„Človek je prírodná a zároveň kultúrna bytosť, pričom príroda a kultúra sa môžu nielen komplementárne dopĺňať, ale aj stáť proti sebe, aj preto od avantgárd minulého storočia po súčasnosť film ilustruje rozpoltenosť človeka medzi prírodným a kultúrnym. Filmové médium dokáže výnimočným spôsobom zachytávať dynamickú, procesuálnu povahu prírodných dejov,“ píše v úvode knihy jej editor, filmový teoretik Martin Kaňuch.

Zborník obsahuje 18 príspevkov slovenských a českých teoretikov. Miloš Ševčík sa venuje vzťahu techniky a prírody vo filme Solaris (1972) Andreja Tarkovského. Spoločný príspevok Ondřeja Dadejíka a Martina Kaplického uvažuje o diele Godfreyho Reggia a súčasnej environmentálnej estetike. Petr Prášek prispel prednáškou Fenomenologie přírody, umění a film.

Romana Javorčeková sa v zborníku zaoberá premenou pohľadov na krajinu, etablovaných vo filme. Témou textu Martina Ciela sú dva horské hrané filmy Martina Hollého Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971) a to, akým spôsobom normalizácia ovplyvnila druhý z nich. Zuzana Goleinová si ako tému vybrala fascináciu horským filmom – naratívne porozumenie a emocionálne zaangažovanie. Milan Cyroň sa sústreďuje na recepciu českých prvorepublikových filmov nakrúcaných v 30. rokoch na Slovensku v slovenskej tlači.

Petr Mareš rozoberá reprezentáciu a úlohu povrchových vôd v českých filmoch. Filmovým obrazom divokej prírody ako niečoho principiálne nebezpečného, nepochopiteľného a cudzieho vo filmoch Posledný Mohykán (r. Michael Mann, 1992), Nový svet (r. Terrence Malick, 2005), Revenant Zmŕtvychvstanie (r. Alejandro González Iñárritu, 2015) a Predátor: Korisť (r. Dan Trachtenberg, 2022) sa vo svojej štúdii venujú Michaela Malíčková a Juraj Malíček. Príspevok Martina Palúcha sa zameriava na zdieľanie obrazov v kontexte humánnej etológie a je súčasťou širšieho projektu Dystopický naratív vo filme.

Jana Dudková sa zamerala na prírodu a kultúru ako variácie na tému (post)humanizmu vo filmoch Viery Čákanyovej. Josef Fulka interpretuje film Françoisa Truffauta Divý chlapec (1970). Text Adama Straku Eskapismus ako reakcia na aktuálne hrozby sa venuje najmä filmom The Sailor (r. Lucia Kašová, 2021), Biela na bielej a Poznámky z Eremocénu (r. Viera Čákanyová, 2020, 2023).

Sociálny realizmus ako teoretický problém rozoberá text Kataríny Mišíkovej. Pozornosť Jána Kraloviča sa sústreďuje na interpretáciu a porovnávanie filmov výtvarníkov Mateja Kréna a Ľubomíra Ďurčeka. Martin Boszorád na troch príkladoch sleduje špecifickú podobu filmového naratívu – mockumentary – vo väzbe na triádu príroda – kultúra – film. Témou príspevku Miroslava Vlčka je transformácia českého a slovenského audiovizuálneho priemyslu v kontexte klimatickej krízy. Zborník uzatvára text Mariana Zervana Príroda a kultúra vo filme Organ (1964).