Prvý slovenský PRIDE

VOD: Prvý slovenský PRIDE

Barbora Nemčeková

Písmo: A- | A+

(r. Roman Stráňai, 2022)

– dostupné na DAFilms.sk

Krátkometrážny film extrahuje vybrané momenty a osoby aktivistického hnutia LGBTI+ a prostredníctvom historického exkurzu upozorňuje na to, že PRIDE v roku 2010 nebol prvým zhromaždením svojho druhu na Slovensku. Už v roku 1992 sa pod gesciou hnutia Ganymedes a asociácie ILGA (Medzinárodná asociácia lesieb, gejov, bisexuálnych, trans a intersex ľudí) konala medzinárodná konferencia, ktorej súčasťou bol aj krátky pochod. (V tom istom roku sa zároveň v PKO konal prvý reprezentačný Gay Ples, v roku 2001 prebehli prvé Pochody Inakosti.) Film mapuje, ako na vývoj pochodov PRIDE vplývali politici a političky, predovšetkým ich vyhlásenia proti LGBTI+, homofóbne referendum o rodine, ako aj diskriminačný postoj spoločnosti a nálady v nej, ktoré snahu zorganizovať PRIDE sprevádzali. Prvý bratislavský PRIDE sa konal v roku 2010, nakoniec však pochodom nebol, keďže prítomnosť davu extrémistov predstavovala bezpečnostnú hrozbu.

Aktivisti vo filme hovoria o svojich coming outoch, o vyhorení, ktoré prišlo aj v dôsledku nenávisti namierenej voči osobám angažovaným v organizovaní PRIDE-u. „Za tie roky som si musel v hlave prestaviť časový rámec, v ktorom uvažujem. Prestal som uvažovať v rokoch a začal som uvažovať v desaťročiach. To, čo sa dialo v roku 2010, bolo pre mňa začiatkom niečoho, na čom budeme musieť ešte 20 – 30 rokov pracovať, aby sme videli trvalé zmeny v spoločnosti. Musel som sa s tým vysporiadať a povedať si: Áno, má to zmysel robiť, lebo ten priestor, ktorý vytvárame, dokáže mnohých ľudí naplniť nádejou, energiou, dať im odvahu žiť svoje životy,“ hovorí vo filme bývalý organizátor PRIDE-u a v súčasnosti organizátor košického PRIDE-u Róbert Furiel.

Slovenskom a predovšetkým hnutím za práva LGBTI+ otriasla v októbri 2022 vražda dvoch mladých osôb pred Teplárňou. V roku 2024 je naďalej počuť z úst političiek a politikov nenávistné a hlboko diskriminujúce vyjadrenia na adresu LGBTI+ ľudí. „Atmosféra súčasného Slovenska je mlčiaca väčšina, ktorá ťa nechá v štichu,“ hovorí aktivistka Hana Fábry. 14. Dúhový PRIDE Bratislava sa koná v sobotu 20. júla na Námestí slobody.

Záber z filmu Prvý slovenský PRIDE. FOTO: Roman Stráňai

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články