Záber z filmového týždenníka 1974

Týždeň vo filme 1974: Mená veľkých v malom žánri

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Už pri letmom pohľade do zoznamu týždenníkov, ktoré sú na programe v prázdninových mesiacoch, udrie do očí takmer úplná absencia akýchkoľvek šotov zo zahraničia a nezvyčajne široký zoznam režisérov, ktorí sa na tvorbe zúčastnili. Nuž a medzi nimi prekvapivo mená dnes renomovaných filmových tvorcov: Miloslava Luthera (čerstvý nositeľ Zlatej kamery z tohoročného Art Filmu v Košiciach), Petra Hledíka (zakladateľ a dlhoročný riaditeľ Artiflmu Trenčianske Teplice) a Jána Ďuriša (viacnásobný držiteľ Českého leva a Slnka v sieti za kameru), ktorý tu debutoval ako režisér.

Miloslav Luther je v kolekcii podpísaný štyrikrát. Svoj prvý žurnál (TvF č. 4) pojal prekvapivo monotematicky, šiestimi šotmi so zdravotníckou tematikou. Začína reportážou z úspešnej odbočky Červeného kríža v Očovej (k 25. výročiu organizácie), pokračuje novou nemocnicou v Košiciach-Šaci a exportnými výrobkami Chirany v Starej Turej. Ďalej: dizajnéri vylepšujú zubolekárske kreslá. Maturanti premýšľajú o lekárskom povolaní a napokon autor konfrontuje ich predstavy s prvými skúsenosťami začínajúceho lekára.

Aj Peter Hledík začína týždenníkom (č. 12) na jednu tému. V šiestich šotoch sa venuje divadlu Pre dnešného diváka je to atraktívne tým viac, že vidí herecké legendy (niektoré už nie sú medzi nami) v ich začiatkoch: režiséri Ľubomír Vajdička a Peter Opálený, herci Jozef Kroner, Andy Hryc, Vlado Durdík ml., Emil Horváth ml. a herečky Zuzana Kronerová, Viera Richterová, Lenka Košická.

Nuž a režisérskym debutom Jána Ďuriša je monotematická reportáž (č. 13) zo štátnej návštevy československej delegácie v Poľsku, ktorú zvládol nakrútiť sám.

Hoci týždenníky snímky zo zahraničia neponúkajú, Cestovná kancelária mládeže (č. 18) má „dvere do sveta otvorené dokorán“! Čo to predstavuje? Poznávacie zájazdy do európskych socialistických krajín, a okrem toho Mongolsko, Severnú Kóreu a Kubu. Šťastnú cestu…

Tým všetkým – a ďalšími konfrontáciami dnes už historických a pre mladé generácie ťažko pochopiteľných reálií – je prázdninová kolekcia z archívu týždenníkov zaujímavá.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚL 2024

Týždeň vo filme č. 3 – 4/1974 – 6. 7.. o 7.30 hod. a 7. 7. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 5 – 6/1974 – 13. 7. o 7.30 hod. a 14. 7. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 7 – 8/1974 – 20. 7. o 7.30 hod. a 21. 7. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 9 – 10/1974 – 27. 7. o 7.30 hod. a 28. 7. o 14.30 hod

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – AUGUST 2024

Týždeň vo filme č. 11 – 12/1974 – 3. 8.. o 7.30 hod. a 4. 8. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 13 – 14/1974 – 10. 8. o 7.30 hod. a 11. 8. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 15 – 16/1974 – 17. 8. o 7.30 hod. a 18. 8. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 17 – 18/1974 – 24. 8. o 7.30 hod. a 25. 8. o 14.30 hod
Týždeň vo filme č. 19 – 20/1974 – 31. 8. o 7.30 hod. a 1. 9. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Slnko v sieti 2024 - Jiří Mádl a jeho víťazný film Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanous

