Záber z filmu Ďaleko od ľudí. Foto: Film Europe

Obľúbené filmy Anny Juríčkovej Ehrenbergerovej

Anna Juríčková Ehrenbergerová, projektová manažérka

Písmo: A- | A+

Obľúbených filmov mám neúrekom, vybrať preto jeden či dva nie je vôbec jednoduchá úloha. Keďže som zanietený frankofil, nakoniec som sa rozhodla načrieť do francúzskej kinematografie. Vyberám z nej však filmy, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou nie sú všeobecne známe, no pre mňa patria medzi najkrajšie a najsilnejšie, aké som za ostatných desať rokov videla.

Prvý film, Ďaleko od ľudí (2014) od francúzskeho režiséra a scenáristu Davida Oelhoffena, je voľne inšpirovaný poviedkou Alberta Camusa Hosť (1957). Dej je zasadený do koloniálneho Alžírska roku 1954, do čias stupňujúcich sa nepokojov, ktoré vyústili do Alžírskej vojny za nezávislosť. Rozpráva príbeh učiteľa európskeho pôvodu v podaní skvelého Vigga Mortensena, ktorému





Autor:

Záber z filmu Ďaleko od ľudí. Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Balgha (vľavo) a Martin Hollý (vpravo). Foto: archív SFÚ

Peter Balgha

Dvadsiateho siedmeho mája pred deväťdesiatimi rokmi sa narodil slovenský dramaturg, scenárista, prozaik a pedagóg Peter Balgha. Ako dramaturg sa podpísal pod najúspešnejšie snímky z dielne Televíznej filmovej tvorby zo 60. rokov ako Krotká (r. Stanislav Barabáš, 1967), Balada o siedmich obesených (r. Martin Hollý, 1968) či Sladké hry minulého leta (r. Juraj Herz, 1969). „Balghova obrovská energia sa sústredila, rozplynula a zúročila v práci pre druhých. Originálne autorské nápady odovzdával zadarmo v prospech hmlistého ,verejnoprospešnéhoʻ cieľa. Dnešná spoločnosť by ho asi vnímala ako málo asertívneho exota, ktorý sa nedokázal presadiť ako svojbytný spisovateľ,“ povedala filmová a literárna historička Jelena Paštéková v texte v denníku Sme. „Balgha bol typom moderného manažéra, akých dodnes potrebujeme aj v umení, mal neomylný zmysel pre ľudí, a preto vedel kvôli nim aj riskovať. Urobil si tým meno a súčasne aj meno bratislavskému televíznemu štúdiu,“ napísal filmový encyklopedista Richard Blech v denníku Práca v roku 1990. Vtedy sa o Balghovi už opäť mohlo hovoriť. Normalizátori ho totiž nielenže pripravili o prácu, ale aj vystrihli z titulkov diel, na ktorých sa podieľal. Takisto ho vylúčili z profesijných zväzov. Normalizácia a výsluchy na ŠtB pre jeho politické postoje a odmietnutie okupácie sa podpísali aj na jeho podlomenom zdraví. Zomrel ako invalidný dôchodca vo veku nedožitých 37 rokov. Vedel objavovať a inšpirovať Peter Balgha sa...
Zobraziť všetky články