Záber z filmového týždenníka 1974

Týždeň vo filme 1974: Mená veľkých v malom žánri

Milan Černák

Už pri letmom pohľade do zoznamu týždenníkov, ktoré sú na programe v prázdninových mesiacoch, udrie do očí takmer úplná absencia akýchkoľvek šotov zo zahraničia a nezvyčajne široký zoznam režisérov, ktorí sa na tvorbe zúčastnili. Nuž a medzi nimi prekvapivo mená dnes renomovaných filmových tvorcov: Miloslava Luthera (čerstvý nositeľ Zlatej kamery z tohoročného Art Filmu v Košiciach), Petra Hledíka (zakladateľ a dlhoročný riaditeľ Artiflmu Trenčianske Teplice) a Jána Ďuriša (viacnásobný držiteľ Českého leva a Slnka v sieti za kameru), ktorý tu debutoval ako režisér.

Miloslav Luther je v kolekcii podpísaný štyrikrát. Svoj prvý žurnál (TvF č. 4) pojal prekvapivo monotematicky, šiestimi šotmi so zdravotníckou tematikou. Začína reportážou z úspešnej odbočky Červeného kríža v Očovej (k 25. výročiu organizácie), pokračuje novou nemocnicou v Košiciach-Šaci a exportnými výrobkami Chirany v Starej Turej. Ďalej: dizajnéri vylepšujú zubolekárske kreslá. Maturanti premýšľajú o lekárskom povolaní a napokon autor konfrontuje ich predstavy s prvými skúsenosťami začínajúceho lekára.

Aj Peter Hledík začína týždenníkom (č. 12) na jednu tému. V šiestich šotoch sa venuje divadlu Pre dnešného diváka je to atraktívne tým viac, že vidí herecké legendy (niektoré už nie sú medzi nami) v ich začiatkoch: režiséri Ľubomír Vajdička a Peter Opálený, herci Jozef Kroner, Andy Hryc, Vlado Durdík ml., Emil Horváth ml. a herečky Zuzana Kronerová, Viera Richterová, Lenka Košická.

Nuž a režisérskym debutom Jána Ďuriša je monotematická reportáž (č. 13) zo štátnej návštevy československej delegácie v Poľsku, ktorú zvládol nakrútiť sám.

Hoci týždenníky snímky zo zahraničia neponúkajú, Cestovná kancelária mládeže (č. 18) má „dvere do sveta otvorené dokorán“! Čo to predstavuje? Poznávacie zájazdy do európskych socialistických krajín, a okrem toho Mongolsko, Severnú Kóreu a Kubu. Šťastnú cestu…

Tým všetkým – a ďalšími konfrontáciami dnes už historických a pre mladé generácie ťažko pochopiteľných reálií – je prázdninová kolekcia z archívu týždenníkov zaujímavá.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚL 2024

Týždeň vo filme č. 3 – 4/1974 – 6. 7.. o 7.30 hod. a 7. 7. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 5 – 6/1974 – 13. 7. o 7.30 hod. a 14. 7. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 7 – 8/1974 – 20. 7. o 7.30 hod. a 21. 7. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 9 – 10/1974 – 27. 7. o 7.30 hod. a 28. 7. o 14.30 hod

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – AUGUST 2024

Týždeň vo filme č. 11 – 12/1974 – 3. 8.. o 7.30 hod. a 4. 8. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 13 – 14/1974 – 10. 8. o 7.30 hod. a 11. 8. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 15 – 16/1974 – 17. 8. o 7.30 hod. a 18. 8. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 17 – 18/1974 – 24. 8. o 7.30 hod. a 25. 8. o 14.30 hod
Týždeň vo filme č. 19 – 20/1974 – 31. 8. o 7.30 hod. a 1. 9. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agneša Kalinová

V obdobiach väčšieho i menšieho ideologického útlaku Agneša Kalinová spoločne s Pavlom Brankom, Richardom Blechom, Katarínou Hrabovskou a Emilom Lehutom významne formovala filmovú kritiku a recenzistiku na Slovensku. V ideologicky uvoľnených 60. rokoch minulého storočia presvedčivo a jasne vyzdvihovala nové naratívne postupy a tematické štruktúry novovlnných filmov slovenských i českých režisérov. Zároveň aktívne a pohotovo písala aj o zahraničných filmoch, čím slovenskému publiku prinášala potrebnú konfrontáciu s ostatným filmovým svetom. Sama hovorila: „Pre mňa bolo nesmierne dôležité písať o zahraničnej kultúre, o filmoch. Chcela som, aby Slovensko nezostalo zatuchnutou provinciou.“ Agneša Kalinová sa narodila 15. júla 1924 v Košiciach a jej záujem o film sa prejavil už v detstve. „Vyrastala som v Prešove a film bol vtedy jediným oknom do sveta a filmové diela boli jediné umelecké prejavy, ktoré sa k nám dostali v neskreslenej podobe, pretože v Prešove nebolo profesionálne divadlo. Ku knihám sme mali veľmi voľný prístup. Predávala sa nemecká, francúzska česká, slovenská i maďarská literatúra, ale ten film bol naozaj obrovským oknom do sveta, obdivovala som ho,“ spomínala pre Online lexikón slovenských filmových tvorcov na www.ftf.vsmu.sk Kalinová. So svojím budúcim manželom Jánom L. Kalinom (v r. 1949 – 1952  umelecký šéf výroby slovenskej oblasti Československého št. filmu a v roku 1964 zakladateľ a vedúci odboru filmovej dramaturgie na VŠMU...
Eva Krížiková vo filme Čert nespí

