Takmer 140 titulov v súťažných aj nesúťažných kategóriách, z toho vyše tri desiatky slovenských a koprodukčných noviniek aj klasických slovenských snímok z archívu ponúkol vo svojom programe 31. ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film v Košiciach na sklonku júna. Atraktívny filmový program obohatilo svojou prítomnosťou množstvo hostí, ktorí s divákmi diskutovali po filmových predstaveniach.
Bohaté zastúpenie slovenských titulov je na Art Filme tradíciou. Publikum videlo hneď na úvod prvý z nich, a to otvárací film Kronika večných snílkov Rasťa Boroša. Podľa slov režiséra je metaforou našej krajiny, v ktorej zastal čas. Pracuje s nadsádzkou, snami, humorom, výraznou obrazovou i hereckou štylizáciou. Surreálny/magický svet plný duchov minulosti patrí k najzaujímavejším autorským víziám v slovenskom hranom filme posledných rokov.
Očami mimozemšťana
Vnímavé publikum ako partnera potrebuje aj Letopis Martina Kollara. Sled obrazov bez komentára je mozaikou reality všedného dňa. Film vznikol kombináciou observačného a inscenovaného prístupu a za jeho výsledným tvarom je množstvo času, ktorý kameraman a režisér strávil so strihačom Marekom Šulíkom. „Pri nakrúcaní som si robil radosť tým, že som si povedal, že ako keby zabudnem na pravidlá spoločenského správania (…) a budem sa sústrediť iba na tie veci, ktoré ma zaujímajú. V hlave som si to formuloval, že je to niečo, ako by sa na svet pozeral mimozemšťan,“ povedal po projekcii filmu Kollar. Ako príklad dal futbal, z ktorého by mimozemšťan nakrútil iba momenty, keď hráči majú loptu v rukách. „A doma by to ukazoval: Aha, takúto divnú hru tam ľudia hrajú.“ Do slovenských kín príde Letopis 18. septembra.
S návratmi do histórie pomôže aj umelá inteligencia
Dokudráma Akcia Monaco režiséra Dušana Trančíka pripomína praktiky ŠtB a vracia sa do obdobia, ktoré poznačil február 1948, nástup komunistov k moci a úplné podriadenie sa Československa vôli Sovietskeho zväzu. Trančík v dokumente kombinuje dobové archívne zábery s hranými dokrútkami. Ako počas masterclassu Využitie umelej inteligencie v dokumentárnom filme prezradil strihač filmu Peter Harum, aj v Akcii Monaco tvorcom pomohla umelá inteligencia. Vďaka nej mohli vylepšiť archívne zábery.
Počas svojej prednášky sa Harum, ktorý je zároveň členom programovej rady študijného programu Umenie a umelá inteligencia na Akadémii umení v Banskej Bystrici, venoval rôznym nástrojom s umelou inteligenciou, ktoré dnes filmári majú k dispozícii, a ich praktickému využitiu. V dokumentárnom filme môže umelá inteligencia pomôcť nielen s úpravou obrazu, ale napríklad aj vo fáze rešerší. Množstvo času ušetrí aj pri hrubých prekladoch z cudzích jazykov, pri prepisovaní nahrávok do textu či titulkovaní. A zaujímavo zvláda dokonca aj dabing. Môže tiež generovať vizuálne koncepty a storyboardy. Vo fáze strihu zase pomáha napríklad pri vyhľadávaní konkrétnych pasáží. Harumovu prednášku dopĺňali ukážky z jeho filmárskej praxe. Samostatný masterclass viedol aj režisér Dušan Trančík.
Masterclassy určené filmovým profesionálom boli pútavým oživením filmového programu a ponúkli široké spektrum tém od možnosti koprodukcií zahraničných projektov v Českej televízii cez filmový grading až po tému nízkorozpočtových produkcií. Masterclass mal aj Martin Štrba, ktorého festival ocenil Zlatou kamerou. Publiku priblížil podstatu práce kameramana, spôsob, ako sa na jednotlivé filmy pripravuje, spomínal na viaceré nakrúcania, rozprával tiež o dlhoročnej spolupráci s Martinom Šulíkom aj o svojich kameramanských vzoroch.
Klasiky z archívu aj filmová literatúra
Novou Cenou Milana Lasicu si festival uctil herca Ivana Mistríka in memoriam. 31. Art Film ho pripomenul dvojicou snímok zo zbierok Slovenského filmového ústavu – Archimedov zákon (r. Andrej Lettrich, 1964) a Šťastie príde v nedeľu (r. Ján Lacko, 1958). SFÚ okrem toho prispel do programu festivalu kolekciou krátkych filmov z východného Slovenska a vypredané boli projekcie v najmenšej festivalovej sále, kde sa premietli klasické snímky Dušana Hanáka, Dušana Trančíka a Petra Solana uvedené v sekcii Rodinné filmové striebro.
