Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1965: Aj po šesťdesiatich rokoch sa je na čo pozerať

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Veľká voda, ktorá sériu ovládla minulý mesiac, ustúpila a stiekla dolu Dunajom. Hladina informácií sa pomaly vyrovnáva a dostáva do normálnych koľají, len občas ešte pripomenie rôzne formy znovuzrodenia ostrova: návrat „vytopencov“ do Kolárova (TvF 33), pomoc českých okresov dodávkami dreva, stavebného materiálu i zemiakov (č. 37), obnova hrádzí v Číčove či školské prázdniny detí zo Žitného ostrova na Ostravsku (č. 39).

Explóziou šotov zo zahraničia (v prvých dvoch vydaniach série) zaujal divákov najmä režisér Štefan Kamenický. Treba však napísať, že zverejňovanie zahraničných šotov nebolo jeho doménou. Pravidelný čitateľ týchto poznámok vie, že výmena týždenníkov sa diala prostredníctvom INA, medzinárodnej organizácie filmových týždenníkov. A keďže jej členom bolo Československo, vymieňal sa Československý filmový týždenník (a nie bratislavský Týždeň vo filme) a zahraničné prichádzali do Prahy. Pražská redakcia ich využívala – a čo „ostalo“, poslala do Bratislavy. Niekedy viacej, niekedy menej zaujímavé, niekedy nič. A preto bolo „cudziny“ v týždenníku raz viacej, raz menej, niekedy nič.

Najzaujímavejším žurnálom série je bezpochyby monotematické č. 36 (režisér Štefan Ondrkal), venované 20. výročiu znárodnenia československej kinematografie. Fanúšikovia tu nájdu veľa zaujímavých úryvkov zo slovenských filmov, portréty desiatky filmárov nielen z oblasti hraného filmu, ale i verejnosti menej známych dokumentaristov: Karol Skřipský, Laco Kudelka, Vlado Kubenko.

Bonbónikom na torte je prehliadka bývalých filmárskych pracovísk: Koliba iba s drevenými baráčikmi, ateliér v budove bývalého Slovenského rozhlasu na Jakubovom námestí (tu sa nakrúcali napr. Vlčie diery) a na Slodobe (priestor vznikol adaptáciou aukčnej haly Slovenského dobytkárskeho družstva a neskôr tu postavili štadión Inter), filmový ústav v Meštianskom pivovare (ten už na Rybnom námestí nestojí) a požičovňa filmov (na mieste Lidla na Trenčianskej) so záhradkou, o ktorú sa zamestnanci sami starali…

V sledovanom období témy životného prostredia či ekológie nebývali na dennom programe médií. V týždenníku nájdeme aj také.

Reportáž o stavbe vysokého napätia na Lomnickom štíte (č. 34) sa nezaobíde bez otázky, ako tento krok prospeje tatranskej prírode. Archeologický výskum pod Bojnickým zámkom zase naznačil (č. 37), že v poslednom období medziľadovom – čo je zhruba pred stotisíc rokmi – sa tam usadil pračlovek neandertálskeho typu.

Na zvláštnosti fauny a flóry Kováčovských kopcov upozorňuje snímka v č. 38. A o životnom prostredí – a nielen o ňom – kriticky hovorí aj monotematický týždenník Vysoké Tatry a ich okolie (č. 41) Jaroslava Pograna.

Veľmi vzácny je portrét Ester Šimerovej-Martinčekovej s jej osobnou výpoveďou o Paríži aj o Liptove (v č. 39).

Nuž, je sa na čo pozerať aj po šesťdesiatich rokoch.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – Máj 2025

Týždeň vo filme č. 33 – 34/1965 – 3. 5. o 7.30 hod. a 4. 5. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 35 – 36/1965 – 10. 5. o 7.30 hod. a 11. 5. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 37 – 38/1965 – 17. 5. o 7.30 hod. a 18. 5. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 39 – 40/1965 – 24. 5. o 7.30 hod. a 25. 5. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 41 – 42/1965 – 31. 5. o 7.30 hod. a 1. 6. o 14.30 hod.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články