času podpíše výraznejšie. V novej rubrike Návraty sa vraciame k starším filmom, ktoré buď prichádzajú do kín v obnovenej premiére, alebo si pozornosť zaslúžia z iného dôvodu. Začíname Návratom do budúcnosti (r. Robert Zemeckis, 1985), ktorý oslavuje 40 rokov od svojho vzniku a v obnovenej premiére sa od 6. novembra 2025 vracia aj do slovenských kín.

Veľmi rád by som predstieral, že Návrat do budúcnosti som vďaka pirátskemu videu zachytil už v neskorom detstve, ako jedenásť-dvanásť ročný, teda keď ten film bol naozaj ešte úplne nový, čerstvý, svieži. Faktom ale je, že sa to stalo až o pár rokov neskôr. Lebo veď vieme, osemdesiatky, socialistické Československo a teda cenzúra. Respektíve, svojrázny filmový vkus komunistických pohlavárov, ktorí tu rozhodovali o všetkom, vrátane toho, aké filmy do kín pôjdu a aké nie.

Na druhej strane, pirátstvo tu od druhej polovice osemdesiatok prekvitalo naozaj extrémne, a tak sa filmy dali vidieť. Nie síce v kine, ako sa patrí, ale na videu, často v mizernej kvalite a s pirátskym rýchlodabingom, ale vidieť sa dali. A bolo to nenormálne super. A v roku 1989, keď bolševik padol, vypuklo filmové obžerstvo. Burza, každý týždeň a každý týždeň naozaj nové filmy, čo hen v Rakúsku práve vyšli na VHS. Šiel som takto na isto po Krotiteľoch duchov 2. Ten film už som vtedy čakal, už som bol fanúšikom, a ako druhý kus na kazete bol nahratý akýsi Zurük in die Zukunft II, čo mi však viacmenej bolo jedno. Nič mi ten názov vtedy nehovoril, nieto ešte, aby som si ho spájal s čímsi konkrétnym.

Krásne, ale barbarské časy

Dvojku Návrat som teda videl prvú. Po nemecky a s amatérskym dabingom niekoho, kto po nemecky viac chcel vedieť, ako vedel. Nadchla ma, ale vtedy ma takto nadchýnali všetky nové filmy. Problém bol dostať sa k jednotke, o ktorej existencii som sa ale dozvedel až vďaka dvojke, ktorá však už, tá jednotka, nebola horúcou novinkou a tak sa bežne v pirátskej ponuke nenachádzala.

Pomohol nejaký kamoš, respektíve jeho starší brat, chvíľu to trvalo, ale videl som nakoniec aj jednotku. A veru, dosť ma to sklamalo, akosi ten film nedával zmysel. Jasné, že nedával, ten ignorant si ho svojvoľne zostrihal tak, aby mu na 180 minútovú kazetu vošli oba diely.





Michael J. Fox a Christopher Lloyd vo filme Návrat do budúcnosti. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Tvoje meno. Foto. ASFK

návraty Tvoje meno.

Japonského režiséra Makota Šinkaia už pred rokmi média označili ako „nového Hajaoa Mijazakiho“. Mohlo by sa zdať, že toto označenie musí byť pre tvorcu animovaných filmov komplimentom. Hajao Mijazaki je predsa s prehľadom najväčšou osobnosťou japonského anime od čias Osamua Tezuku. Muža ktorý doslova anime ako také stvoril. A predsa Šinkai proti tomuto označeniu viackrát protestoval. Jeho dôvod je však pochopiteľný – tvrdí, že Mijazaki už existuje, a preto sa možno stať len „druhým Mijazakim“. Zatiaľ čo on chce byť prvým Šinkaiom. Ciele si veru kladie vysoké, avšak bez nich by to určite nedotiahol tak ďaleko. Porovnávania s Mijazakim pritom možno u Šinkaia pochopiť. Jeho tvorba je charakteristická jasným rukopisom nielen po vizuálnej, ale najmä príbehovej stránke. Navyše je prvým režisérom, ktorému sa podarilo zosadiť z trónu najzárobkovejšieho japonského filmu všetkých čias práve Mijazakiho magnum opus – Cestu do fantázie (2001). Podarilo sa mu to v roku 2016 s jeho azda najznámejším filmom Kimi no Na Wa. Po desiatich rokoch od pôvodnej premiéry prichádza pod názvom Tvoje meno. aj do našich kín.  Najpopulárnejší film katastrofickej trilógie Tento film tvorí spolu s dvomi neskoršími Šinkaiovými dielami, Tenki no Ki (v preklade Dieťa počasia, anglicky distribuované pod názvom Weathering With You) a Suzume no Todžimari (distribuované u nás pod názvom Suzume) tzv. katastrofickú...
Záber z filmu Kavej 2 režiséra Lukáša Zednikoviča a scenáristky Michaely Zakuťanskej. Foto: Continental Film

