Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo film 1966 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1975 a 1966: Keď vietor veje, ale ešte nezafučí

Milan Černák

Písmo: A- | A+

V krátkej histórii uvádzania filmových týždenníkov sa ešte nestalo, aby mal divák v jednom programe možnosť porovnať žurnály dvoch rôznych desaťročí. Žiaľ, ani táto výnimka (10. a 11. januára) mu neponúkne nič zaujímavé. Posledné číslo ročníka 1975 je (ako tradične) bilančné, teda o súčasnosti nehovorí takmer nič. A aj vstup do nového roku 1966, síce ondrkalovsky (pre nezasvätených: režisér čísla) pestrý, so snahou o objektívny pohľad a aktuálne témy, je ešte vzdialený novým vetrom, ktoré neskôr poznačili klímu pražskej jari. Na to si ešte aspoň rok počkáme…

Poďme však od začiatku. Na január zvýšili tri žurnály z roka 1975. Uvádza ich týždenník režiséra Štefana Bujnu (č. 50) o tom, že deti sú bez hier a ich rodičia bez práce. Samozrejme – nie u nás, ani v našom socialistickom okolí. V Južnej Afrike, Japonsku, západnej Európe. A č. 51 je o Vianociach poznačených prvým snehom na horách, medzi vojakmi a v Detskom mestečku.

Holiday on Ice aj Dežo Ursiny

Nový ročník sa začína na Oravskom jazere: kritikou dezolátneho stavu slanického kostola na ostrove, o ktorom sa stále len uvažuje, na čo bude slúžiť – keď už kostolom byť nijako nemôže. Nasleduje široká paleta netradičných tém. Zemplínska Šírava sa napĺňa, ďalšia priehrada, tento raz pod Prahou, v Lipne, pomáha riešiť nedostatok elektrickej energie, autobusová stanica v Prešove, ktorú môžu závidieť všetky väčšie mestá. No a po extravagantnom cvičení na hrazde a vystúpení revue Holiday on Ice končí týždenník pesničkou populárnej slovenskej skupiny The Beatmen. Jej frontman Dežo Ursiny zakotví onedlho v bratislavskom krátkom filme natrvalo ako dramaturg. A autor filmovej hudby – samozrejme.

Z ponuky zahraničných šotov vytiahol Štefan Kamenický (v č. 2) pre nášho diváka raritu z Maďarska. Lekár má svoju ordináciu v súkromnom byte zariadenú ako galériu umeleckých predmetov. Sú medzi nimi čínska váza, obrazy známych umelcov, i gýče a starožitné hodiny. Pacienti sa teda pri čakaní nenudia. A či doktor Weisz lieči aj kleptomanov, sa v komentári nehovorí…

Trojka poteší milovníkov (i ochrancov) prírody. Labute, hoci proti ich vôli, zachraňujú pred treskúcou zimou, v Maďarsku aj Nemecku chystajú búdky pre vtáčiky. A hoci zima v tých dňoch vyčíňala naozaj všade, v našom arboréte v Mlyňanoch sneh nestačil pokryť všetku zeleň. A kto chce zažiť ozajstnú romantiku, nájde ju v Magurke pod Nízkymi Tatrami.

Vianočné darčeky aj pätnásťročný Ondrej Nepela

Aj ďalšie vydania žurnálov prinášajú zaujímavosti. Vtedy – aj dnes – v povianočnom čase je zaujímavé uvedomiť si, aké darčeky sme (často) bez rozmyslu darovali…

Posledný žurnál série (č. 8) je plný športu. Pre pamätníkov – nielen – sú tu Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní, na ktorých Ondrej Nepela už ako pätnásťročný získal bronz! A to bol len začiatok jeho športovej kariéry!

Tak ako začína prehliadka roku 1966, ktorá prinesie niekoľko prekvapení.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JANUÁR 2026

Týždeň vo filme č. 50 – 51/1975 – 3. 1. o 7.30 hod. a 4. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 52/1975 + 1/1966 – 10. 1. o 7.30 hod. a 11. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 2 – 3 (prvá časť)/1966 – 17. 1. o 7.30 hod. a 18. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 3 (druhá časť) – 4/1966 – 24. 1. o 7.30 hod. a 25. 1. o 14.30 hod

Týždeň vo filme č. 5 – 6/1966 – 31. 1. o 7.30 hod. a 1. 2. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ján Zimmer so synom Richardom na Seneckých jazerách. Foto: archív R. Zimmera / Hudobný život

Ján Zimmer

V máji si pripomíname 100 rokov od narodenia hudobného skladateľa, klavírneho a organového virtuóza Jána Zimmera. Hoci sa primárne nevenoval filmovej hudbe, v 50. a 60. rokoch minulého storočia bol autorom hudby k viacerým dlhometrážnym aj krátkometrážnym dielam. Najvýznačnejšou sa stala jeho práca na filme Štefana Uhra Organ (1964). Ten prekročil hranice dobovej kinematografie a ukázal, že aj hudba môže byť rovnocenným výrazovým a významovým prostriedkom filmu. Ján Zimmer sa narodil 16. mája 1926 a zomrel 21. januára 1993. Ján Zimmer absolvoval štúdium hry na organe, na klavíri a štúdium kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Bol žiakom hudobného skladateľa Eugena Suchoňa, ktorý mu ako pedagóg poskytol mimoriadne pevné technické základy. „Skutočnosť, že Zimmer bol jeho jediným absolventom kompozície, svedčí o jeho osobitnom postavení v slovenskej hudbe. (...) Suchoň u Zimmera vycizeloval skladateľské remeslo, založené na zvládnutí kontrapunktu, širokom harmonickom myslení a schopnosti tvoriť výraznú melodiku,“ píše v prvom tohtoročnom čísle časopisu Hudobný život koncertný gitarista a hudobný publicista Ondrej Veselý. V rokoch 1948 a 1949 Zimmer študoval kompozíciu na Hudobnej akadémii v Budapešti a v Salzburgu. Pracoval aj ako hudobný redaktor Československého rozhlasu, pedagóg Štátneho konzervatória a od roku 1952 sa venoval výlučne komponovaniu, príležitostne aj klavírnej koncertnej činnosti. V jeho tvorbe prevládali inštrumentálne a orchestrálne diela, bol...
Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články