Eva Krížiková

Evu Krížikovú charakterizoval úsmev a pozitívne vyžarovanie i takzvaný vnútorný smiech. Tieto umelecké kvality režiséri často zúročovali v komediálnych klasikách. Hoci Krížiková začínala v jednoduchších dievčenských rolách, neskôr jej režiséri začali ponúkať aj záporné či tragické postavy. Postupne sa v jej kariére posilnil príklon k živelným charizmatickým hrdinkám. Rodáčka z bratislavskej Rače (v tých časoch Račisdorf) sa vo filme začala objavovať už v 50. rokoch minulého storočia. Po prvýkrát ako dievča v kantíne vo filme Lazy sa pohli (1952, r. Paľo Bielik), kde však ešte nebola uvedená v titulkovej listine. Nasledujúci rok, ako osemnásťročná, účinkovala v ďalšej Bielikovej snímke V piatok trinásteho (1953). Objavila sa tiež v komédiách, ako Štvorylka (1955, r. Jozef Medveď) či Čert nespí (1956, r. Peter Solan a František Žáček). V roku 1959 si v kultovom diele Kapitán Dabač (r. Paľo Bielik). zahrala Bôrikovu vnučku po boku skvelého Ladislava Chudíka. Následne prišli ďalšie nezabudnuteľné postavy – Filoména v Červenom víne (1975, r. Andrej Lettrich), Štefka v komédii Pozor, ide Jozefína... (1976, r. Jozef Režucha) či Genovéva v Keď jubilant plače (1984, r. Peter Opálený). Filmové remeslo zavesila na klinec postavou Anče vo filme Suzanne (1996) režiséra Dušana Rapoša. Jej poslednou televíznou rolou sa stala Eva Šťastná v seriáli Obchod so šťastím (2008, r. Gejza Dezorz). Filmové úlohy si Eva Krížiková cenila rovnako ako tie...
Magnus von Horn

30. MFF Art Film

Keď sa v roku 2016 festival sťahoval do Košíc, našiel tu vhodnú infraštruktúru na svoje fungovanie. Dnes sa premieta na ôsmich rôznych miestach a všetky sú v pešej dostupnosti od centra. Počas aktuálneho ročníka Art Filmu organizátori oznámili, že festival bude v Košiciach fungovať aj počas nasledujúcich desiatich rokov, čo producent festivalu Ján Kováčik a primátor Košíc Jaroslav Polaček potvrdili podpismi spoločného memoranda. Spomedzi slovenských premiér ponúkol jubilejný Art Film dokument Pavla Korca Akvabely z Prandorfa (nejde o preklep, ale o historický názov dediny pri Leviciach), ktoré zobrazujú päticu žien, čo našli záľubu v plávaní v ľadovej vode. Vo Via Slovakia Víťazoslava Chrappu sa protagonista putovaním po Slovensku ako turista vyrovnáva s démonmi minulosti a film zároveň zachytáva slovenské krásy a atrakcie. Pokiaľ ja žijem Romana Ďuriša je sondou do života mladého Dalibora, ktorý sa po dvoch rokoch vracia z väzenia a musí riešiť situáciu v dysfunkčnej rodine, rozdelenie jeho mladších súrodencov aj problémový vzťah s otcom – alkoholikom. Snímka je zároveň nahliadnutím do zákulisia cirkusového sveta, ktorý je pre Dalibora takisto domovom, kam sa vracia, aby sa priučil remeslu fakíra. Dynamické spracovanie má oporu aj v práci s hudobnou zložkou. Premiérovo pre festivalové publikum sa na Art Filme premietal aj nový film, ktorý tento rok vznikol v Slovenskom filmovom ústave. Návraty k Obrazom starého sveta režiséra Róberta Šuláka sa sústreďujú na dokument Dušana...
Zobraziť všetky články