V gescii Slovenského filmového ústavu sa konala aj diskusia v košickom Artfore o vydávaní filmovej literatúry. „Okrem kníh vydávame stále aj DVD a Blu-raye, ktoré sa už dnes vybavujú aj bohatými sprievodnými materálmi – okrem kníh, bookletov aj filmovými bonusmi. Je to dôležitý zdroj informácií, ktoré sú ako keby suplementom tých papierovo vydaných kníh – takýmto spôsobom funguje napríklad dvoj-Blu-ray o Alainovi Robbe Grilletovi, ktorý sme nedávno vydali,“ povedal na diskusii zástupca edičného oddelenia SFÚ a šéfredaktor časopisu Kino Ikon Martin Kaňuch.
Okrem titulov venovaných slovenskej kinematografii a jej osobnostiam či publikácií vyžadujúcich rozsiahly a časovo náročný archívny výskum ako sú Dejiny slovenskej kinematografie (1997) a ich rozšírené vydanie Dejiny slovenskej kinematografie 1896 – 1969 (2017) Václava Maceka a Jeleny Paštékovej či z posledného obdobia Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945 (2024) Petry Hanákovej sa Slovenský filmový ústav venuje aj vydávaniu prekladovej literatúry.
Estetika filmu
„Každý preklad je veľmi dôležitý na to, aby sa vytvárala aj slovenská pojmová terminológia, lebo to je myslím si, naša slabá stránka,“ poznamenal filozof a estetik Peter Michalovič. Prítomným prezradil, že onedlho vyjde v slovenskom preklade Estetika filmu autorského kolektívu pod vedením Jacquesa Aumonta. „Bude to veľká udalosť, pripravovala sa niekoľko rokov a pri tom preklade sa precizovala slovenská terminológia,“ povedal Michalovič. Okrem využitia v pedagogickom procese bude podľa Michaloviča takisto kultivovať jazyk, ktorým sa u nás píše o filme. Prezradil tiež, že sa pripravuje druhé, rozšírené vydanie monografie o Miloslavovi Lutherovi, ktoré napísal spolu s ďalším účastníkom diskusie, generálnym riaditeľom SFÚ Petrom Dubeckým.
Diskutovalo sa aj o filmovej kritike. „Dnes je podľa mňa filmová kritika do určitej miery v kríze,“ povedala ďalšia účastníčka diskusie, filmová bádateľka z oddelenia vedy a výskumu SFÚ Mária Ferenčuhová. Kritika sa podľa nej začala z periodík strácať. Bývalá redaktorka Film.sk v tomto vyzdvihla, že Film.sk recenzuje a reflektuje všetky slovenské filmy.
Totalita
Návrat do nie tak dávnej histórie ponúkla ďalšia domáca premiéra. Perla režisérky Alexandy Makarovej vypovedá o tienistých stránkach komunistického režimu v Československu pred rokom 1989. Zároveň je portrétom ženy a umelkyne, ktorá sa ďaleko od domova pokúša naplniť svoje ambície a nájsť životné šťastie. Za totality utiekla za slobodnejším životom do Rakúska, ale po niekoľkých rokoch sa rozhodne kvôli otcovi svojej dcéry riskovať a opäť prekročiť hranice Československa. Snímke dominuje výkon Rebeky Polákovej v hlavnej úlohe. Perla zachytáva pre mnohých dnes ťažko predstaviteľné dilemy a pripomína, ako sme tu ešte pred pár desaťročiami žili.
… a konšpiračné peklo
To, ako tu žijeme teraz, si zobral na mušku nízkorozpočtový film Petra Pavlíka DVOiKA OUCE. Vracia sa v ňom k postave konšpirátora Ľuboša zo snímky OUCA – (NE)SKUTOčNí PRíBECH (2022). Snímka sa pohybuje na hrane mockumentu a bizarnej fikcie. Skôr než smiech úškrny nad tragédstvom hlavného hrdinu vyvoláva znepokojenie a úzkosť z paranoje, ktorou žije časť spoločnosti. „Na ten film sa dá reagovať rôzne. Niektorí ho môžu brať ako komédiu, niektorí ako satiru, niekto ako drámu, niekto ako podobenstvo, tak uvidíme, kam sa zaradíte,“ povedal pred premiérou filmu Peter Pavlík, ktorý sa pod film podpísal ako režisér, scenárista, strihač a zahral si aj hlavnú úlohu.
Víťazná Spoveď
Slovenské snímky nechýbali ani v súťaži krátkych filmov. Jedna z nich si dokonca rovno odniesla Modrého anjela pre najlepší krátky film. V snímke Spoveď sa Rebeka Bizubová vracia ku svojej traume spred niekoľkých rokov, keď ju na kresťanskom letnom tábore obťažoval kňaz. Po rokoch ho vyhľadala a konfrontovala s tým, čo jej spravil. Kňazovu identitu však nezverejnila. Ako Rebeka Bizubová povedala divákom po premietaní, Spoveď je pre ňu jedným zo spôsobov, ako sa vyrovnať s traumou.
