Veľká voda, ktorá sériu ovládla minulý mesiac, ustúpila a stiekla dolu Dunajom. Hladina informácií sa pomaly vyrovnáva a dostáva do normálnych koľají, len občas ešte pripomenie rôzne formy znovuzrodenia ostrova: návrat „vytopencov“ do Kolárova (TvF 33), pomoc českých okresov dodávkami dreva, stavebného materiálu i zemiakov (č. 37), obnova hrádzí v Číčove či školské prázdniny detí zo Žitného ostrova na Ostravsku (č. 39).

Explóziou šotov zo zahraničia (v prvých dvoch vydaniach série) zaujal divákov najmä režisér Štefan Kamenický. Treba však napísať, že zverejňovanie zahraničných šotov nebolo jeho doménou. Pravidelný čitateľ týchto poznámok vie, že výmena týždenníkov sa diala prostredníctvom INA, medzinárodnej organizácie filmových týždenníkov. A keďže jej členom bolo Československo, vymieňal sa Československý filmový týždenník (a nie bratislavský Týždeň vo filme) a zahraničné prichádzali do Prahy. Pražská redakcia ich využívala – a čo „ostalo“, poslala do Bratislavy. Niekedy viacej, niekedy menej zaujímavé, niekedy nič. A preto bolo „cudziny“ v týždenníku raz viacej, raz menej, niekedy nič.

Najzaujímavejším žurnálom série je bezpochyby monotematické č. 36 (režisér Štefan Ondrkal), venované 20. výročiu znárodnenia československej kinematografie. Fanúšikovia tu nájdu veľa zaujímavých úryvkov zo slovenských filmov, portréty desiatky filmárov nielen z oblasti hraného filmu, ale i verejnosti menej známych dokumentaristov: Karol Skřipský, Laco Kudelka, Vlado Kubenko.

Bonbónikom na torte je prehliadka bývalých filmárskych pracovísk: Koliba iba s drevenými baráčikmi, ateliér v budove bývalého Slovenského rozhlasu na Jakubovom námestí (tu sa nakrúcali napr. Vlčie diery) a na Slodobe (priestor vznikol adaptáciou aukčnej haly Slovenského dobytkárskeho družstva a neskôr tu postavili štadión Inter), filmový ústav v Meštianskom pivovare (ten už na Rybnom námestí nestojí) a požičovňa filmov (na mieste Lidla na Trenčianskej) so záhradkou, o ktorú sa zamestnanci sami starali…

V sledovanom období témy životného prostredia či ekológie nebývali na dennom programe médií. V týždenníku nájdeme aj také.

Reportáž o stavbe vysokého napätia na Lomnickom štíte (č. 34) sa nezaobíde bez otázky, ako tento krok prospeje tatranskej prírode. Archeologický výskum pod Bojnickým zámkom zase naznačil (č. 37), že v poslednom období medziľadovom – čo je zhruba pred stotisíc rokmi – sa tam usadil pračlovek neandertálskeho typu.

Na zvláštnosti fauny a flóry Kováčovských kopcov upozorňuje snímka v č. 38. A o životnom prostredí – a nielen o ňom – kriticky hovorí aj monotematický týždenník Vysoké Tatry a ich okolie (č. 41) Jaroslava Pograna.

Veľmi vzácny je portrét Ester Šimerovej-Martinčekovej s jej osobnou výpoveďou o Paríži aj o Liptove (v č. 39).

Nuž, je sa na čo pozerať aj po šesťdesiatich rokoch.