Obľúbené slovenské filmy Andrey Kutlíkovej

Andrea Kutlíková

Písmo: A- | A+

Väčšina filmov, ktoré si pamätám ešte z čias detstva má síce českých režisérov, ale tým, že vznikli ešte v čase Československa, ich považujem za domácu produkciu.

Dlhé roky bol jedným z mojich srdcových filmov Vrchní, prchni!, pripomínal mi detstvo, starkých a spoločný celorodinný čas u nich v obývačke, keď sme si ešte niekoľko dní po pozretí filmu viacerí hmkali Severní vítr. 

Len pred niekoľkými mesiacmi som prvýkrát videla film Guľový blesk, ktorý si ma okamžite získal, a sama nerozumiem, ako to, že sa ku mne dostal až teraz. V niečom vo mne vyvolával podobnú emóciu ako Vrchní, prchni! a potom som zistila, že je od rovnakého režiséra – Ladislava Smoljaka. Niekoľko posledných rokov sa aktívne venujem téme komunít a medzigeneračnému spolužitiu, preto mi je aj téma susedstva veľmi blízka. Myslím si, že v tom filme nájde svojho suseda či susedu každý. Odľahčujúci, vtipný, a pritom tak realisticky zobrazujúci medziľudské a medzisusedské vzťahy… taký je pre mňa Guľový blesk.

Vždy ma poteší vidieť mladú dokumentárnu tvorbu vznikajúcu u nás aj u našich susedov. Mnoho skvelých filmov som objavila vďaka distribučnej spoločnosti Film Expanded, ktorej výber je mi vždy veľmi blízky a som rada, že často prináša aj mnohé tabuizované témy.

Je pre mňa ťažké vybrať jediný film, ale rozhodla som sa pre Čiary režisérky Barbory Sliepkovej, páči sa mi, ako artovo zobrazuje moje srdcové rodné mesto; mesto, ktoré dnes často vplyvom politických udalostí dostáva rany z každej strany. Vo filme sa mi páči kontrast medzi krásou a drsnosťou či niekedy až neokrôchanosťou nášho mesta a do toho jemne vsadené príbehy ľudí z tohto mesta. Veľmi dôležitou súčasťou Čiar bola pre mňa hudba, o ktorú sa postaral Jonatan Pastirčák. Považujem ho za záruku kvalitného a jedinečného výsledku.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

4 živly 2026 Festival uvedie v predpremiére aj film Hlavička. Foto: Objectif

4 živly zaostria na tému Generácie s Orlandom aj Hlavičkou

Letný filmový festival 4 živly prinesie do Banskej Štiavnice kolekciu filmov a sprievodných podujatí, ktoré budú venované téme Generácie. V rámci nej festival od 6. do 9. augusta 2026 ponúkne silné generačné výpovede, porovnávanie hodnôt aj medzigeneračný dialóg. V poradí už 28. ročník festivalu sa pozrie aj na vzďaľovanie sa generácií. Schopnosť komunikovať naprieč generáciami sa ukazuje byť vzácnejšou, než kedykoľvek predtým. „4 živly sa aj preto rozhodli venovať svoj 28. ročník práve téme Generácie a výberom filmov i sprievodných akcií chcú svojmu návštevníctvu umožniť porozumieť generáciám mimo tej svojej,“ uviedli organizátori. Wes Anderson aj brazílsky debut Ako tradične, základným princípom programovej skladby je rôznorodosť a zastúpená bude tvorba i výpovede viacerých filmárskych generácií. Adaptácia románu Virginie Woolfovej Orlando (1992) v podaní režisérky Sally Potter je hravou cestou naprieč dejinami. Počas nej skúma premeny identity, rodu i spoločenských očakávaní, s akými sa hlavný hrdina/hrdinka stretáva. Snímka Taká zvláštna rodinka (2001) režiséra Wesa Andersona, v ktorej sa excentrické postavy pokúšajú nájsť cestu jedna k druhej, sleduje spolužitie generácií skutočne svojráznej famílie. Dokumentárny film +–90 (2022) režiséra Mareka Kuboša je jedným zo slovenských zástupcov vo výbere. Venuje pozornosť zrejme najsilnejšej tvorivej skupine slovenských dokumentaristov, známej ako Generácia 90. V slovenskej premiére uvedú 4 živly brazílsku drámu Malu (2024), filmársky debut režiséra...
Generál Golian Cinematik Záber z filmu Generál Golian. Foto: Bright Sight Pictures/Igor Stančík

