Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo film 1966 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1975: Niečo si pozrite, niečo môžete vynechať…

Milan Černák

Písmo: A- | A+

V každom desaťročí v roku, ktorý sa končí päťkou, slávil slovenský filmový týždenník jubileum. Aj v roku 1975 sa spravodajcovia rozhodli vydať pri tejto príležitosti monotematické číslo (režisér Igor Dobiš). Len nevedno, prečo až v auguste, pod číslom 35, keď výročie bolo v máji. (Treba pripomenúť, že „osemdesiatku“ sme si vďaka SFÚ pripomenuli aj tohto roku veľmi vydareným večerom v Kine Lumière.)

Bilancia tridsiatich rokov na obraze historických materiálov je tradičná, ale dnešného diváka môžu viac zaujať – síce krátke – portréty viacerých tvorcov dokumentárneho filmu, ktorí sú zobrazení pri nakrúcaní svojich filmov: Vlada Kubenka, Andreja Kristína, Ctibora Kováča.

Kolekcia sa začína (č. 32) česko-slovenskou tematikou: zobrazuje tradičné stretnutie na Javorine okorenené folklórnymi súbormi, letný zraz moravskej a západoslovenskej mládeže a ešte „proč bychom se netěšili?!“ aj portrétom dychovky z Valašských Kloboukov.

Nasleduje šot (č. 33) o kozmickej spolupráci dvoch veľmocí: stretnutie kozmonautov Alexeja Leonova a Thomasa Stafforda, ktoré bolo v tom čase senzáciou. Mesiac predtým bola v šote z folklórnych slávností vo Východnej krátko zobrazená Sibylla Greiner. Tento raz uvidí divák jej diela na súhrnnej výstave: fascinoval ju pohyb – kreslila prevažne tanečníkov, folkloristov, cvičencov na spartakiádach…

Mierová konferencia KBSE v Helsinkách

Plejáda svetových politikov sa stretla na mierovej konferencii KBSE v Helsinkách (č. 34). Mierotvorcom (celkom iného typu ako dnes „Veľký Donald“) bol fínsky prezident Urho Kekkonen. Na stretnutí, ktoré sa významným spôsobom zapísalo do histórie, hostil prezidenta USA Geralda Forda, najvyššieho sovietskeho predstaviteľa L. I. Brežneva, generálneho tajomníka OSN Kurta Waldheima a vrcholných reprezentantov ďalších 33 krajín, medzi ktorými nechýbal československý prezident Gustáv Husák. (Iba s uplatňovaním záverov helsinskej konferencie to bolo v Československu „slabšie“!)

Gustáv Husák o dva týždne neskôr navštívil Slovensko (Bratislavu a dožinky v Nitre). Jeho návšteve bolo venované celé vydanie (č. 36).

Aj ďalší týždenník (č. 37) pri príležitosti Dňa baníkov bol monotematický.

O 30. výročí znárodnenia kinematografie bol šot v týždenníku (č. 38), ktorý vyšiel k začiatku školského roka a obsahoval reportáže z nových dokončených i nedokončených škôl.

Kým v čísle 40 prevažovali kultúrne témy (udelenie Národných cien, výstava BIB, nová budova Matice slovenskej v Martine), zvyšné dve vydania boli opäť monotematické a o ich obsahu vypovedajú dostatočne ich názvy:

39: Šetrenie surovinami zhospodárňuje výrobu – úloha XIV. zjazdu KSČ

41: Úsilie na dovŕšenie záverov XIV. zjazdu KSČ a na splnenie 5-ročného plánu.

Nuž, tak…

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – NOVEMBER 2025
Týždeň vo filme č. 32 – 33/1975 – 1. 11. o 7.30 hod. a 2. 11. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 34 – 35/1975 – 8. 11. o 7.30 hod. a 9. 11. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 36 – 37/1975 – 15. 11. o 7.30 hod. a 16. 11. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 38 – 39/1975 – 22. 11. o 7.30 hod. a 23. 11. o 14.30 hod
Týždeň vo filme č. 40 – 41/1975 – 29. 11. o 7.30 hod. a 30. 11. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články