Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet 2026 opäť priniesol silné príbehy z domova aj zo zahraničia. Jeho 27. ročník sa konal v Bratislave od 20. do 25. októbra. Festival premietol takmer päťdesiat filmov.
Bratislavské Kino Lumière, kultúrne centrum Nová Cvernovka a tiež bar OST Block sa na šesť dní stali miestami stretnutí fanúšikov dokumentárneho filmu. Kvalitnú audiovizuálnu produkciu si však diváci mohli pozrieť až do 1. novembra 2026 aj online.
Súčasťou úvodného ceremoniálu bola premiérová projekcia nového slovenského dokumentu Preladenie režisérky Sáry Prokopovej. Film zachytáva príbeh štrajkového výboru v RTVS, ktorý sa postavil politicky motivovaným zmenám vo verejnoprávnej televízii. Členovia a členky výboru sa usilovali zabrániť prijatiu zákona, ktorý RTVS zmenil na STVR.
Snímka ponúka divákom príležitosť vrátiť sa k boju o nezávislosť RTVS. Neobmedzuje sa pritom len na známe verejné vystúpenia v parlamente či na protestoch. Filmový štáb zachytáva neformálne rozhovory a konfrontuje tiež autorov predkladaného zákona.
Osobitne výrečné sú momenty, v ktorých predstavitelia presadzujúci zmeny hovoria o väčšej transparentnosti a lepšom fungovaní inštitúcie. Ich vyjadrenia však otvárajú otázku, do akej miery by nový zákon skutočne vytváral podmienky na nezávislé rozhodovanie a chránil verejnoprávne médium pred politickým vplyvom. Práve rozpor medzi deklarovanými zámermi a možnými dôsledkami pozýva diváka ku kritickému uvažovaniu.
Ani samotný štrajkový výbor však nie je úplne jednotný. Kým niektorí jeho členovia považujú za dôležité zostať v inštitúcii a brániť jej nezávislosť zvnútra, iní dospejú do bodu, keď už svoje ďalšie pôsobenie v nej nedokážu obhájiť. Rozdielne postoje odhaľujú náročnosť rozhodovania medzi zotrvaním a odchodom – dvoma spôsobmi, ako vyjadriť nesúhlas so smerovaním verejnoprávneho média. V tejto súvislosti možno len dúfať, že našim českým susedom sa podarí svoj boj za nezávislosť médií verejnej služby zvládnuť úspešnejšie. Snímka Preladenie získala špeciálne uznanie medzinárodnej poroty súťaže Slovensko a Česko za ľudské práva. Hneď po bratislavskom uvedení nasledovala jej projekcia na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave.
Cesta od traumy k novému životu
Osobnejší a emocionálne silnejší príbeh priniesol krátkometrážny film Leny Kušnierikovej V šere sa stráca cit pre farby. Sústreďuje sa na osud mladej ženy Kataríny, ktorá sa do povedomia širšej verejnosti dostala, keď prehovorila o sexuálnom zneužívaní zo strany vedúceho letného tábora Chachaland. On mal vtedy štyridsať rokov, ona trinásť. V snímke sa Katarína vracia k týmto udalostiam, pričom divák zároveň sleduje súdny proces s páchateľom. Film zachytáva aj postupnú cestu protagonistky k stabilnejšiemu životu, hoci následky prežitého celkom nezmizli. Dnes má láskyplný vzťah a vychováva dieťa.
Lena Kušnieriková nakrúcala film V šere sa stráca cit pre farby päť rokov. Napriek ťažkej téme sa snímka zbytočne nerýpe v traumatizujúcej minulosti, ale sústreďuje sa na Kataríninu cestu k novému životu. Príbeh tejto odvážnej ženy ukazuje, aké dôležité je ozvať sa a nezostať ticho. Od 2. novembra je film dostupný na Dafilms.sk.
Spolu s Kušnierikovej snímkou sa premietal aj ďalší nový slovenský film, krátky dokument Doroty Vlnovej Vo vnútri. Venuje sa podobne tabuizovanej téme – interrupcii. Režisérka prepája výpovede žien s metaforickými zábermi orchideí a ruží. Otvára tému, o ktorej sa na Slovensku stále málo hovorí, a pýta sa prečo. Práve táto otázka sprevádzala divákov pri odchode z kinosály po oboch projekciách a následnej diskusii s režisérkami.
Hlavná cena pre Musíme prežiť
Festival priniesol tiež nový slovenský film Zóny nikoho,
