Prvý slovenský PRIDE

VOD: Prvý slovenský PRIDE

Barbora Nemčeková

Písmo: A- | A+

(r. Roman Stráňai, 2022)

– dostupné na DAFilms.sk

Krátkometrážny film extrahuje vybrané momenty a osoby aktivistického hnutia LGBTI+ a prostredníctvom historického exkurzu upozorňuje na to, že PRIDE v roku 2010 nebol prvým zhromaždením svojho druhu na Slovensku. Už v roku 1992 sa pod gesciou hnutia Ganymedes a asociácie ILGA (Medzinárodná asociácia lesieb, gejov, bisexuálnych, trans a intersex ľudí) konala medzinárodná konferencia, ktorej súčasťou bol aj krátky pochod. (V tom istom roku sa zároveň v PKO konal prvý reprezentačný Gay Ples, v roku 2001 prebehli prvé Pochody Inakosti.) Film mapuje, ako na vývoj pochodov PRIDE vplývali politici a političky, predovšetkým ich vyhlásenia proti LGBTI+, homofóbne referendum o rodine, ako aj diskriminačný postoj spoločnosti a nálady v nej, ktoré snahu zorganizovať PRIDE sprevádzali. Prvý bratislavský PRIDE sa konal v roku 2010, nakoniec však pochodom nebol, keďže prítomnosť davu extrémistov predstavovala bezpečnostnú hrozbu.

Aktivisti vo filme hovoria o svojich coming outoch, o vyhorení, ktoré prišlo aj v dôsledku nenávisti namierenej voči osobám angažovaným v organizovaní PRIDE-u. „Za tie roky som si musel v hlave prestaviť časový rámec, v ktorom uvažujem. Prestal som uvažovať v rokoch a začal som uvažovať v desaťročiach. To, čo sa dialo v roku 2010, bolo pre mňa začiatkom niečoho, na čom budeme musieť ešte 20 – 30 rokov pracovať, aby sme videli trvalé zmeny v spoločnosti. Musel som sa s tým vysporiadať a povedať si: Áno, má to zmysel robiť, lebo ten priestor, ktorý vytvárame, dokáže mnohých ľudí naplniť nádejou, energiou, dať im odvahu žiť svoje životy,“ hovorí vo filme bývalý organizátor PRIDE-u a v súčasnosti organizátor košického PRIDE-u Róbert Furiel.

Slovenskom a predovšetkým hnutím za práva LGBTI+ otriasla v októbri 2022 vražda dvoch mladých osôb pred Teplárňou. V roku 2024 je naďalej počuť z úst političiek a politikov nenávistné a hlboko diskriminujúce vyjadrenia na adresu LGBTI+ ľudí. „Atmosféra súčasného Slovenska je mlčiaca väčšina, ktorá ťa nechá v štichu,“ hovorí aktivistka Hana Fábry. 14. Dúhový PRIDE Bratislava sa koná v sobotu 20. júla na Námestí slobody.

Záber z filmu Prvý slovenský PRIDE. FOTO: Roman Stráňai

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články