Očakávať, že Kronika večných snílkov je forma adaptácie Timraviných Ťapákovcov by znamenalo, že sme pristúpili na šikovný marketingový ťah. Ide skôr o voľnú interpretáciu, ktoru tvorcovia z konkrétnych historických a lokálnych súvislostí presunuli do neurčitého bezčasia a medzi-priestorovosti. Niektoré špecifické slová odkazujú k strednému Slovensku, no prízvuk niektorých postáv imituje východoslovenský akcent a architektúru inšpirovali domy v balkánskych horských mestečkách. Najbližšie mesto sa nachádza za niekoľkými močiarmi a takmer nik z postáv v ňom nikdy nebol. Televíziu tu majú iba vďaka Cigánom, no aj tí z tejto zabudnutej dediny dávno odtiahli.
Koncept magického realizmu, na ktorý sa naratív spolieha, umožňuje voľné balansovanie medzi nepravdepodobnými a realistickými prvkami. Na rozdiel od Ťapákovcov tak film ponúka nielen neexistujúce časopriestorové súradnice, ale paradoxne odkazuje aj na konkrétne historické udalosti a obdobia omnoho explicitnejšie: na obdobie komunizmu aj Slovenského štátu, ktoré sa zlievajú do jednej mesianistickej koncepcie „komúny“.
Medzi surrealizmom a magickým realizmom
Výsledný film sa potom pohybuje v móde medzi surrealizmom a magickým realizmom. V ňom sa vzdialené ozveny Saudkových fotografií miešajú s millaisovskými Oféliami, ľudová balada s kusturicovskými gagmi a občas jemne hororovou ikonografiou, oplzlé vtipy s lyrikou a absurdita s romantikou.
Takáto hybridná forma
Kronika večných snílkov (Slovensko, 2024)
SCENÁR A RÉŽIA Rasťo Boroš ● KAMERA Tomasz Wierzbicki ● HUDBA Martin Štefánik ● STRIH Adam Okoličány ● HRAJÚ Samuel Teicher, Milan Ondrík, Milan Mikulčík, Anežka Petrová, Kristína Spáčová, Anna Gajdziková, Jana Oľhová, Éva Bandor, Peter Oszlík
MINUTÁŽ 89 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 3. júla 2025