Neveselú tému si zvolila aj Štefánia Lovasová. Jej krátky hraný film Venuša v retrográde zaznamenáva spolužitie dvojice súrodencov s ľahkovážnou matkou, ktorá bagatelizuje svoju závislosť od alkoholu.
V súťaži krátkych filmov uviedli aj Hot Flush Hany Hančinovej. Zo slovenských filmov som na festivale, bohužiaľ, nestihol ani dokument Kristiána Grupača Varso, ani dokument Joe The First režisérskej trojice Marek Vaňous, Branko Cap a Radoslav Štefanov. Premiéru malo v Košiciach aj viacero slovenských minoritne koprodukčných titulov.
Premietala sa tiež televízna miniséria MIKI (r. Jakub Kroner). A diváci videli aj niekoľko úvodných častí rozpačitého sitkomu Miša v Košiciach (r. Jan Novák).
Nepela (ten s Janou Nagyovou)
O jednom z dvoch pripravovaných filmov o Ondrejovi Nepelovi prišli do Košíc porozprávať režisér a producent Jakub Červenka a slovenský koproducent Tibor Búza. V čase festivalu bol film Nepela po tretej verzii strihu a mieril do postprodukcie, v ktorej v štúdiu PFX doladia štadiónové scény a protagonistu Adama Kubalu s jeho dablérom. Hoci za neho vo filme predvádza náročné krasokorčuliarske výkony, aj samotný Kubal musel ovládnuť pohyb na korčuliach, aby na nich pôsobil prirodzene. Na úlohu trénoval viac ako dva roky a okrem korčuľovania absolvoval aj lekcie baletu. Trénerku Hildu Múdru si v tomto filme zahrá Jana Nagyová. (Film príde do kín vo februári, ešte predtým, 31. 10., sa do kín dostane rovnomenný film Gregora Valentoviča v hlavných úlohách s Josefom Trojanom a Zuzanou Mauréry.)
Príbeh Červenkovej snímky je koncentrovaný do zhruba 24 hodín pred majstrovstvami sveta v krasokorčuľovaní v roku 1973. Červenka, ktorý režijne debutoval filmom Hovory s TGM (2018), žil manželkou nejaký čas v Bratislave neďaleko štadióna Ondreja Nepelu a vtedy zistil, že Slováci často o Nepelovi toho veľa nevedia. V tom čase sa začal rodiť nápad, že by o ňom mohol nakrútiť film. „Ten film je o slobode. O snahe získať slobodu a slobodu akúkoľvek. To znamená slobodu od režimu, ktorý ho dusil, slobodu dostať sa zo zlatej klietky, slobodu žiť svoj život, slobodu svojej orientácie, slobodu robiť to, čo chcem, že nemusím iba plniť pokyny, iba kývať hlavou a urobiť to, čo odo mňa očakávajú a to, k čomu ma nútia. Tento príbeh to ponúka,“ povedal o svojej snímke Nepela.
India, Čína aj víťazi svetových festivalov
31. Art Film sa, samozrejme, nezameral iba na slovenský film. V samostatnej súťažnej sekcii predstavil filmy zo strednej a východnej Európy. Ponúkol tiež kolekcie indických či súčasných čínskych filmov a rovnako diela ocenené na svetových festivaloch.
Čínsky Útek z 21. storočia (r. Yang Li) bol divokou klipovitou sci-fi jazdou naplnenou akciou, ktorá vás nenechá vydýchnuť, aby v čase dominancie krátkych videí nestratila vašu pozornosť.
Víťazný film z Rotterdamu Fiume o morte! (r. Igor Bezinović) bol pre mňa najzaujímavejším z kolekcie diel ocenených na svetových festivaloch (víťazný film z Cannes som, bohužiaľ, nestihol). Sviežo kombinuje archívny materiál s anketou a priznanou inscenáciou do hybridnej dokudrámy. Rozpráva v nej príbeh jednej okupácie, jedného fašistu, jedného politického experimentu, jedného mesta (Rijeka), jednej menšiny aj jedných krvavých Vianoc.
Príbeh o starobe, priateľstve a slobode okorenený prvkami dystopickej budúcnosti, v ktorej seniorov nútia zdržovať sa v pre nich určených kolóniách, ponúklo brazílske road movie režiséra Gabriela Mascara Modrou cestou. Snímka o odvahe plniť si svoje sny a životnom optimizme získala Striebodného medveďa za réžiu na festivale v Berlíne. Art Film premietal aj s ľahkosťou podaný portrét mladej vysokoškolskej učiteľky, ktorá zažila sexuálny útok Sorry, Baby (r. Eva Victor). Na tohtoročnom festivale Sundance získal cenu za scenár. Sundance ocenil aj dokument Pán Nikto proti Putinovi (r. David Borenstein, Pavel Talankin) či drámu DJ Ahmet (r. Georgi M. Unkovski). Tá si z Art Filmu odniesla hlavnú cenu, cenu za réžiu aj cenu za najlepší mužský herecký výkon. Do slovenských kín príde DJ Ahmet 2. októbra. Viac o víťazoch 31. ročníka MFF Art Film píšeme v samostatnom texte.
