Prvý slovenský PRIDE

VOD: Prvý slovenský PRIDE

Barbora Nemčeková

Písmo: A- | A+

(r. Roman Stráňai, 2022)

– dostupné na DAFilms.sk

Krátkometrážny film extrahuje vybrané momenty a osoby aktivistického hnutia LGBTI+ a prostredníctvom historického exkurzu upozorňuje na to, že PRIDE v roku 2010 nebol prvým zhromaždením svojho druhu na Slovensku. Už v roku 1992 sa pod gesciou hnutia Ganymedes a asociácie ILGA (Medzinárodná asociácia lesieb, gejov, bisexuálnych, trans a intersex ľudí) konala medzinárodná konferencia, ktorej súčasťou bol aj krátky pochod. (V tom istom roku sa zároveň v PKO konal prvý reprezentačný Gay Ples, v roku 2001 prebehli prvé Pochody Inakosti.) Film mapuje, ako na vývoj pochodov PRIDE vplývali politici a političky, predovšetkým ich vyhlásenia proti LGBTI+, homofóbne referendum o rodine, ako aj diskriminačný postoj spoločnosti a nálady v nej, ktoré snahu zorganizovať PRIDE sprevádzali. Prvý bratislavský PRIDE sa konal v roku 2010, nakoniec však pochodom nebol, keďže prítomnosť davu extrémistov predstavovala bezpečnostnú hrozbu.

Aktivisti vo filme hovoria o svojich coming outoch, o vyhorení, ktoré prišlo aj v dôsledku nenávisti namierenej voči osobám angažovaným v organizovaní PRIDE-u. „Za tie roky som si musel v hlave prestaviť časový rámec, v ktorom uvažujem. Prestal som uvažovať v rokoch a začal som uvažovať v desaťročiach. To, čo sa dialo v roku 2010, bolo pre mňa začiatkom niečoho, na čom budeme musieť ešte 20 – 30 rokov pracovať, aby sme videli trvalé zmeny v spoločnosti. Musel som sa s tým vysporiadať a povedať si: Áno, má to zmysel robiť, lebo ten priestor, ktorý vytvárame, dokáže mnohých ľudí naplniť nádejou, energiou, dať im odvahu žiť svoje životy,“ hovorí vo filme bývalý organizátor PRIDE-u a v súčasnosti organizátor košického PRIDE-u Róbert Furiel.

Slovenskom a predovšetkým hnutím za práva LGBTI+ otriasla v októbri 2022 vražda dvoch mladých osôb pred Teplárňou. V roku 2024 je naďalej počuť z úst političiek a politikov nenávistné a hlboko diskriminujúce vyjadrenia na adresu LGBTI+ ľudí. „Atmosféra súčasného Slovenska je mlčiaca väčšina, ktorá ťa nechá v štichu,“ hovorí aktivistka Hana Fábry. 14. Dúhový PRIDE Bratislava sa koná v sobotu 20. júla na Námestí slobody.

Záber z filmu Prvý slovenský PRIDE. FOTO: Roman Stráňai

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ondrej Nepela Jakubisko Záber z filmu Juraja Jakubiska Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ

návraty Ondrej Nepela

Niektoré filmy nestarnú, iné starnú s gráciou, na ďalších sa zub času podpíše výraznejšie. V novej rubrike Návraty sa vraciame k starším filmom, ktoré buď prichádzajú do kín v obnovenej premiére, alebo si pozornosť zaslúžia z iného dôvodu. Krátky dokumentárny portrét Ondrej Nepela nakrútil Juraj Jakubisko v roku 1973, keď Ondrej Nepela poslednýkrát reprezentoval Československo na majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní a keď už otvorene hovoril o konci svojej vrcholovej športovej kariéry. Juraj Jakubisko sa počas svojej dlhej filmárskej dráhy prejavil ako invenčný a hravý tvorca nielen v celovečerných hraných filmoch, ale aj v niekoľkých krátkych dokumentoch. V prvej fáze normalizácie, v rozpätí necelých dvoch rokov (1972-73), nakrútil v Krátkom filme Bratislava tri dokumentárne filmy. Najznámejším z nich je takmer psychedelicky budovateľská Stavba storočia (1972) o výstavbe slovenskej časti tranzitného plynovodu. Dosť sa popísalo aj o jeho neskoršom štylizovanom sociálnom dokumente Bubeník červeného kríža (1977). Dnes je však ideálny čas vrátiť sa k jeho pôvabnému dokumentárnemu portrétu krasokorčuliara Ondreja Nepelu. Koncom októbra totiž prišiel do kín debut Gregora Valentoviča Nepela s Josefom Trojanom v role Ondreja Nepelu, a hneď v januári sa očakáva premiéra filmu s rovnakým hrdinom, tentoraz od režiséra Jakuba Červenku a s Adamom Kubalom v hlavnej úlohe. Juraj Jakubisko a Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ/archív Juraja Jakubiska Ondrej Nepela a filmová hra Na rozdiel od oboch hraných...
Zobraziť všetky články