31 art Film Milan Ondrík s cenou Hercova misia na festivale Art Film. Foto: Art Film/Lukáš Klimek
Písmo: A- | A+

Takmer 140 titulov v súťažných aj nesúťažných kategóriách, z toho vyše tri desiatky slovenských a koprodukčných noviniek aj klasických slovenských snímok z archívu ponúkol vo svojom programe 31. ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film v Košiciach na sklonku júna. Atraktívny filmový program obohatilo svojou prítomnosťou množstvo hostí, ktorí s divákmi diskutovali po filmových predstaveniach.

Bohaté zastúpenie slovenských titulov je na Art Filme tradíciou. Publikum videlo hneď na úvod prvý z nich, a to otvárací film Kronika večných snílkov Rasťa Boroša. Podľa slov režiséra je metaforou našej krajiny, v ktorej zastal čas. Pracuje s nadsádzkou, snami, humorom, výraznou obrazovou i hereckou štylizáciou. Surreálny/magický svet plný duchov minulosti patrí k najzaujímavejším autorským víziám v slovenskom hranom filme posledných rokov.

31. Art Film Autogramiáda k filmu Kronika večných snílkov na festivale Art Film. Foto: Art Film/Marek Vavruš
Autogramiáda k filmu Kronika večných snílkov na festivale Art Film. Foto: Art Film/Marek Vavruš

Očami mimozemšťana

Vnímavé publikum ako partnera potrebuje aj Letopis Martina Kollara. Sled obrazov bez komentára je mozaikou reality všedného dňa. Film vznikol kombináciou observačného a inscenovaného prístupu a za jeho výsledným tvarom je množstvo času, ktorý kameraman a režisér strávil so strihačom Marekom Šulíkom. „Pri nakrúcaní som si robil radosť tým, že som si povedal, že ako keby zabudnem na pravidlá spoločenského správania (…) a budem sa sústrediť iba na tie veci, ktoré ma zaujímajú. V hlave som si to formuloval, že je to niečo, ako by sa na svet pozeral mimozemšťan,“ povedal po projekcii filmu Kollar. Ako príklad dal futbal, z ktorého by mimozemšťan nakrútil iba momenty, keď hráči majú loptu v rukách. „A doma by to ukazoval: Aha, takúto divnú hru tam ľudia hrajú.“ Do slovenských kín príde Letopis 18. septembra.

S návratmi do histórie pomôže aj umelá inteligencia





Milan Ondrík s cenou Hercova misia na festivale Art Film. Foto: Art Film/Lukáš Klimek

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Dream Team

recenzia Dream Team  

Veta „za toto pôjdeme do pekla“ sa v najnovšej čiernej komédii režiséra Jonáša Karáska skloňuje niekoľkokrát. Aj keď námet filmu Dream Team pôsobí neuveriteľne, vznikol na motívy skutočného prípadu zdravého basketbalového tímu na paralympiáde v roku 2000. Ako si s kontroverznou témou poradil režisér, ktorý predtým pritiahol do kín publikum komédiou  Invalid? Basketbalový tréner Marek má výbušnú povahu. Pokračuje v línii svojho otca, jeho otca a otca jeho otca, a koleduje si o infarkt priamo počas zápasu. Marek má dvoch synov, s ktorými zdieľa sny o športovej kariére. Teda, aspoň s jedným z nich. Mladší Šimon je fyzicky a mentálne znevýhodnený a túži sa zúčastniť paralympiády v Riu. Marek sa snaží dať dokopy tím, aby sa mohli kvalifikovať, no nedarí sa mu. Svojmu synovi Šimonovi sa chystá oznámiť smutnú správu, lenže Šimon si už nadšene balí kufor na cestu. Vtom dostane Marekov sused, jeho údajný najbližší priateľ, divadelný režisér Daniel, skvelý nápad. A Mareka stiahne vlna lží, z ktorej nedokáže jednoducho vyplávať. S Danielom už nehľadajú do tímu iba znevýhodnených; hľadajú kohokoľvek, kto by bol ochotný znevýhodnenie zahrať. Daniel ich predsa úžasne zrežíruje! Inšpirované skutočnými udalosťami, ktoré sa stali úplne inak   Film otvára úvodný titulok: „Inšpirované skutočnými udalosti, ktoré sa stali úplne inak.“ Na čo presne naráža? Na paralympiáde v Sydney v roku 2000 sa objavil...
Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka vo filme Štúr. Foto: The Factory /Tina Botková