Cinematik uvedie Generála Goliana, Milovníka aj film o Hanákovi

21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch otvorí očakávaná historická dráma Generál Golian. Nový film režiséra Juraja Štepku prinesie divákom portrét jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. Zároveň pripomenie, že boj za slobodu a demokraciu nie je témou minulosti, ale aj súčasnosti. Historická snímka bude mať na festivale slávnostnú svetovú premiéru za účasti tvorcov a hereckého obsadenia. Film sa vracia do obdobia Slovenského národného povstania. Prostredníctvom postavy generála Jána Goliana približuje dramatické udalosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili dejiny Slovenska. Nesústredí sa však iba na vojenské rozhodnutia, ale aj na osobné dilemy človeka, ktorý nesie zodpovednosť za osudy tisícov ľudí. „Generála Goliana som videl ešte pred niekoľkými mesiacmi a vzápätí som bol presvedčený o tom, že ide o film, ktorý by malo vidieť čo najväčšie spektrum divákov. V čase, keď Európa opäť čelí nárastu extrémizmu, relativizovaniu dejín a neonacistickým prejavom, považujem vznik takéhoto filmu za mimoriadne dôležitý. Oceňujem, že tvorcovia sa nesnažia diváka poučovať ani vytvárať zjednodušujúci historický výklad. Namiesto toho prinášajú silný filmový príbeh, ktorý ukazuje cenu odvahy, zodpovednosti a slobody. Práve takéto filmy dokážu pripomínať, že história nie je uzavretou kapitolou, ale neustále ovplyvňuje našu prítomnosť,“ hovorí člen programového tímu festivalu Peter Konečný. Historickú autentickosť filmu dopĺňa...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Pozerajte sa… a budú vás bolieť ruky

Charakteristike roku 1976 ako obdobia „upevňovania normalizačného režimu s dominanciou hegemónie komunistickej strany na čele s Gustávom Husákom“ vybrané týždenníky plne zodpovedajú. Je – v tom období – samozrejmé, že atmosféru pred blížiacim sa zjazdom vládnucej strany bolo treba podporiť monotematickými žurnálmi (č. 7 o dejinách hnutia z archívov, č. 9 a 11 o záväzkoch) či reportážami z krajských konferencií KSS (č. 12). Ale absolútna prevaha šotov z priemyselných závodov, ktorú prezentovala šestica (aj) renomovaných režisérov, je predsa nečakaná: nová cementáreň na Záhorí, nová pórobetónka v Zemianskych Kostolanoch (Tvf č. 3), nábytkáreň Mier v Topoľčanoch (č. 4), mostáreň Brezno a CHZJD v Bratislave (č. 5), vagónka Poprad a nový závod vo Svite (č. 6), Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín (č. 10), Elektrosvit Nové Zámky (č. 11). Žiadne novinky zo zahraničia, len kde-tu „pozdrav“ z krajiny Sovietov. Aj ten výsostne politického charakteru, súvisel s XXV. zjazdom komunistov (č. 8). Výnimkou sú v tom istom čísle karikatúry známeho a populárneho herca a operného speváka Františka Zvaríka: Maľované na scenári a reportáž z festivalu politickej piesne v Martine, na ktorom boli (prekvapivo?) úspešní Karol Duchoň a Marcela Lajferová. Ceny za rozhlasovú dramatickú tvorbu udelil Literárny fond režisérovi Jozefovi Dánayovi a hercom Ctiborovi Filčíkovi a Štefanovi Kvietikovi. Na Filmovej jari na dedine potom uviedli film Zora Záhona Tetované časom. A aby ani hudobníci v hanbe nezostali, zostavu...
Zobraziť všetky články