Fest Anča 2026. Foto: MFAF Fest Anča

ohlasy 19. MFAF Fest Anča

F ako Film, F ako Fake a F ako Fest Anča

Maxim Záborský

Písmo: A- | A+

Fest Anča už niekoľko rokov patrí medzi najatraktívnejšie festivaly na Slovensku. Obsahom aj atmosférou priťahuje animátorov, filmárov, výtvarníkov, umelcov, študentov a divákov z rôznych krajín. Pýšiť sa môže pestrým obsahom, starostlivo zostaveným výberom filmov, spoločensky uvedomelou náladou, ekologickou udržateľnosťou a inkluzivitou voči nepočujúcemu a neurodivergentnému publiku. Preto som sa aj tento rok rozhodol vyjsť z úlohy pasívneho diváka a zúčastniť sa festivalu ako dobrovoľník a autor tohto textu zároveň.

19. ročník Fest Anče (30. júna – 5. júla 2026) priniesol okrem filmov aj niekoľko programových noviniek. Sekcia VR filmov v Rosenfeldovom paláci, z ktorých niektoré boli aj interaktívne, sa veľmi rýchlo stala populárnou a v priebehu dvoch dní boli všetky miesta až do konca festivalu zarezervované.

Mnohé snímky v blokoch animovaných filmov mali častokrát bližšie k výtvarnému umeniu než k filmom. Toto oslobodenie od naratívnych konvencii a sústredenie sa na emócie, symboly a náladu pozdvihlo tohtoročnú tému – Fake.

Fest Anča 2026. Novinkou gfestivalu bola sekcia venovaná virtuálnej realite. Foto: MFAF Fest Anča
Novinkou festivalu bola sekcia venovaná virtuálnej realite. Foto: MFAF Fest Anča

F ako Film (Tvorba)

Hlavný hosť tohto ročníka, Boris Labbé, predstavil v Žiline svoj unikátny prístup k animácii, do veľkej miery inšpirovaný jednoduchými aj komplikovanými vzorcami, obrazmi s lineárnou kompozíciou, panoramatickým záberom či hrou s perspektívou. Jeho diela sú založené na pomalých premenách, vývojoch ale aj repetícii geometricky presných vzorov, bez toho, aby pôsobili samoúčelne. Sú nesmierne hypnotické, cieľavedomé a nie sú odkázané na to, aby ich divák „pochopil“. V masterclasse Labbé chronologicky rozoberal svoju kariéru a objasňoval inšpirácie a myšlienkové pochody, ktoré stáli za dielami. Masterclass zakončil prezentáciou budúcich projektov. Svoj štýl posúva aj do tretej dimenzie, formou virtuálnej reality.

Fest Anča nám dlhé roky pripomína, že animácia je viac ako len médium pre deti. Aj tak však na svojich detských divákov nezabúda. Program pre deti tvorili sekcie Krátke filmy pre deti, Medzinárodná súťaž krátkometrážnych filmov pre deti, celovečerné filmy Ahoj Frida (r. André Kadi, Karine Vézina) a Websterovci: príbehy na pavúčom vlákne (r. Katarína Kerekesová) a taktiež Inkluzívne kino, ktorého súčasťou boli Najlepšie animované krátke filmy pre deti 2025 a celovečerný film Arco (r. Ugo Bienvenu). Inkluzívne kino malo slovenské popisné titulky a tlmočenie do slovenského posunkového jazyka. Detskej kreativite sa medze nekladú a svoju intuíciu a predstavivosť mohli deti  rozvíjať aj na workshopoch zameraných na animovanie.

Fest Anča 2026 Atmosféra na Fest Anča 2026. Foto: MFAF Fest Anča/Juraj Starovecký
Atmosféra na Fest Anča 2026. Foto: MFAF Fest Anča/Juraj Starovecký

Na súťažnom pitching fóre pre študentov a študentky animácie dostal každý 5 minút na to, aby odprezentoval svoj námet, alebo film vo vývoji, ktorý potrebuje finančnú podporu na finalizáciu. Všetky predstavené projekty boli veľmi osobné. Boli z nich cítiť isté generačné úzkosti, s ktorými sa umelci vyrovnávajú svojsky. Či už ide o žijúci kus zeme, ktorý hlavná postava začne ponúkať ako ľahkú ženu, rave párty v lese s hovoriacim psom, rekreáciu archívov svojej traumy alebo kovbojskú honbu za krabicou… Všetky prezentácie  získali spätnú väzbu od hodnotiacej komisie. Výsledky  oznámili na otváracom ceremoniáli. So špeciálnym uznaním odišiel projekt Ofous od Sofie Fenykovej a hlavnú cenu získal projekt How to Become a Landlord od Abigél Dérczy.

Populárnou časťou programu býva taktiež premietanie starších celovečerných filmov. Ústredným reprezentantom tohtoročnej témy Fake bol film Paprika od Satošiho Kona, v ktorom sa línia medzi snom a realitou strácala v strihu. Medzi ďalšími filmami sme mohli vidieť aj Duklu (r. Gejza Dezorz), Psa božieho (r. Lauris Ābele, Raitis Ābele), Bouchru (r. Orian Barki, Meriem Bennani) alebo Decorado (r. Alberto Vázquez).

Fest Anča Jožinko Záber z filmu Ako Jožinko menil, až vymenil. Foto. archív SFÚ/Judita Csáderová
Záber z filmu Ako Jožinko menil, až vymenil. Foto. archív SFÚ/Judita Csáderová

F ako Film (Slovenská krátka tvorba)

Súčasnú slovenskú krátku tvorbu zastupovali na Fest Anči dva bloky – Slovenské krátke filmy a Slovenská súťaž krátkych filmov. Filmy medzi sebou nezdieľali veľa trendov alebo štylistických vnemov, dokázali však upútať svojou jedinečnosťou. Pripravovanú slovenskú tvorbu predstavil Slovak Industry Day. Prezentoval animované filmy, seriály aj hudobné videoklipy. Podobne ako pri študentskom pitchingu, aj tu bola snaha „predať‟ svoje námety, zaujať či „networkovať‟ s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi.

V spolupráci so Slovenským filmovým ústavom premietal Fest Anča špeciálnu sekciu výberu z tvorby Vladimíra Pikalíka. Na festivale tiež pokrstili čerstvý blu-ray s jeho tvorbou..

Kontroverznú tému AI v umení otvorila prezentácia animovaného filmu Bardo Viery Čákanyovej,





Foto: MFAF Fest Anča

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články