slovenský hraný film 2025 Samuel Teicher, Milan Ondrík, Jana Oľhová a Milan Mikulčík vo filme Kronika večných snílkov recenzia

recenzia Kronika večných snílkov

Medzi sliepkami, ovcami a utopenými ženami

Jana Dudková

Písmo: A- | A+

Očakávať, že Kronika večných snílkov je forma adaptácie Timraviných Ťapákovcov by znamenalo, že sme pristúpili na šikovný marketingový ťah. Ide skôr o voľnú interpretáciu, ktoru tvorcovia z konkrétnych historických a lokálnych súvislostí presunuli do neurčitého bezčasia a medzi-priestorovosti. Niektoré špecifické slová odkazujú k strednému Slovensku, no prízvuk niektorých postáv imituje východoslovenský akcent a architektúru inšpirovali domy v balkánskych horských mestečkách. Najbližšie mesto sa nachádza za niekoľkými močiarmi a takmer nik z postáv v ňom nikdy nebol. Televíziu tu majú iba vďaka Cigánom, no aj tí z tejto zabudnutej dediny dávno odtiahli.

Koncept magického realizmu, na ktorý sa naratív spolieha, umožňuje voľné balansovanie medzi nepravdepodobnými a realistickými prvkami. Na rozdiel od Ťapákovcov tak film ponúka nielen neexistujúce časopriestorové súradnice, ale paradoxne odkazuje aj na konkrétne historické udalosti a obdobia omnoho explicitnejšie: na obdobie komunizmu aj Slovenského štátu, ktoré sa zlievajú do jednej mesianistickej koncepcie „komúny“.

Medzi surrealizmom a magickým realizmom

Výsledný film sa potom pohybuje v móde medzi surrealizmom a magickým realizmom. V ňom sa vzdialené ozveny Saudkových fotografií miešajú s millaisovskými Oféliami, ľudová balada s kusturicovskými gagmi a občas jemne hororovou ikonografiou, oplzlé vtipy s lyrikou a absurdita s romantikou.

Takáto hybridná forma





Kronika večných snílkov (Slovensko, 2024)

SCENÁR A RÉŽIA Rasťo Boroš ● KAMERA Tomasz Wierzbicki ● HUDBA Martin Štefánik ● STRIH Adam Okoličány ● HRAJÚ Samuel Teicher, Milan Ondrík, Milan Mikulčík, Anežka Petrová, Kristína Spáčová, Anna Gajdziková, Jana Oľhová, Éva Bandor, Peter Oszlík

MINUTÁŽ 89 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 3. júla 2025

Hodnotenie: 60%
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ceny českej filmovej kritiky 2025 Fotografia z filmu Otec

Ceny českej kritiky získali Zbormajster aj Otec

Cenu českej filmovej kritiky pre najlepší film roka získal v sobotu 7. februára Zbormajster producentov Jiřího Konečného a Ivana Ostrochovského. V kategórii réžia českí filmoví kritici a kritičky dali prednosť Tereze Nvotovej, ktorú ocenili za slovensko-česko-poľský film Otec. „Slovenský film a slovenská kultúra dnes nie sú už iba v ohrození, sú naozaj v štádiu systematickej deštrukcie a to zo strany vlády Roberta Fica, ktorý sa mstí umelcom prostredníctvom ministerky kultúry za to, že od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a odhaleniu naozaj hlbokej korupcie, sme stáli a stále stojíme na námestiach,“ povedala Tereza Nvotová. „Keď sa slobodné umenie a slobodné médiá zakážu, tak je to aj krok ku koncu slobodnej spoločnosti. Myslím si, že tu v Česku už začínate tušiť, o čom hovorím. Je to taký nebezpečný vírus, ktorý sa, bohužiaľ, šíri na celom svete a myslím si, že jediným liekom je nebáť sa a nebyť ticho,“ dodala režisérka, ktorá zároveň vyjadrila obavy v súvislosti s nezávislosťou fungovania Audiovizuálneho fondu. Bolestivá debata Otec aj Zbormajster mali po šesť nominácií a celkovo získali po dve ceny. Cenu pre najlepšieho herca získal protagonista Otca Milan Ondrík. Ako najlepšiu herečku ocenili debutantku Kateřinu Falbrovú. V snímke režiséra Ondřeja Provazníka Zbormajster stvárnila zneužívanú zboristku. „Ten film sme robili preto, aby sme upozornili na situáciu obetí, aby sme im ten film venovali ako určitý hold,...
Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Kultúry nikdy nie je veľa

Potom, čo sa v roku 1965 autonómnosť tvorby týždenníka – od plánovania obsahu až po záverečné spracovanie – vrátila do bratislavskej redakcie, tvorcovia sa snažili dať slovenskému žurnálu vlastnú tvár, vrátiť mu atraktívnosť, aby divák počas jeho premietania v kinách (pred hraným filmom) nestál radšej vo foyeri. Úlohu aktuálneho informátora už desať rokov plnilo televízne spravodajstvo. Bolo treba hľadať témy s dlhšou platnosťou dosahu a teritoriálne obsiahnuť podľa možnosti celý svet. Nie vždy sa to podarilo, ale... Výrobcov filmových žurnálov združovala medzinárodná organizácia I.N.A. (International Newsreel Association). Bratislavská redakcia bola jej členom (samozrejme popri pražskej), pretože nešlo o zastúpenie štátov, ale výrobcov/spoločností. Delegáti, tradične šéfredaktori, sa každoročne schádzali na konferencii. Na jej programe bolo pravidelne aj premietanie jednotlivých týždenníkov. Tie sa špeciálne pre túto príležitosť nepripravovali, vyberali sa k termínu konferencie. Ale išlo o prestíž. V plynúcom roku sme sa teda prezentovali číslom 8. Bolo prijaté veľmi pozitívne, ako vôbec jedno z najlepších, ktoré boli premietnuté. To pre nás znamenalo veľa a zdvihlo to naše sebavedomie! Tento prívlastok osmičke ostal, a myslím, že právom. Napokon, divák si utvorí obraz sám... Kolekciu jarných týždenníkov roku 1966 charakterizuje explózia šotov s témou kultúry a umenia: Premiéra hry Rolfa Hochhutha Zástupca Turné baletu SND vo Švajčiarsku a Taliansku Výstava kinetického umenia v Esslingene (NSR) Spieva Juliette Gréco Výstava...
Zobraziť všetky články