Slnko v sieti apeluje na hodnoty, i keď Mikiho nominovalo

Bolo to jedno veľké „vlnybitie“, skonštatoval moderátor Bruno Ciberej, a mal pravdu. Národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2024 ovládli česko-slovenské Vlny. Film režiséra Jiřího Mádla v silnej obojstrannej koprodukcii si zaslúžene odniesol vzácne sošky v deviatich kategóriách vrátane najlepšieho filmu, réžie a scenára. Jedna z cien sa spojila s osobným vyznaním pre herca Mariána Bielika, legendárneho Fajola z určujúcej kultovky Slnko v sieti, ktorý vlani zomrel. Svoju sošku mu venovala jeho dcéra Katarína Štrbová Bieliková, keď stála na pódiu ako čerstvá držiteľka ocenenia za najlepšie kostýmy. V súvislosti s príbehom strhujúcej drámy Vlny o boji za slobodu v auguste 1968 vyjadrila vo svojich nástojčivých otázkach pálčivé problémy, ktoré v súčasnosti trápia našu krajinu. Práve filmy, ktoré na Slovensku vznikajú a sú nositeľom hodnotového posolstva o slobode, považuje  za inšpiráciu, ktorá nám v ťažkých časoch môže pomôcť. „Vlny sú o statočnosti ľudí, ktorí sa vzopreli voči mnohonásobne silnejšiemu nepriateľovi, a ktorí ostali konzistentní v postojoch, pretože sloboda bola pre nich najcennejšou hodnotou,“ povedala o odvahe ľudí z redakcie Československého rozhlasu počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy. Katarína Štrbová Bieliková, cena za najlepšie kostýmy vo filme Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanout V hrobovom tichu Paradoxne, 16. apríla 2025 sa ceremoniál odovzdávania cien Slnko v sieti dial v sále Slovenského rozhlasu pod strechou verejnoprávnej STVR, ktorá sa od tohto podujatia alibisticky dištancovala. Napriek...
Herecká suita z filmu Jiřího Mádla Vlny. Foto: Wandal production

Slnko v sieti: 9 cien pre Vlny, 5 pre Emu a smrtihlava

Najlepším celovečerným hraným filmom roka 2024 sa na udeľovaní národných filmových cien Slnko v sieti stala česko-slovenská koprodukčná snímka Vlny (producenti Monika Kristl, Vlasta Kristl a Wanda Adamík Hrycová). Jej režisér Jiří Mádl si odniesol aj Slnko v sieti v kategórii réžia. Vlny celkovo získali 9 cien. Spolu mali 14 nominácií. O dve nominácie menej mala slovensko-česko-maďarská koprodukčná dráma Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Nakoniec získala 5 cien. Dve ceny si odniesol česko-slovensko-francúzsky animovaný film Keď život chutí (réžia Kristina Dufková, producenti Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye), ktorý zvíťazil v kategórii animovaných filmov a získal tiež Slnko v sieti za hudbu (Michal Novinski). Najlepším dokumentom uplynulého roka bola podľa hlasovania členov Slovenskej filmovej a televíznej akadémie snímka Prezidentka (réžia Marek Šulík, producentka Barbara Janišová Feglová). Chýbajúca maskérka Okrem trojice hereckých ocenení pre Alexandru Borbély, Évu Bandor a Milana Ondríka si Ema a smrtihlav odniesla Slnko v sieti za scénografiu (Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová) a najlepšie umelecké masky (Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy). Po vyhlásení kategórie sa producentka Zuzana Mistríková ospravedlnila umeleckej maskérke Alici Dvorskej, že ju pri nahlásení nominovaných maskérov zaviedla uviesť do formulára, ktorý vypĺňala. Poprosila akadémiu, aby jej cenu udelili dodatočne, keďže sa na ocenenej kategórii podieľala rovnako ako ostatní štyria ocenení. Vlny bodovali aj v kategóriách scenár...
Miloslav Luther. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miloslav Luther

„Televízia bola perfídnym nástrojom kultúrnej politiky totalitného štátu. Dnešná, zatiaľ ešte formálne verejnoprávna, ako sa zdá, k tomu zase smeruje,“ hovorí v rozhovore čerstvý držiteľ Slnka v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Z troch bratov bol v detstve asi ten najvzdorovitejší, ale duševnej potravy v kinách a knižniciach našiel vždy dosť. Koncom uvoľnených šesťdesiatych rokov sa mu začal plniť sen stať sa režisérom, medzitým ho však naplno dobehla realita normalizácie. A čo je horšie, táto pachuť sa mu dnes vracia. Režisér Miloslav Luther si vysoko cení jednotlivcov, ktorí sa napriek všetkému vytrvalo usilujú pripomínať morálne princípy spoločnosti a udržiavať európske humanistické tradície. Čo hovoríte na to, že odovzdávanie ocenení Slnko v sieti sa tento rok napokon v STVR vôbec nevysiela?  Dá sa povedať, že televízia si strieľa do vlastnej nohy. Nielenže oberie svojho kultivovaného diváka o autentický zážitok, ale – hoci je tradične koproducentom väčšiny slovenských filmov – ani nevyužije natoľko sledovaný vysielací čas na propagáciu domácej tvorby. Nechcem si domýšľať, čo sa tým hlavne sleduje, ale podľa mňa toto rozhodnutie neprospeje nikomu a ničomu. S akými pocitmi prijímate ocenenie? Rekapitulujete minulosť? Je to pre mňa motivujúce. Hoci som pri uvedení svojho posledného filmu Spiaci účet vyhlásil, že je naozaj posledným a končím ním svoju profesijnú dráhu, teraz som v dileme. Keď som doteraz...
Zobraziť všetky články