Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1975: Niečo si pozrite, niečo môžete vynechať…

Milan Černák

Písmo: A- | A+

V každom desaťročí v roku, ktorý sa končí päťkou, slávil slovenský filmový týždenník jubileum. Aj v roku 1975 sa spravodajcovia rozhodli vydať pri tejto príležitosti monotematické číslo (režisér Igor Dobiš). Len nevedno, prečo až v auguste, pod číslom 35, keď výročie bolo v máji. (Treba pripomenúť, že „osemdesiatku“ sme si vďaka SFÚ pripomenuli aj tohto roku veľmi vydareným večerom v Kine Lumière.)

Bilancia tridsiatich rokov na obraze historických materiálov je tradičná, ale dnešného diváka môžu viac zaujať – síce krátke – portréty viacerých tvorcov dokumentárneho filmu, ktorí sú zobrazení pri nakrúcaní svojich filmov: Vlada Kubenka, Andreja Kristína, Ctibora Kováča.

Kolekcia sa začína (č. 32) česko-slovenskou tematikou: zobrazuje tradičné stretnutie na Javorine okorenené folklórnymi súbormi, letný zraz moravskej a západoslovenskej mládeže a ešte „proč bychom se netěšili?!“ aj portrétom dychovky z Valašských Kloboukov.

Nasleduje šot (č. 33) o kozmickej spolupráci dvoch veľmocí: stretnutie kozmonautov Alexeja Leonova a Thomasa Stafforda, ktoré bolo v tom čase senzáciou. Mesiac predtým bola v šote z folklórnych slávností vo Východnej krátko zobrazená Sibylla Greiner. Tento raz uvidí divák jej diela na súhrnnej výstave: fascinoval ju pohyb – kreslila prevažne tanečníkov, folkloristov, cvičencov na spartakiádach…

Mierová konferencia KBSE v Helsinkách

Plejáda svetových politikov sa stretla na mierovej konferencii KBSE v Helsinkách (č. 34). Mierotvorcom (celkom iného typu ako dnes „Veľký Donald“) bol fínsky prezident Urho Kekkonen. Na stretnutí, ktoré sa významným spôsobom zapísalo do histórie, hostil prezidenta USA Geralda Forda, najvyššieho sovietskeho predstaviteľa L. I. Brežneva, generálneho tajomníka OSN Kurta Waldheima a vrcholných reprezentantov ďalších 33 krajín, medzi ktorými nechýbal československý prezident Gustáv Husák. (Iba s uplatňovaním záverov helsinskej konferencie to bolo v Československu „slabšie“!)

Gustáv Husák o dva týždne neskôr navštívil Slovensko (Bratislavu a dožinky v Nitre). Jeho návšteve bolo venované celé vydanie (č. 36).

Aj ďalší týždenník (č. 37) pri príležitosti Dňa baníkov bol monotematický.

O 30. výročí znárodnenia kinematografie bol šot v týždenníku (č. 38), ktorý vyšiel k začiatku školského roka a obsahoval reportáže z nových dokončených i nedokončených škôl.

Kým v čísle 40 prevažovali kultúrne témy (udelenie Národných cien, výstava BIB, nová budova Matice slovenskej v Martine), zvyšné dve vydania boli opäť monotematické a o ich obsahu vypovedajú dostatočne ich názvy:

39: Šetrenie surovinami zhospodárňuje výrobu – úloha XIV. zjazdu KSČ

41: Úsilie na dovŕšenie záverov XIV. zjazdu KSČ a na splnenie 5-ročného plánu.

Nuž, tak…

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – NOVEMBER 2025
Týždeň vo filme č. 32 – 33/1975 – 1. 11. o 7.30 hod. a 2. 11. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 34 – 35/1975 – 8. 11. o 7.30 hod. a 9. 11. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 36 – 37/1975 – 15. 11. o 7.30 hod. a 16. 11. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 38 – 39/1975 – 22. 11. o 7.30 hod. a 23. 11. o 14.30 hod
Týždeň vo filme č. 40 – 41/1975 – 29. 11. o 7.30 hod. a 30. 11. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Jana Kovalčiková a Milan Ondrík vo filme Láska režiséra Marka Škopa. Foto: Filmtopia

