Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1975 a 1966: Keď vietor veje, ale ešte nezafučí

Milan Černák

Písmo: A- | A+

V krátkej histórii uvádzania filmových týždenníkov sa ešte nestalo, aby mal divák v jednom programe možnosť porovnať žurnály dvoch rôznych desaťročí. Žiaľ, ani táto výnimka (10. a 11. januára) mu neponúkne nič zaujímavé. Posledné číslo ročníka 1975 je (ako tradične) bilančné, teda o súčasnosti nehovorí takmer nič. A aj vstup do nového roku 1966, síce ondrkalovsky (pre nezasvätených: režisér čísla) pestrý, so snahou o objektívny pohľad a aktuálne témy, je ešte vzdialený novým vetrom, ktoré neskôr poznačili klímu pražskej jari. Na to si ešte aspoň rok počkáme…

Poďme však od začiatku. Na január zvýšili tri žurnály z roka 1975. Uvádza ich týždenník režiséra Štefana Bujnu (č. 50) o tom, že deti sú bez hier a ich rodičia bez práce. Samozrejme – nie u nás, ani v našom socialistickom okolí. V Južnej Afrike, Japonsku, západnej Európe. A č. 51 je o Vianociach poznačených prvým snehom na horách, medzi vojakmi a v Detskom mestečku.

Holiday on Ice aj Dežo Ursiny

Nový ročník sa začína na Oravskom jazere: kritikou dezolátneho stavu slanického kostola na ostrove, o ktorom sa stále len uvažuje, na čo bude slúžiť – keď už kostolom byť nijako nemôže. Nasleduje široká paleta netradičných tém. Zemplínska Šírava sa napĺňa, ďalšia priehrada, tento raz pod Prahou, v Lipne, pomáha riešiť nedostatok elektrickej energie, autobusová stanica v Prešove, ktorú môžu závidieť všetky väčšie mestá. No a po extravagantnom cvičení na hrazde a vystúpení revue Holiday on Ice končí týždenník pesničkou populárnej slovenskej skupiny The Beatmen. Jej frontman Dežo Ursiny zakotví onedlho v bratislavskom krátkom filme natrvalo ako dramaturg. A autor filmovej hudby – samozrejme.

Z ponuky zahraničných šotov vytiahol Štefan Kamenický (v č. 2) pre nášho diváka raritu z Maďarska. Lekár má svoju ordináciu v súkromnom byte zariadenú ako galériu umeleckých predmetov. Sú medzi nimi čínska váza, obrazy známych umelcov, i gýče a starožitné hodiny. Pacienti sa teda pri čakaní nenudia. A či doktor Weisz lieči aj kleptomanov, sa v komentári nehovorí…

Trojka poteší milovníkov (i ochrancov) prírody. Labute, hoci proti ich vôli, zachraňujú pred treskúcou zimou, v Maďarsku aj Nemecku chystajú búdky pre vtáčiky. A hoci zima v tých dňoch vyčíňala naozaj všade, v našom arboréte v Mlyňanoch sneh nestačil pokryť všetku zeleň. A kto chce zažiť ozajstnú romantiku, nájde ju v Magurke pod Nízkymi Tatrami.

Vianočné darčeky aj pätnásťročný Ondrej Nepela

Aj ďalšie vydania žurnálov prinášajú zaujímavosti. Vtedy – aj dnes – v povianočnom čase je zaujímavé uvedomiť si, aké darčeky sme (často) bez rozmyslu darovali…

Posledný žurnál série (č. 8) je plný športu. Pre pamätníkov – nielen – sú tu Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní, na ktorých Ondrej Nepela už ako pätnásťročný získal bronz! A to bol len začiatok jeho športovej kariéry!

Tak ako začína prehliadka roku 1966, ktorá prinesie niekoľko prekvapení.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JANUÁR 2026

Týždeň vo filme č. 50 – 51/1975 – 3. 1. o 7.30 hod. a 4. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 52/1975 + 1/1966 – 10. 1. o 7.30 hod. a 11. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 2 – 3 (prvá časť)/1966 – 17. 1. o 7.30 hod. a 18. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 3 (druhá časť) – 4/1966 – 24. 1. o 7.30 hod. a 25. 1. o 14.30 hod

Týždeň vo filme č. 5 – 6/1966 – 31. 1. o 7.30 hod. a 1. 2. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Aj nenápadné fragmenty môžu niesť veľkú pravdu

Fragmenty zo života Dušana Hanáka je podtitul nového slovenského dokumentu Život alebo film. O režisérovi, scenáristovi a fotografovi Dušanovi Hanákovi ho nakrútili Marek Šulík a Juraj Johanides. Po premiére na MFF Cinematik je od 1. októbra v slovenských kinách. „Vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie. Život a film sú v mojom príbehu spojité nádoby. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou, sú súčasťou mojej vnútornej témy. V jednej chvíli myslím na detail i na celok, mali by sa dopĺňať,“ povedal režisér Dušan Hanák. „Ďakujem všetkým zúčastneným, veľmi si vážim ich postrehy, ktorými prispeli ku konečnému tvaru dokumentu,“ dodal tvorca snímok ako 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) či Papierové hlavy (1995). Dokument Život alebo film sa nevracia iba k týmto a ďalším režisérovým dielam. Sprevádza nás tiež Hanákovou cestou k filmu a takisto približuje spôsob, akým tvoril. V snímke napríklad tvrdí, že kam sa pozrel, tam videl film. Alebo že niektoré repliky jednoducho pri písacom stole nevymyslíte. Okrem Hanáka tu vystupujú protagonisti jeho diel a jeho spolupracovníci či filmoví teoretici. „Na Dušanovi Hanákovi ma dojíma jeho schopnosť pozerať sa na svet s presnosťou filmára, ale zároveň s láskavosťou...
Zobraziť všetky články