Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

Barbora Nemčeková

29.08 2024
Písmo: A- | A+

(r. Mira Fornay, 2023)

– dostupné na DAFilms.sk

Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu… To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (…) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk.

Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies… Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky novej (náhradnej). Mimi je príbehom (znovu)objavovania lesa a možností, ktoré ponúka v spojení s hravou predstavivosťou. Fornay jej otvára dvere a nabáda preskúmavať zákutia mestských lesov, kým ich onedlho nezničí betónová džungľa.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Milan Ondrík vo filme Ema a smrtihlav

Nenávistný naratív môže stiahnuť každého, kto sa s ním zahráva

V búrlivých štyridsiatych rokoch minulého storočia sa svet zmieta vo vojne a vojnová Slovenská republika si buduje identitu na nenávisti k menšinám. Česi, Maďari, Židia, Rómovia sa stávajú problémom v očiach gardistov aj ich sympatizantov v radoch bežného obyvateľstva. Silnejúci nacionalizmus postihne aj maďarskú vdovu Mariku, ktorá prichádza o prácu v arizovanom krajčírskom salóne v centre Bratislavy. Do jej obce prichádzajú gardisti s jasnou misiou: „Zasiať krv slovenskú do tohto nenašského kúta slovenských hraníc!“ Marika sa snaží držať v ústraní, jednak pre svoj pôvod, jednak pre tajomstvo, ktoré ukrýva – malého židovského chlapca. Aj tak sa však ocitá v centre pozornosti dvoch mužov – kapitána Hlinkovej gardy a nemeckého nacistického dôstojníka. „Projekt Ema a smrtihlav ma oslovil svojou jedinečnou atmosférou a témou. Historická dráma z éry slovenského štátu mi poskytla priestor na autorské a výtvarne silné spracovanie chúlostivej témy budovania národnej identity Slovákov počas druhej svetovej vojny. Dej filmu sa odohráva v prirodzene multikultúrnej Bratislave a blízkych Podunajských Biskupiciach, v tej dobe osídlených maďarským etnikom. Snažila som sa príbehu ponechať základný pôdorys. Zmenila som však ,uhol pohľaduʻ,“priblížila svoju víziu v press kite režisérka Iveta Grófová. Do projektu vstúpila po tragickej nehode autora knižnej predlohy, spisovateľa a filmára Petra Krištúfka. Ten mal...
Zakladajúci členovia FACE_

Vznikla Federácia filmových akadémií Európy – FACE

Počas stretnutia v Luxembursku diskutovali zástupcovia európskych akadémií napríklad aj na témy prípadnej paneurópskej prehliadky a vytvorenia spoločnej značky Best EU Films Collection. Tá by označovala víťazné filmy ocenené národnými filmovými cenami v každej európskej krajine tak, aby sa zvýšila viditeľnosť týchto filmov a ich distribučný potenciál v iných európskych krajinách. Jednotlivé národné akadémie spolupracovali od roku 2006 prostredníctvom neformálneho združenia Film Academy Network Europe. „Od vzniku Film Academy Network Europe spred 18 rokov sme prešli významným rastom. Najmä počas pandémie sme si uvedomili, ako veľa máme spoločného a koľko prínosu vieme zabezpečiť zdieľaním skúseností a spoluprácou,“ povedal Matthijs Wouter Knol, riaditeľ Európskej filmovej akadémie a člen predstavenstva novej federácie. „Založenie FACE predstavuje zaujímavú novú kapitolu. Obnovená spolupráca v Európe je kľúčová v čase, keď je otvorene kladená otázka dôležitosti kultúrnej politiky a podpory európskeho filmu.“ Federácia vznikla z potreby formalizovať vzťahy medzi akadémiami. Spojili sa, aby zastupovali spoločné záujmy a synergizovali širokú škálu svojich aktivít v rámci rôznorodých odvetví filmového priemyslu. To zahŕňa rokovania s európskymi a národnými zákonodarcami, aby bola európska kinematografia aj naďalej vnímaná ako významné kultúrne dedičstvo a podstatný ekonomický faktor. Budúcnosť európskeho filmu musí byť podľa členov FACE spoločne chránená a podporovaná filmovými akadémiami na celom kontinente....
Zobraziť všetky články