Hľadá samu seba, ale bez lásky to nepôjde

Režisér Marko Škop vo filme Láska skúma, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti. Anna pracuje ako lekárka, každý deň sa v službe stretáva s ľuďmi, ktorí ju potrebujú. S kolegami má korektné, no nie najlepšie vzťahy, do svojej práce však vkladá všetko, čo v sebe nosí. Aj to, čo by nemala. Cestu jej mentálneho dozrievania v samostatne mysliacu bytosť spracoval režisér Marko Škop v novej psychologickej dráme Láska v hlavnej úlohe s herečkou Janou Kovalčikovou. Do slovenských kín prichádza 24. septembra. Mama, ktorá svoje nešťastie v živote nedokázala spracovať, vypestovala vo svojej dcére Anne závislosť od vlastných démonov. Namiesto toho, aby pomyselnú pupočnú šnúru v správny čas odstrihla, živila ju a naťahovala, doslova ju omotala dcére okolo krku. Manipuluje ňou, aby si mala na kom vybíjať frustráciu. Keďže Anna od svojej matky lásku nedostala, berie si ju od iných a vracia im ju iba zdanlivo. Chcela by síce nájsť vo vzťahoch pevný bod, no v skutočnosti matkino správanie opakuje. Túžbu po prijatí si napĺňa prehnanou starostlivosťou o pacientov, najmä o smrteľne chorého Jána s diagnózou ALS. Ten však má svoju milujúcu manželku. Čiastkový objekt Režisér Marko Škop sa s nevyliečiteľnou chorobou ALS stretol v osobnom živote. Vo vážnej situácii, počas ktorej ostala jeho mama pripútaná na lôžko a nezaobišla...
Igric 2026 Dušan Dušek Foto: Miro Nôta

ohlasy Igric 2026

Igric ako slávnostné podujatie vyznel bizarne a hraničil s gýčom. Porota však ocenila mnoho skvelých osobností slovenskej kinematografie. Tá upútavka na náš film je asi veľmi nedočkavá, keď sa už dvakrát objavila mimo poradia, zavtipkoval herec Juraj Loj, keď sa na plátne – už v správnom okamihu – objavil ako Vítězslav Mácha v česko-slovenskom filme Zbormajster. Vzápätí si na piatkovom slávnostnom odovzdávaní filmových cien Igric za rok 2025 prevzal tvorivú prémiu za mužský herecký výkon. Zdvorilo poďakoval a vo svojom krátkom príhovore vrúcne spomínal aj svoju manželku Zuzanu Kanócz, ktorá ho neúnavne podporuje aj vo chvíľach, keď jeho sebavedomie klesá a on podlieha vnútornej neistote. Bol úprimný a hovoril presvedčivo. O postave z filmu, ktorú stvárnil, sa však nevyjadroval, hoci bol za ňu konečne ocenený. Čo ostalo porote V Česku tento príbeh muža, sexuálne zneužívajúceho maloleté dievčatá, síce získal Cenu českej filmovej kritiky za najlepší film minulého roka a hlavná predstaviteľka Kateřina Falbrová si dokonca prevzala Českého leva. Cestu koprodukčnej drámy inšpirovanej skutočnými udalosťami do televízneho vysielania však na čas zahatala žaloba jednej z reálnych obetí dirigenta speváckeho zboru Bambini di Praga. Pred polrokom to pravdepodobne mohlo mať vplyv aj na ocenenia Slnko v sieti. Zbormajster nezískal cenu v žiadnej z kategórií. Pritom niet pochýb, že herecký výkon Juraja...
Eduard Grečner Filmový režisér Eduard Grečner v roku 2021. Foto: Miro Nôta

Eduard Grečner

Hoci sa mu podarilo realizovať iba niekoľko celovečerných filmov pre kiná, patrí k najvýznamnejším slovenským filmovým režisérom. A zrejme i k najstarším žijúcim. Filmový a dabingový režisér, scenárista, básnik a pedagóg Eduard Grečner sa 21. septembra dožíva 95 rokov. „Umelecké formovanie Eduarda Grečnera vnímam ako určitý evolučný proces. Pôvodne začal na pražskej FAMU študovať filmovú réžiu, zo zdravotných dôvodov však v štúdiu nemohol pokračovať a nakoniec sa stal absolventom odboru scenáristiky,“ povedal režisér Maroš Brázda, ktorý o Grečnerovi pred niekoľkými rokmi nakrútil dokumentárny portrét Pravda je to najdôležitejšie. „Chýbali mu cvičenia, prax, ktorú iní režiséri nadobúdali už počas štúdia. On prax získaval až pri samotnej tvorbe. Istý čas síce pôsobil ako asistent Štefana Uhra, nejaké skúsenosti teda získal pozorovaním, teoretické znalosti si ale v praxi mohol overiť až pri vlastnom nakrúcaní. Z tohto pohľadu sa režisérom stal ,priskoroʻ. Na druhej strane ako filmár – teoretik vedel už dávno predtým veľmi presne postulovať požiadavky, ako by sa kinematografia mala vyvíjať a ako sa vymedziť voči predchádzajúcej generácii, aby sa konečne stala súmerateľnou s inými kinematografiami vo svete,“ dodal. Od básní k filmu Umeleckú kariéru začínal Grečner poéziou v štyridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju publikoval časopisecky. „Akákoľvek tvorba je vzácna a viac-menej záhadná. Veľmi veľa vecí som napísal ako poéziu, kým som prišiel na to, že...
Zobraziť všetky články