Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1975: Niečo si pozrite, niečo môžete vynechať…

Milan Černák

Písmo: A- | A+

V každom desaťročí v roku, ktorý sa končí päťkou, slávil slovenský filmový týždenník jubileum. Aj v roku 1975 sa spravodajcovia rozhodli vydať pri tejto príležitosti monotematické číslo (režisér Igor Dobiš). Len nevedno, prečo až v auguste, pod číslom 35, keď výročie bolo v máji. (Treba pripomenúť, že „osemdesiatku“ sme si vďaka SFÚ pripomenuli aj tohto roku veľmi vydareným večerom v Kine Lumière.)

Bilancia tridsiatich rokov na obraze historických materiálov je tradičná, ale dnešného diváka môžu viac zaujať – síce krátke – portréty viacerých tvorcov dokumentárneho filmu, ktorí sú zobrazení pri nakrúcaní svojich filmov: Vlada Kubenka, Andreja Kristína, Ctibora Kováča.

Kolekcia sa začína (č. 32) česko-slovenskou tematikou: zobrazuje tradičné stretnutie na Javorine okorenené folklórnymi súbormi, letný zraz moravskej a západoslovenskej mládeže a ešte „proč bychom se netěšili?!“ aj portrétom dychovky z Valašských Kloboukov.

Nasleduje šot (č. 33) o kozmickej spolupráci dvoch veľmocí: stretnutie kozmonautov Alexeja Leonova a Thomasa Stafforda, ktoré bolo v tom čase senzáciou. Mesiac predtým bola v šote z folklórnych slávností vo Východnej krátko zobrazená Sibylla Greiner. Tento raz uvidí divák jej diela na súhrnnej výstave: fascinoval ju pohyb – kreslila prevažne tanečníkov, folkloristov, cvičencov na spartakiádach…

Mierová konferencia KBSE v Helsinkách

Plejáda svetových politikov sa stretla na mierovej konferencii KBSE v Helsinkách (č. 34). Mierotvorcom (celkom iného typu ako dnes „Veľký Donald“) bol fínsky prezident Urho Kekkonen. Na stretnutí, ktoré sa významným spôsobom zapísalo do histórie, hostil prezidenta USA Geralda Forda, najvyššieho sovietskeho predstaviteľa L. I. Brežneva, generálneho tajomníka OSN Kurta Waldheima a vrcholných reprezentantov ďalších 33 krajín, medzi ktorými nechýbal československý prezident Gustáv Husák. (Iba s uplatňovaním záverov helsinskej konferencie to bolo v Československu „slabšie“!)

Gustáv Husák o dva týždne neskôr navštívil Slovensko (Bratislavu a dožinky v Nitre). Jeho návšteve bolo venované celé vydanie (č. 36).

Aj ďalší týždenník (č. 37) pri príležitosti Dňa baníkov bol monotematický.

O 30. výročí znárodnenia kinematografie bol šot v týždenníku (č. 38), ktorý vyšiel k začiatku školského roka a obsahoval reportáže z nových dokončených i nedokončených škôl.

Kým v čísle 40 prevažovali kultúrne témy (udelenie Národných cien, výstava BIB, nová budova Matice slovenskej v Martine), zvyšné dve vydania boli opäť monotematické a o ich obsahu vypovedajú dostatočne ich názvy:

39: Šetrenie surovinami zhospodárňuje výrobu – úloha XIV. zjazdu KSČ

41: Úsilie na dovŕšenie záverov XIV. zjazdu KSČ a na splnenie 5-ročného plánu.

Nuž, tak…

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – NOVEMBER 2025
Týždeň vo filme č. 32 – 33/1975 – 1. 11. o 7.30 hod. a 2. 11. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 34 – 35/1975 – 8. 11. o 7.30 hod. a 9. 11. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 36 – 37/1975 – 15. 11. o 7.30 hod. a 16. 11. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 38 – 39/1975 – 22. 11. o 7.30 hod. a 23. 11. o 14.30 hod
Týždeň vo filme č. 40 – 41/1975 – 29. 11. o 7.30 hod. a 30. 11. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
Zobraziť všetky články