Barbara Gindlová, občianska aktivistka a projektová manažérka.

Obľúbené filmy Barbary Gindlovej

Barbara Gindlová, občianska aktivistka a projektová manažérka

Písmo: A- | A+

Film Cigán je výnimočný. Nielenže sa nakrúcal v rómčine, ale najmä život v osade neidealizuje.

Keď ma z Filmsk.sk oslovili, aby som napísala o svojom obľúbenom slovenskom filme, začala som v spomienkach hľadať svoj najsilnejší zážitok, spojený s uvedením slovenského filmu. Určite ich bolo viac, ale jeden z nich je nezabudnuteľný.

Prišli aj gažovia

Písal sa rok 2011, ktorý sme strávili na východe v rómskych osadách v Raslaviciach, Marhani a Lenartove. Dostala sa k nám informácia, že po svetovej premiére filmu Martina Šulíka a Mareka Leščáka Cigán v Karlových Varoch, kde film získal viacero ocenení, sa slovenská premiéra bude konať v obci Richnava pri Krompachoch. Práve v Richnave, v rómskej osade, kde Šulík nakrútil svoj film. Aby si ho ako prví na Slovensku mohli pozrieť obyvatelia a osadníci, ktorí si v ňom zahrali ako komparzisti.

Záber z filmu Cigán režiséra Martina Šulíka. Foto: Garfieldfilm
Záber z filmu Cigán režiséra Martina Šulíka. Foto: Garfieldfilm

A tak začiatkom júla, tesne po letnom slnovrate, v ľahkom objatí oblých pahorkov Slanských vrchov, neskoro večer na lúke pod rómskou osadou, sa za účasti protagonistov a režiséra konalo slávnostné premietanie filmu. Sedelo sa voľne, na stoličkách či na dekách, podľa toho, kto si čo priniesol. Na premietanie prišla takmer celá osada, v ktorej žije cez dvetisíc obyvateľov, pričom mnohí z nich boli „v kine“ po prvýkrát.





Autor:

Foto: Garfieldfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

STVR slovenský film Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Admiral Films

téma STVR, nové slovenské filmy a vlastná tvorba

Čo majú spoločné snímky ako Štúr (r. Mariana Čengel Solčanská), Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú (r. Andrej Kolenčík, Juraj Šlauka), Prameň (r. Ivan Ostrochovský), Láska (r. Marko Škop), Hlavička (r. Marina Andree Škop, Vanda Raýmanová), Milovník, nie bojovník (r. Martina Buchelová), Generál Golian (r. Juraj Štepka) či Život alebo film (r. Marek Šulík, Juraj Johanides)? Okrem toho, že prišli tento rok do kín a vznikli s podporou Audiovizuálneho fondu ich spája tiež to, že ich koprodukovala STVR. Hoci spolupráce dohodli ešte predošlé vedenia inštitúcie, keďže vznik filmu trvá spravidla niekoľko rokov.   Slovenská televízia je dlhodobo najväčším koproducentom slovenských filmov. Pod značkou STVR funguje už vyše dvoch rokov a vyše roka má nové vedenie. Premenu RTVS na STVR sleduje nový dokumentárny film režisérky Sáry Prokopovej Preladenie. V čase, keď sa nová vládna garnitúra rozhodla ovládnuť telerozhlas zrušením RTVS a založením „novej“ inštitúcie, nakrúcala Prokopová na chodbách televízie. Jej film uvedú festivaly dokumentárnych filmov Jeden svet aj Ji.hlava. Priskoro na bilancovanie S otázkou, či STVR dnes ako najväčší koproducent slovenských filmov podporuje dostatočne domácu filmovú tvorbu a či sa zmenili ich vzťahy s inštitúciou po transformácii RTVS na STVR sme oslovili slovenských producentov a filmárov. Viacerí neodpovedali, ďalší odpovedať nechceli. Okrem producentov sme sa rozprávali aj s vedením televízie. „Zákon o transformácii...
Zľava Jakub Štáfek, Tomáš Maštalír a Gusztáv Dietz vo filme Šípkari režiséra Jakuba Machalu. Foto: Continental Film

