Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1975: Niečo si pozrite, niečo môžete vynechať…

Milan Černák

Písmo: A- | A+

V každom desaťročí v roku, ktorý sa končí päťkou, slávil slovenský filmový týždenník jubileum. Aj v roku 1975 sa spravodajcovia rozhodli vydať pri tejto príležitosti monotematické číslo (režisér Igor Dobiš). Len nevedno, prečo až v auguste, pod číslom 35, keď výročie bolo v máji. (Treba pripomenúť, že „osemdesiatku“ sme si vďaka SFÚ pripomenuli aj tohto roku veľmi vydareným večerom v Kine Lumière.)

Bilancia tridsiatich rokov na obraze historických materiálov je tradičná, ale dnešného diváka môžu viac zaujať – síce krátke – portréty viacerých tvorcov dokumentárneho filmu, ktorí sú zobrazení pri nakrúcaní svojich filmov: Vlada Kubenka, Andreja Kristína, Ctibora Kováča.

Kolekcia sa začína (č. 32) česko-slovenskou tematikou: zobrazuje tradičné stretnutie na Javorine okorenené folklórnymi súbormi, letný zraz moravskej a západoslovenskej mládeže a ešte „proč bychom se netěšili?!“ aj portrétom dychovky z Valašských Kloboukov.

Nasleduje šot (č. 33) o kozmickej spolupráci dvoch veľmocí: stretnutie kozmonautov Alexeja Leonova a Thomasa Stafforda, ktoré bolo v tom čase senzáciou. Mesiac predtým bola v šote z folklórnych slávností vo Východnej krátko zobrazená Sibylla Greiner. Tento raz uvidí divák jej diela na súhrnnej výstave: fascinoval ju pohyb – kreslila prevažne tanečníkov, folkloristov, cvičencov na spartakiádach…

Mierová konferencia KBSE v Helsinkách

Plejáda svetových politikov sa stretla na mierovej konferencii KBSE v Helsinkách (č. 34). Mierotvorcom (celkom iného typu ako dnes „Veľký Donald“) bol fínsky prezident Urho Kekkonen. Na stretnutí, ktoré sa významným spôsobom zapísalo do histórie, hostil prezidenta USA Geralda Forda, najvyššieho sovietskeho predstaviteľa L. I. Brežneva, generálneho tajomníka OSN Kurta Waldheima a vrcholných reprezentantov ďalších 33 krajín, medzi ktorými nechýbal československý prezident Gustáv Husák. (Iba s uplatňovaním záverov helsinskej konferencie to bolo v Československu „slabšie“!)

Gustáv Husák o dva týždne neskôr navštívil Slovensko (Bratislavu a dožinky v Nitre). Jeho návšteve bolo venované celé vydanie (č. 36).

Aj ďalší týždenník (č. 37) pri príležitosti Dňa baníkov bol monotematický.

O 30. výročí znárodnenia kinematografie bol šot v týždenníku (č. 38), ktorý vyšiel k začiatku školského roka a obsahoval reportáže z nových dokončených i nedokončených škôl.

Kým v čísle 40 prevažovali kultúrne témy (udelenie Národných cien, výstava BIB, nová budova Matice slovenskej v Martine), zvyšné dve vydania boli opäť monotematické a o ich obsahu vypovedajú dostatočne ich názvy:

39: Šetrenie surovinami zhospodárňuje výrobu – úloha XIV. zjazdu KSČ

41: Úsilie na dovŕšenie záverov XIV. zjazdu KSČ a na splnenie 5-ročného plánu.

Nuž, tak…

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – NOVEMBER 2025
Týždeň vo filme č. 32 – 33/1975 – 1. 11. o 7.30 hod. a 2. 11. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 34 – 35/1975 – 8. 11. o 7.30 hod. a 9. 11. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 36 – 37/1975 – 15. 11. o 7.30 hod. a 16. 11. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 38 – 39/1975 – 22. 11. o 7.30 hod. a 23. 11. o 14.30 hod
Týždeň vo filme č. 40 – 41/1975 – 29. 11. o 7.30 hod. a 30. 11. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články