Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

Barbora Nemčeková

Písmo: A- | A+

(r. Mira Fornay, 2023)

– dostupné na DAFilms.sk

Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu… To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (…) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk.

Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies… Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky novej (náhradnej). Mimi je príbehom (znovu)objavovania lesa a možností, ktoré ponúka v spojení s hravou predstavivosťou. Fornay jej otvára dvere a nabáda preskúmavať zákutia mestských lesov, kým ich onedlho nezničí betónová džungľa.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: ASFK

recenzia Alenka a zázrak z cudzej krajiny

Dokumentárny film režiséra Daniela Dluhého Alenka a zázrak z cudzej krajiny je viacnásobným road movie – vonkajším aj vnútorným, smerujúcim do cieľa, ale potom zas rýchlo naspäť do oveľa bezpečnejšieho bodu štartu. Mladá žena Alena Horváthová pochádza zo Spiša. Po mnohých osudových peripetiách dnes žije v Nemecku, pracuje, má vlastné bývanie, milujúcich ľudí po boku. A vydáva sa na výlet na Slovensko, ozajstný poznávací zájazd – do detského domova, kde vyrastala; do azylového domu, kde našla útočisko; do chudobnej rómskej osady, kde žije jej biologická rodina. Okrem filmového štábu ju na ceste sprevádza aj tútor Michael Jagdmann, ktorý spolu s manželkou Marion zohral v Alenkinom živote zásadnú úlohu, taký deus et machina. Scenáristi Daniel Dluhý a Lukáš Marhefka vkročili svojím filmom do hneď niekoľkých trinástych komnát – dôvody a spôsoby štátom riadeného odoberania detí z pôvodných rodín, verejné vzdelávanie vo vylúčených komunitách, inštitucionálna starostlivosť o opustené deti, záchytná pomoc pre problematickú mládež, sanácia rodinného prostredia či vlastne jej donebavolajúca absencia, etnická inakosť, problém chudoby, žiaľ, už generačnej, no a napokon napríklad otázky vzťahovej väzby ne/nadobudnutej v útlom detstve, ktoré, možno viac než si vieme predstaviť, hýbu naším svetom. Na šesťdesiatminútovú snímku je to veľké sústo, preto nečudo, že sa autori pri viacerých vstupoch do tých trinástych komnát dopustili aj omylov, či skôr...
Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

recenzia Za oponou veľhôr

„To znie ako báseň: Za oponou veľhôr,“ ozve sa ktosi z prítmia kinosály. Už samotný názov napovedá, že film sa nebude držať iba horských kontúr či efektných horolezeckých kulís. Nahliadne hlbšie – až za horizont známeho. Hlavnou hrdinkou je československá horolezkyňa so slovenskými koreňmi Dina Štěrbová. Metafyzickým priečelím dokumentu sú kompozičné princípy, ktoré vyrastajú z prieniku hudby a matematiky – harmónia tónov a čísel ako kľúč k pochopeniu vyšších súvislostí: „Dotyk absolútna alebo je to zjavenie krásy – pre mňa to bola hudba a matematika. Celý život som sa živila matematikou, ale len málokoho sa mi podarilo presvedčiť, že je nielen užitočná, ale aj krásna, že má podobnú stavbu ako gotická katedrála; pri troche fantázie si môžeme predstaviť, že tunajšie stĺpy predstavujú základné kamene, alebo axiómy, klenba je celková matematická teória, ktorá z toho plynie, a spolu to tvorí úžasný, vznosný celok. A keď človek naozaj vnútorne pochopí akýkoľvek výsledok v matematike, je to akoby sa dotkol absolútna – je to podobné, ako keď vylezie na vysokú horu,“ opisuje Dina Štěrbová. Celý dokument je majstrovsky pretkaný percepciami a úvahami o živote a bytí. Nestráca pritom zo zreteľa ľudský rozmer. Tieto špecifické rozprávačské prostriedky, ktoré možno interpretovať prostredníctvom komplementárnych funkcií rozprávača, ako ich definuje Gérard Genette, prekračujú konkrétny...
Atmosféra na festivale Jeden svet 2024. Foto: Jeden Svet/Šimon Lupták

Festivaly bez podpory fondu. Ako to ovplyvní ich podobu?

V apríli 2025 zásahom Rady Audiovizuálneho fondu nezískalo šesť slovenských filmových festivalov finančnú podporu na ďalšie obdobie, hoci odborná komisia ich jednoznačne odporučila podporiť. Ako to ovplyvní festivaly Jeden svet, Filmový festival inakosti, Cinedu, Be2Can, Scandi a June Film Fest? Do festivalového diania sa podobnými krokmi vnáša nestabilita a neistota, ktorá môže na fungovanie organizačných tímov pôsobiť negatívne. Narážajú na finančné a časové limity, ktoré spôsobujú sklzy v reťazci celkovej organizácie. Zároveň takto vzniká zlá vizitka smerom k domácim, ale najmä zahraničným partnerom. Oslovili sme festivalové tímy, aby nám priblížili, ako sa so situáciou vyrovnávajú a čo čaká ich podujatia v ďalšom období. Jeden svet Festival Jeden svet zameraný na ľudské práva má domácu i medzinárodnú prestíž, radí sa medzi podujatia so silnou tradíciou a navyše napĺňa európsky akt o prístupnosti filmových diel prípravou audiokomentárov pre nevidiacich či špeciálnych titulkov pre nepočujúcich. Po 25 rokoch fungovania je činnosť najstaršieho festivalu dokumentárneho filmu na Slovensku reálne ohrozená. Organizátori spustili zbierkovú kampaň na platforme Donio, kde ho môžu ľudia priamo podporiť. (Zachráňme festival Jeden svet | Donio) Každý príspevok je hlasom za kultúru bez cenzúry, apelujú v statuse na sociálnych sieťach. „Bez ohľadu na to, akú sumu sa nám podarí vyzbierať, ľudia nás zahrnuli veľkou podporou, nielen finančnou, ale...
Zobraziť všetky články