slovenský hraný film 2025 Samuel Teicher, Milan Ondrík, Jana Oľhová a Milan Mikulčík vo filme Kronika večných snílkov recenzia

recenzia Kronika večných snílkov

Medzi sliepkami, ovcami a utopenými ženami

Jana Dudková

Písmo: A- | A+

Očakávať, že Kronika večných snílkov je forma adaptácie Timraviných Ťapákovcov by znamenalo, že sme pristúpili na šikovný marketingový ťah. Ide skôr o voľnú interpretáciu, ktoru tvorcovia z konkrétnych historických a lokálnych súvislostí presunuli do neurčitého bezčasia a medzi-priestorovosti. Niektoré špecifické slová odkazujú k strednému Slovensku, no prízvuk niektorých postáv imituje východoslovenský akcent a architektúru inšpirovali domy v balkánskych horských mestečkách. Najbližšie mesto sa nachádza za niekoľkými močiarmi a takmer nik z postáv v ňom nikdy nebol. Televíziu tu majú iba vďaka Cigánom, no aj tí z tejto zabudnutej dediny dávno odtiahli.

Koncept magického realizmu, na ktorý sa naratív spolieha, umožňuje voľné balansovanie medzi nepravdepodobnými a realistickými prvkami. Na rozdiel od Ťapákovcov tak film ponúka nielen neexistujúce časopriestorové súradnice, ale paradoxne odkazuje aj na konkrétne historické udalosti a obdobia omnoho explicitnejšie: na obdobie komunizmu aj Slovenského štátu, ktoré sa zlievajú do jednej mesianistickej koncepcie „komúny“.

Medzi surrealizmom a magickým realizmom

Výsledný film sa potom pohybuje v móde medzi surrealizmom a magickým realizmom. V ňom sa vzdialené ozveny Saudkových fotografií miešajú s millaisovskými Oféliami, ľudová balada s kusturicovskými gagmi a občas jemne hororovou ikonografiou, oplzlé vtipy s lyrikou a absurdita s romantikou.

Takáto hybridná forma





Kronika večných snílkov (Slovensko, 2024)

SCENÁR A RÉŽIA Rasťo Boroš ● KAMERA Tomasz Wierzbicki ● HUDBA Martin Štefánik ● STRIH Adam Okoličány ● HRAJÚ Samuel Teicher, Milan Ondrík, Milan Mikulčík, Anežka Petrová, Kristína Spáčová, Anna Gajdziková, Jana Oľhová, Éva Bandor, Peter Oszlík

MINUTÁŽ 89 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 3. júla 2025

Hodnotenie: 60%
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Varšava BRNO16 2026 recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Ocenenia pre filmy Milovník, nie bojovník, Ako počúvať fontány a Pozdravy z Rodosu

Trojica slovenských filmov si cez víkend odniesla ocenenia z festivalov vo Varšave a Brne. Hraný celovečerný debut Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník si z 42. MFF vo Varšave, kde súťažil v sekcii prvých a druhých celovečerných filmov Cenu Young FIPRESCI. Mladí filmoví kritici združení v Medzinárodnej federácii filmových kritikov (FIPRESCI) snímku ocenili za „odvážne stvárnenie generačnej úzkosti a pocitu mladej bezradnosti, za hravé ironizovanie absurdnej modernity, v ktorej žijeme, prostredníctvom inovatívnej a experimentálnej filmovej tvorby, ako aj za empatické herecké výkony.“. Festival vo Varšave sa konal od 9. do 18. októbra 2026. Na 67. ročníku Medzinárodného festivalu BRNO16, ktorý sa zameriava na krátke filmy, ocenili dve slovenské snímky. Hlavnú Cenu MSI v sekcii Česko-Slovenská 16 udelila porota krátkemu dokumentu Evy Sajanovej z produkcie FTF VŠMU Ako počúvať fontány. „Na tomto filme oceňujeme jeho schopnosť sprostredkovať emócie cez starostlivé zobrazenie mestskej krajiny a prepracovaný zvukový dizajn. Snímka oslavuje formu krátkeho filmu s pomocou premyslenej narácie, štruktúry a choreografie. Darí sa jej tak zachytiť socioekonomický fenomén gentrifikácie a ako dôležité je venovať pozornosť prehliadaným verejným priestorom,“ uviedla porota. V rovnakej sekcii porota čestným uznaním ocenila krátku satirickú snímku režisérky Viery Čákanyovej Pozdravy z Rodosu. Festival BRNO16 2026 sa konal od 14. do 18. októbra.
Zobraziť všetky články