Štvrtý ročník dokumentaristickej konferencie sa konal od 25. do 28. septembra na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Aj tentoraz sa na nej zúčastnili ateliéry a katedry dokumentárnej tvorby vysokých škôl a univerzít z Česka a Slovenska. Počas štyroch dní sa premietlo viac než dvadsať študentských filmov, sprevádzala ich podnetná a reflexívna diskusia aj sprievodný program.
Dokukonferencia umožňuje intenzívny a sústredený pohľad na študentskú tvorbu. Nie je typickou konferenciou. Príspevkami sú tu jednotlivé filmy. Ide teda skôr o akési sústredenie. Cieľom nie je odprezentovať zo školy to najlepšie, ale odprezentovať to, čo je aktuálne a formovateľné. Každá škola spomedzi svojich ročníkových či záverečných filmov vyberá také, na ktorých majú študenti a študentky ešte záujem ďalej pracovať a filmy, ktoré zároveň tento potenciál majú. Na štvrtom ročníku sa zo Slovenska zúčastnili Vysoká škola múzických umení v Bratislave (VŠMU) a Akadémia umení v Banskej Bystrici (AU). Česko zastupovali Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe (FAMU), Sliezska univerzita v Opave (SLU) a Univerzita Tomáša Baťu v Zlíne (UTB).
Nehierarchický model konferencie
Prvý ročník Dokukonferencie sa uskutočnil v roku 2022 v areáli FAMU v českých Poněšicích. S návrhom, že by školy mohli mať spoločnú platformu, na ktorej by sa mohli stretávať, prišli vtedajší študent dokumentárnej tvorby na FAMU Michael Jiřinec a režisér Jan Gogola ml., ktorý pôsobí ako pedagóg na Fakulte multimediálnych komunikácií na UTB v Zlíne.
„Pripadalo mi to geniálne, veď Československo sa síce rozpadlo, ale nie československé kultúrne pozadie a milieu. Pripadá mi dôležité prepojiť Česko a Slovensko nielen cez ich školy v hlavných mestách, ale aj ich regióny, teda školy, ktoré sú na Morave, v Sliezsku či na strednom Slovensku,“hovorí vedúca Katedry dokumentárnej tvorby na FAMU Alice Růžičková. „Pre nás bolo prioritou, aby sme ako inštitúcie poskytli tomuto dialógu priestor, aby sa tie priestory striedali a aby hlavné slovo malo študenstvo. Tu sa môžu študenti a študentky prezentovať v bezpečnom priestore, kde ich výstup nie je akademicky hodnotený,“ dodáva.
Nehierarchický model konferencie je práve tým, čo je na nej najdôležitejšie. Slovo pedagogického vedenia tu nemá väčšiu váhu než slovo študentov, neurčuje sa tu miera kvalitatívneho spracovania filmov, nesúperí sa – či už v rámci jednotlivých škôl alebo medzi nimi. Aj keď je na univerzitách a vysokých školách v Česku aj na Slovensku systém tradičného hodnotenia (na hodnotiacej škále kreditového systému ECTS) povinný, a v aktuálnych medziach aj nezastupiteľný, práve na tomto príklade sa ukazuje, že na umeleckých školách by mohol fungovať práve uvoľnenejší prístup. Respektíve, je minimálne podnetné o týchto formách uvažovať. Stretnutie škôl je navyše príležitosťou pre pedagogické vedenia porovnať svoje študijné programy a osnovy, vzájomne si poradiť či iniciovať spolupráce.
Spoločensky angažované aj osobné výpovede
„Filmy našich študentov a študentiek sledujeme celý rok, preto poznáme ich pôvodné zámery aj okolnosti vzniku. Ľahko sa potom môže stať, že im už nevieme ďalej poradiť alebo napríklad odhaliť to, čo je neznalému diváctvu nezrozumiteľné. Na tejto platforme však vidí publikum z iných škôl film po prvýkrát, uvažuje o ňom s odstupom a poskytuje nové nápady na finálnu verziu filmu. To je najdôležitejšie – aby sa