Štúr – história a romantická fantázia

Príbeh Ľudovíta Štúra, Adely Ostrolúckej a jej slúžky Katiky prináša na plátna kín nový historický celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr. Vznikol podľa režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej a do bežnej distribúcie vstupuje 15. januára. „Myslím, že Štúr je v prvom rade osobou, ku ktorej môžeme vzhliadať. Vodu kázal a vodu pil a to je to, čo na ňom obdivujeme. Zasvätil život niečomu, z čoho nepozerala žiadna materiálna výhoda, z úsilia kodifikovať jazyk nemohol mať žiadny finančný prospech. Veril v slovenčinu rovnako, ako niektorí ľudia veria v Boha,“ povedala režisérka. Pri tejto postave z učebníc dejepisu sa podľa nej ponúka rôzna optika. „Len príbeh kodifikácie jazyka by stačil na seriál. Rovnako revolúcia, rovnako jeho vzťah k rodine, jeho vzťah k priateľom, ktorých dnes definujeme ako štúrovcov, jeho filozofické dielo, jeho vzťah k viere a tak ďalej. Jeho život, osobný aj profesijný je veľmi košatý a my máme vo filme k dispozícii necelé dve hodiny, aby sme vyrozprávali ucelený príbeh, ktorý diváka chytí, ktorý ho bude baviť,“ uviedla filmárka. Jej zatiaľ posledným kinofilmom bola historická dráma Slúžka (2023). Romantická legenda Solčanská, ktorá je známa svojou záľubou v histórii a záujmom o ňu zdôrazňuje, že korektná historická reflexia minulosti predstavuje pre filmárov jednu z  najnáročnejších výziev...
Rudolf Urc

Vo veku 88 rokov zomrel Rudolf Urc

Slovenský filmový režisér, dramaturg, filmový publicista, pedagóg, dlhoročný spolupracovník Slovenského filmového ústavu a zakladateľská osobnosť slovenského animovaného filmu, Rudolf Urc, zomrel vo veku 88 rokov 13. januára. V Rudolfovi Urcovi stráca slovenská kinematografia mimoriadne tvorivú, erudovanú, činorodú a mnohostrannú osobnosť, ktorá domáci film pomáhala ako formovať, tak reflektovať. Podieľal sa na stovkách dokumentárnych, spravodajských a animovaných filmov, nesmierne bohatá je i jeho publicistická a teoretická činnosť. „Prečo som začal písať? Nuž preto, lebo ma to zaujímalo. Preštudoval som veľa vecí okolo filmu a iných druhov umenia a zdalo sa mi, že povedať to iným by bolo užitočné. Pre druhých aj pre mňa. Lebo nech píšem o čomkoľvek, vždy hovorím o sebe. Sám seba otváram, všeličo v sebe korigujem, sám si kladiem otázky a možno na ne odpovedám tak, že by to mohlo zaujímať aj iných, čitateľov,“ povedal Rudolf Urc v roku 2022 v rozhovore pre Film.sk. Na svojom konte má množstvo publikácií. Medzi nimi knihy venované histórii slovenského animovaného a dokumentárneho filmu aj ich tvorcom. Písal o Viktorovi Kubalovi, s ktorým roky spolupracoval, o Vladovi Kubenkovi, Ladislavovi Kudelkovi či Martinovi Slivkovi. Rudolf Urc vyštudoval v roku 1959 dramaturgiu na pražskej FAMU. Jeho profesionálne filmárske začiatky sú spojené so spravodajským a dokumentárnym filmom. Pôsobil tu ako režisér...
Zobraziť všetky články