Prvý slovenský PRIDE

VOD: Prvý slovenský PRIDE

Barbora Nemčeková

Písmo: A- | A+

(r. Roman Stráňai, 2022)

– dostupné na DAFilms.sk

Krátkometrážny film extrahuje vybrané momenty a osoby aktivistického hnutia LGBTI+ a prostredníctvom historického exkurzu upozorňuje na to, že PRIDE v roku 2010 nebol prvým zhromaždením svojho druhu na Slovensku. Už v roku 1992 sa pod gesciou hnutia Ganymedes a asociácie ILGA (Medzinárodná asociácia lesieb, gejov, bisexuálnych, trans a intersex ľudí) konala medzinárodná konferencia, ktorej súčasťou bol aj krátky pochod. (V tom istom roku sa zároveň v PKO konal prvý reprezentačný Gay Ples, v roku 2001 prebehli prvé Pochody Inakosti.) Film mapuje, ako na vývoj pochodov PRIDE vplývali politici a političky, predovšetkým ich vyhlásenia proti LGBTI+, homofóbne referendum o rodine, ako aj diskriminačný postoj spoločnosti a nálady v nej, ktoré snahu zorganizovať PRIDE sprevádzali. Prvý bratislavský PRIDE sa konal v roku 2010, nakoniec však pochodom nebol, keďže prítomnosť davu extrémistov predstavovala bezpečnostnú hrozbu.

Aktivisti vo filme hovoria o svojich coming outoch, o vyhorení, ktoré prišlo aj v dôsledku nenávisti namierenej voči osobám angažovaným v organizovaní PRIDE-u. „Za tie roky som si musel v hlave prestaviť časový rámec, v ktorom uvažujem. Prestal som uvažovať v rokoch a začal som uvažovať v desaťročiach. To, čo sa dialo v roku 2010, bolo pre mňa začiatkom niečoho, na čom budeme musieť ešte 20 – 30 rokov pracovať, aby sme videli trvalé zmeny v spoločnosti. Musel som sa s tým vysporiadať a povedať si: Áno, má to zmysel robiť, lebo ten priestor, ktorý vytvárame, dokáže mnohých ľudí naplniť nádejou, energiou, dať im odvahu žiť svoje životy,“ hovorí vo filme bývalý organizátor PRIDE-u a v súčasnosti organizátor košického PRIDE-u Róbert Furiel.

Slovenskom a predovšetkým hnutím za práva LGBTI+ otriasla v októbri 2022 vražda dvoch mladých osôb pred Teplárňou. V roku 2024 je naďalej počuť z úst političiek a politikov nenávistné a hlboko diskriminujúce vyjadrenia na adresu LGBTI+ ľudí. „Atmosféra súčasného Slovenska je mlčiaca väčšina, ktorá ťa nechá v štichu,“ hovorí aktivistka Hana Fábry. 14. Dúhový PRIDE Bratislava sa koná v sobotu 20. júla na Námestí slobody.

Záber z filmu Prvý slovenský PRIDE. FOTO: Roman Stráňai

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Režisér Marko Škop. Foto: Archív M. Š.

rozhovor Marko Škop

Cez psychologickú drámu Láska sa režisér Marko Škop zamýšľa nad pôvodom narcizmu v rodinách a pokúša sa vysporiadať s chorobami tela aj duše, ktoré sa v istom momente už nedajú liečiť. Jeho nový film príde do kín 24. septembra, vo festivalovej predpremiére ju premietne MFF Cinematik.     Príbeh lekárky Anny a jej pacienta vstúpil do života režiséra Marka Škopa v čase, keď jeho mama bojovala s nevyliečiteľnou chorobou ALS. Rodina odrazu stála zoči-voči utrpeniu, ktoré akoby nemalo konca. S vážnou situáciou riešil aj hlboké dilemy o tom, či je horšie mať chorú dušu alebo choré telo a ako to môže alebo nemôže súvisieť. Zákonite v ňom vyvolali otázku, ako a kedy nechať človeka z tohto sveta odísť. Preto sa v dráme Láska rozhodol zisťovať, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti, ktoré zostávajú čiastkovými objektmi svojich mám. Mnohé médiá dnes odzrkadľujú, že téma mentálneho zdravia začína ľudí čoraz viac zaujímať. Ako to vnímate vy? Vnímam to rovnako. Jedným z dôvodov môže byť, že máme viac času zaoberať sa sami sebou, svojím vnútrom. Osobne sa teším, že sa objavuje čoraz viac článkov, rozhovorov, podcastov s odborníkmi z oblasti psychoterapie a psychiatrie, ale aj s ľuďmi, ktorí majú alebo mali rozličné zdravotné problémy a prešli istým terapeutickým procesom. Aj váš nový film nesie výraznú terapeutickú stopu....
Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Na Cinematiku uvedie Slovenský filmový ústav Kristove roky a svoje dva nové koprodukčné dokumenty

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch. V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner. Život alebo film Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj...
Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Zobraziť všetky články