Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo film 1966 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1975 a 1966: Keď vietor veje, ale ešte nezafučí

Milan Černák

Písmo: A- | A+

V krátkej histórii uvádzania filmových týždenníkov sa ešte nestalo, aby mal divák v jednom programe možnosť porovnať žurnály dvoch rôznych desaťročí. Žiaľ, ani táto výnimka (10. a 11. januára) mu neponúkne nič zaujímavé. Posledné číslo ročníka 1975 je (ako tradične) bilančné, teda o súčasnosti nehovorí takmer nič. A aj vstup do nového roku 1966, síce ondrkalovsky (pre nezasvätených: režisér čísla) pestrý, so snahou o objektívny pohľad a aktuálne témy, je ešte vzdialený novým vetrom, ktoré neskôr poznačili klímu pražskej jari. Na to si ešte aspoň rok počkáme…

Poďme však od začiatku. Na január zvýšili tri žurnály z roka 1975. Uvádza ich týždenník režiséra Štefana Bujnu (č. 50) o tom, že deti sú bez hier a ich rodičia bez práce. Samozrejme – nie u nás, ani v našom socialistickom okolí. V Južnej Afrike, Japonsku, západnej Európe. A č. 51 je o Vianociach poznačených prvým snehom na horách, medzi vojakmi a v Detskom mestečku.

Holiday on Ice aj Dežo Ursiny

Nový ročník sa začína na Oravskom jazere: kritikou dezolátneho stavu slanického kostola na ostrove, o ktorom sa stále len uvažuje, na čo bude slúžiť – keď už kostolom byť nijako nemôže. Nasleduje široká paleta netradičných tém. Zemplínska Šírava sa napĺňa, ďalšia priehrada, tento raz pod Prahou, v Lipne, pomáha riešiť nedostatok elektrickej energie, autobusová stanica v Prešove, ktorú môžu závidieť všetky väčšie mestá. No a po extravagantnom cvičení na hrazde a vystúpení revue Holiday on Ice končí týždenník pesničkou populárnej slovenskej skupiny The Beatmen. Jej frontman Dežo Ursiny zakotví onedlho v bratislavskom krátkom filme natrvalo ako dramaturg. A autor filmovej hudby – samozrejme.

Z ponuky zahraničných šotov vytiahol Štefan Kamenický (v č. 2) pre nášho diváka raritu z Maďarska. Lekár má svoju ordináciu v súkromnom byte zariadenú ako galériu umeleckých predmetov. Sú medzi nimi čínska váza, obrazy známych umelcov, i gýče a starožitné hodiny. Pacienti sa teda pri čakaní nenudia. A či doktor Weisz lieči aj kleptomanov, sa v komentári nehovorí…

Trojka poteší milovníkov (i ochrancov) prírody. Labute, hoci proti ich vôli, zachraňujú pred treskúcou zimou, v Maďarsku aj Nemecku chystajú búdky pre vtáčiky. A hoci zima v tých dňoch vyčíňala naozaj všade, v našom arboréte v Mlyňanoch sneh nestačil pokryť všetku zeleň. A kto chce zažiť ozajstnú romantiku, nájde ju v Magurke pod Nízkymi Tatrami.

Vianočné darčeky aj pätnásťročný Ondrej Nepela

Aj ďalšie vydania žurnálov prinášajú zaujímavosti. Vtedy – aj dnes – v povianočnom čase je zaujímavé uvedomiť si, aké darčeky sme (často) bez rozmyslu darovali…

Posledný žurnál série (č. 8) je plný športu. Pre pamätníkov – nielen – sú tu Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní, na ktorých Ondrej Nepela už ako pätnásťročný získal bronz! A to bol len začiatok jeho športovej kariéry!

Tak ako začína prehliadka roku 1966, ktorá prinesie niekoľko prekvapení.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JANUÁR 2026

Týždeň vo filme č. 50 – 51/1975 – 3. 1. o 7.30 hod. a 4. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 52/1975 + 1/1966 – 10. 1. o 7.30 hod. a 11. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 2 – 3 (prvá časť)/1966 – 17. 1. o 7.30 hod. a 18. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 3 (druhá časť) – 4/1966 – 24. 1. o 7.30 hod. a 25. 1. o 14.30 hod

Týždeň vo filme č. 5 – 6/1966 – 31. 1. o 7.30 hod. a 1. 2. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články