Šípkari majú radi malé krčmy a veľké sny

Do kín mieri komédia s kriminálnou zápletkou. Vybláznil sa v nej aj Tomáš Maštalír. Šípky sú zábava, to vedeli už stredovekí vojaci a lukostrelci, keď pri oddychu po boji hádzali len tak zo zábavy úlomky kopijí do sudov od vína, alebo sa pokúšali trafiť stred priečneho rezu zo zoťatého kmeňa stromu. Šípky ako obľúbená zábavka sa dostali neskôr až na kráľovské dvory. Dnes majú svoj športový imidž aj svoje majstrovstvá sveta, pričom ich výhodou je, že sa dajú hrať v každej krčme. A teraz dostali kriminálny potenciál. Českí a slovenskí filmoví tvorcovia zhodnotili, že určite stoja za komédiu s dramatickou zápletkou a nakrútili film Šípkari. Každý má svoj plán Príbeh sa točí okolo trojice kamarátov. Pepé je charizmatický štyridsiatnik s problematickou minulosťou a po prepustení z väzenia dostáva poslednú šancu dať si život do poriadku. Keď sa po roku opäť stretáva so šialeným šípkarskym géniom Milánkom, spustí sa séria nepredvídateľných udalostí. Ich zdanlivo jednoduchý plán spojí svet malých krčiem, veľkých snov, tlaku podsvetia a nevyspytateľných ľudí. Každé ďalšie rozhodnutie vyvolá lavínu nových komplikácií. Trable do tretice pomáha vyrábať Jánoš. Spoločne sa vydávajú na cestu, na ktorej tvorcovia sľubujú humor, napätie aj absurdné situácie. Česko-slovenská komédia sľubuje absurdný aj čierny humor v akcii s kriminálnou zápletkou. Tvorcovia realizovali svoju...
Martin Ťapák Režisér Martin Ťapák. Foto: archív SFÚ/Miro Nôta

Martin Ťapák

Od narodenia významnej osobnosti slovenskej kinematografie Martina Ťapáka uplynulo 13. októbra 2026 sto rokov. Hoci režisér, ktorého meno si spájame s početnými klasikami nášho filmového dedičstva, už nie je medzi nami (zomrel 1. februára 2015 vo veku 88 rokov), mnohé diela s jeho rukopisom sú dodnes súčasťou televízneho programu nielen počas sviatočných dní. Spolu s umeleckým odkazom jeho obľúbeného herca, tiež už zosnulého Jozefa Kronera, sa nám dodnes ich tvorba inšpirovaná ľudovými zvykmi a slovesnosťou pripomína v takých filmoch ako je Pacho, hybský zbojník (1975), Sváko Ragan (1976) či Popolvár najväčší na svete (1982). Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v oravskej obci Liesek, z ktorej pochádza napríklad aj úspešný herec Milan Ondrík. Herecké vlohy dostal do vienka aj samotný Ťapák, ktorý sa k filmovej tvorbe dostal práve cez herecké začiatky. V rázovitej dedine na severe Slovenska sa tým, čo dnes vnímame ako folklórne tradície, žilo v rámci každodenného života. Ľudia si tu, podobne ako v iných regiónoch špecifických folklórnymi tradíciami, si dni ozvláštňovali rôznymi veselicami, sprievodmi či tanečnými zábavami spojenými s vystúpeniami divadelníkov – ochotníkov. Ťapáka toto prostredie výrazne ovplyvnilo. Všetky zážitky z detstva a dospievania pretavil vo svojej autorskej tvorbe do autentických umeleckých diel. Martin Ťapák a kameraman Karol Krška pri nakrúcaní filmu Rodná zem (1953) režiséra Josefa Macha. Foto: archív SFÚ...
Zobraziť všetky články