Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1975 a 1966: Keď vietor veje, ale ešte nezafučí

Milan Černák

Písmo: A- | A+

V krátkej histórii uvádzania filmových týždenníkov sa ešte nestalo, aby mal divák v jednom programe možnosť porovnať žurnály dvoch rôznych desaťročí. Žiaľ, ani táto výnimka (10. a 11. januára) mu neponúkne nič zaujímavé. Posledné číslo ročníka 1975 je (ako tradične) bilančné, teda o súčasnosti nehovorí takmer nič. A aj vstup do nového roku 1966, síce ondrkalovsky (pre nezasvätených: režisér čísla) pestrý, so snahou o objektívny pohľad a aktuálne témy, je ešte vzdialený novým vetrom, ktoré neskôr poznačili klímu pražskej jari. Na to si ešte aspoň rok počkáme…

Poďme však od začiatku. Na január zvýšili tri žurnály z roka 1975. Uvádza ich týždenník režiséra Štefana Bujnu (č. 50) o tom, že deti sú bez hier a ich rodičia bez práce. Samozrejme – nie u nás, ani v našom socialistickom okolí. V Južnej Afrike, Japonsku, západnej Európe. A č. 51 je o Vianociach poznačených prvým snehom na horách, medzi vojakmi a v Detskom mestečku.

Holiday on Ice aj Dežo Ursiny

Nový ročník sa začína na Oravskom jazere: kritikou dezolátneho stavu slanického kostola na ostrove, o ktorom sa stále len uvažuje, na čo bude slúžiť – keď už kostolom byť nijako nemôže. Nasleduje široká paleta netradičných tém. Zemplínska Šírava sa napĺňa, ďalšia priehrada, tento raz pod Prahou, v Lipne, pomáha riešiť nedostatok elektrickej energie, autobusová stanica v Prešove, ktorú môžu závidieť všetky väčšie mestá. No a po extravagantnom cvičení na hrazde a vystúpení revue Holiday on Ice končí týždenník pesničkou populárnej slovenskej skupiny The Beatmen. Jej frontman Dežo Ursiny zakotví onedlho v bratislavskom krátkom filme natrvalo ako dramaturg. A autor filmovej hudby – samozrejme.

Z ponuky zahraničných šotov vytiahol Štefan Kamenický (v č. 2) pre nášho diváka raritu z Maďarska. Lekár má svoju ordináciu v súkromnom byte zariadenú ako galériu umeleckých predmetov. Sú medzi nimi čínska váza, obrazy známych umelcov, i gýče a starožitné hodiny. Pacienti sa teda pri čakaní nenudia. A či doktor Weisz lieči aj kleptomanov, sa v komentári nehovorí…

Trojka poteší milovníkov (i ochrancov) prírody. Labute, hoci proti ich vôli, zachraňujú pred treskúcou zimou, v Maďarsku aj Nemecku chystajú búdky pre vtáčiky. A hoci zima v tých dňoch vyčíňala naozaj všade, v našom arboréte v Mlyňanoch sneh nestačil pokryť všetku zeleň. A kto chce zažiť ozajstnú romantiku, nájde ju v Magurke pod Nízkymi Tatrami.

Vianočné darčeky aj pätnásťročný Ondrej Nepela

Aj ďalšie vydania žurnálov prinášajú zaujímavosti. Vtedy – aj dnes – v povianočnom čase je zaujímavé uvedomiť si, aké darčeky sme (často) bez rozmyslu darovali…

Posledný žurnál série (č. 8) je plný športu. Pre pamätníkov – nielen – sú tu Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní, na ktorých Ondrej Nepela už ako pätnásťročný získal bronz! A to bol len začiatok jeho športovej kariéry!

Tak ako začína prehliadka roku 1966, ktorá prinesie niekoľko prekvapení.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JANUÁR 2026

Týždeň vo filme č. 50 – 51/1975 – 3. 1. o 7.30 hod. a 4. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 52/1975 + 1/1966 – 10. 1. o 7.30 hod. a 11. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 2 – 3 (prvá časť)/1966 – 17. 1. o 7.30 hod. a 18. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 3 (druhá časť) – 4/1966 – 24. 1. o 7.30 hod. a 25. 1. o 14.30 hod

Týždeň vo filme č. 5 – 6/1966 – 31. 1. o 7.30 hod. a 1. 2. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články