Kavej 2 – babská jazda s jasným cieľom. Príbeh východniarskej lásky pokračuje

Druhý filmový diel komédie Kavej 2 sa už uvádza v predpremiérach. Letnú kampaň spojenú so živou šou na amfiteátroch rozbehli tvorcovia na Zemplínskej Šírave. Pokračovať budú v amfiteátroch v Košiciach (17. júla), Prešove (18. júla), Banskej Bystrici (19. júla), Martine (21. júla), Nitre (22. júla) a v Senci (23. júla). Do kín príde nová slovenská komédia režiséra Lukáša Zednikoviča 23. júla. Veronika zažije sklamanie v láske a Klára sa rozhodne vziať ju na Šíravu. V spoločnosti ďalších kamošiek a mladých matiek rozbiehajú babskú jazdu s jasným cieľom – nájsť Veronike nového chlapa. Kým jej hľadajú princa na bielom koni, chlapi s deťmi sa vydávajú za dobrodružstvom. Vitajte v príbehu Kavej 2, filmového pokračovania značky Kavej. Humor a stereotypy Projekt svojho času začínal ako internetový seriál s názvom Kavej: Z východu na západ, uvádzali ho v rokoch 2019 až 2021. Režisér Lukáš Zednikovič a scenáristka Michaela Zakuťanská v ňom formou krátkych desaťminútových skečov vtipne zachytávali život dvoch východniarok v Bratislave. Seriál si na platformách YouTube a Mall.TV vybudoval veľkú fanúšikovskú základňu, vďaka čomu sa v lete 2024 dočkal celovečernej filmovej adaptácie. Komédia Kavej dosiahla mimoriadny divácky úspech. Publikum oceňovalo najmä autentický regionálny humor, hoci kritici narážali na stereotypy, v dôsledku ktorých príbeh nie je celkom funkčný. V každom prípade, keďže prvý diel...
Anča Award 2026 Záber z filmu Boh je plachý. Foto: Fest Anča

Fest Anča 2026 ocenil snímky Boh je plachý aj Turisti

Hlavnú cenu Anča Award 2026 získal na 19. ročníku Medzinárodného filmového festivalu animácie Fest Anča film Boh je plachý francúzskeho režiséra Jocelyna Charlesa. Za najlepší slovenský film vyhlásili Turistov Mária Kraľovič. Obe snímky sa vďaka svojmu víťazstvu kvalifikovali, aby sa mohli uchádzať o Oscara. Film Boh je plachý zobrazuje zobrazuje cestu vlakom dvoch priateľov. Čas si krátia kreslením najhlbších strachov. „Precízna ručne kreslená animácia a jasná farebná paleta ostro kontrastujú s hlboko znepokojujúcim príbehom. Na konci tejto cesty sa hranica medzi realitou a podvedomím úplne rozplynie,“ vyhlásila o filme medzinárodná porota v zložení Lise Fearnley, Luca Tóth a Philip Ullman. Čestné uznanie porota potom udelila portugalsko-francúzskej koprodukcii Opustený pes režisérky Marty Reis Andrade. Film zachytáva pocit samoty počas návratu na miesto, ktoré bolo kedysi našim domovom, a nostalgiu, ktorá sprevádza vyrovnávanie sa s odchodom blízkeho človeka. Rovnaká porota rozhodovala aj o cene v kategórii krátkych študentských filmov. Anča Award v nej získal britský film Skrat! režisérky Lizzie Watts. Rozpráva o o mužovi, ktorý uviazne niekde medzi snom a realitou, vďaka čomu prežije spirituálne osvietenie. Porota uviedla, že film oslavuje niečo úprimné a hlboko ľudské: komunitu, prítomnosť a tichú radosť zo zdieľaného momentu. Plná otázok, ktoré sa dotýkajú prechodu z chaosu detstva do dospelosti je japonská...
Zobraziť všetky články