Záber z filmu Pozor, padá SNG! na ktorom vidno maľby v sklade
Písmo: A- | A+

(r. Jana Durajová, Lena Kušnieriková, 2023)

Do 14. 8. je film prístupný zdarma na DAFilms.sk

Dokumentárny film Leny Kušnierikovej a Jany Durajovej vznikal ako študentský projekt, no v dôsledku vleklej rekonštrukcie sa stal ich časozberným celovečerným debutom. Pozor padá SNG! sleduje riaditeľku Slovenskej národnej galérie Alexandru Kusú, jej otca, architekta a spoluautora víťazného návrhu rekonštrukcie Martina Kusého, a architekta Vladimíra Dedečka, autora návrhu modernej dostavby a premostenia SNG z rokov 1969 – 1979.

Kusá od začiatku tvrdí, že o sebe nerada rozpráva, pretože to považuje za nudné. Režisérkam sa ju však podarí zobraziť aj v zraniteľných polohách – keď hovorí nielen o sebe, ale hlavne o chorobe svojho otca, alebo keď s plačom číta Dedečkov list na rozlúčku. Pred kamerou nepôsobí nekomfortne – viackrát svojsky opíše situáciu cez hyberbolizujúcu analógiu či sarkazmus („Stavba je vojna“, „Verejné obstarávanie sú dve škaredé slová… ináč to bolo vymyslené ako dobrá vec, len… aj socializmus bol vymyslený ako dobrá vec“) a výrazným prvkom jej prejavu je roztržitý, hravý spôsob, akým sa pohybuje v priestoroch galérie, či už pri skúmaní škôd, podpise zmlúv alebo znovuotvorení.

Zdá sa, že pre ňu je rekonštrukcia SNG životným projektom, niečím, čo ju zamestnáva odkedy v roku 2010 nastúpila do funkcie, a to nielen v pracovnej rovine, ale aj v osobnej (aj prostredníctvom otcovej participácie na projekte a spoločného trávenia času doma). Núka sa otázka, či je Kusá naozaj jedinou osobou, na ktorej stojí a padá SNG, a či ďalší ľudia zainteresovaní na rekonštrukcii nie sú (alebo sa necítia byť) vynechaní. No miera jej zaangažovanosti a až nezdravej odovzdanosti hovorí viac o chode kultúrnych inštitúcií na Slovensku a o samotnom fungovaní a vnímaní kultúry ako o jej osobe. Inštitúcie totiž naozaj často stoja na individuálnom úsilí a často sú to jednotlivci a jednotlivkyne, ktorí a ktoré riešia – podobne ako Kusá – , všetko od podpisu zmlúv až po upchaté záchody či chýbajúce lepiace pásky.

No takýto modus operandi je neudržateľný: vyžaduje si obrovské množstvo času a energie, ktoré sa nedajú skĺbiť napríklad so starostlivosťou o blízkych, a nasadenie, suplujúce nezáujem vyšších štruktúr, je skôr varovaním než pozitívnym príkladom. Ak totiž na SNG a jej zbierkach nezáleží štátu, musí snahu o jej plnohodnotnú existenciu a uchovanie diel suplovať Kusá a zamestnanectvo SNG (čo pozostáva napríklad z kupovania zvlhčovačov a odvlhčovačov na optimalizáciu vlhkosti v skladových priestoroch). Takéto zúfalé provizórium je kontrapunktom k Dedečkovým oduševneným (a v kontexte dlhého čakania hrejivo naivným) slovám: „Na rekonštrukciu vám predsa musia dať peniaze, veď to je povinnosť vlády (…) veď vyhláste katastrofálny stav!

Záber z filmu Pozor, padá SNG! / Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Laco Kraus Sedím za kamerou a je mi dobre

publikácia Laco Kraus, Táňa Veselá: Sedím za kamerou a je mi dobre

V publikácii Sedím za kamerou a je mi dobre rozpráva Laco Kraus o svojom profesionálnom dozrievaní v televízii aj vo filme. Píše o spolupráci s výraznými tvorcami, medzi ktorými nechýbajú Juraj Jakubisko, Stanislav Párnický, Eduard Grečner  a ďalší výrazní filmári. Krausov vizuálny rukopis sa objavil v dielach, ktoré sa stali súčasťou kultúrnej pamäti. Od poetickej Južnej pošty (r. Stanislav Párnický, 1987) cez temnú psychologickú drámu Najatý klaun (r. S. Párnický, 1980), výpravnú rozprávku Šípová Ruženka (r. S. Párnický, 1990) až po Jakubiskov kultový film Sedím na konári a je mi dobre (1989). Jeho tvorba vznikala v spolupráci s množstvom výrazných režisérov a umelcov. Predstavuje mimoriadne pestrú kapitolu slovenskej audiovizuálnej histórie. Kniha Sedím za kamerou a je mi dobre je nielen osobnou spoveďou, ale aj kronikou filmárskeho remesla. Tiež vývoja techniky, portrétom doby a súčasne poctou profesii, ktorá stojí za vznikom každého filmu. Laco Kraus v nej ukazuje, že tvorivé nadšenie a zvedavosť nestráca ani dnes. Hoci už prekročil osemdesiatku, stále pracuje, študuje nové postupy a púšťa sa do ďalších projektov, vrátane poézie, ktorá dopĺňa atmosféru knihy. V knihe Kraus nevynecháva ani technické zákulisie kameramanského remesla, ktoré sa počas jeho kariéry dramaticky menilo, a prezrádza, čo všetko musí ovládať človek stojaci za...
Záber z filmu Satanské tango režiséra Bélu Tarra. Foto: Luxbox Films

Víkend v kine Lumière: Satanské tango aj Vianočný bazár

Monumentálny film podľa románu držiteľa Nobelovej ceny pripúta diváka takmer na osem hodín.  V sobotu 13. decembra sa v Kine Lumière uskutoční výnimočná projekcia. Exkluzívne sa premietne film maďarského režiséra Bélu Tarra Satanské tango (1994), ktorý vznikol podľa rovnomerného románu spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaiho, nedávno oceneného Nobelovou cenou za literatúru. Deň v kine Tento takmer osemhodinový film sa bude premietať v digitálne reštaurovanej verzii od 11.00 s dvomi prestávkami. Pred projekciou filmu sa uskutoční prezentácia publikácie Estetika filmu z edičného oddelenia SFÚ. Návštevníkov čaká aj Vianočný bazár so širokou ponukou produktov z predajne Klapka.sk od filmových publikácií cez DVD až po blu-ray nosiče za zvýhodnené ceny. https://youtu.be/SlLCphjFGrk?si=W1LHV-ZjfgHn_BWe Vezmite nás niekam Film Satanské tango sa odohráva v malej, upadajúcej vidieckej osade, kde prežíva len hŕstka podivných existencií. Celé dni trávia pitím alkoholu, táraním nezmyslov a čakaním na to, že ich niekto z ich zapadákova odvedie niekam, kde začnú nový život. Vyviesť do nového sveta ich má falošný prorok Irimiáš a jeho adlátus Petrina. Irimiáš v nich vzbudzuje veľké nádeje, no tých, čo mu uveria, uvrhne do ešte väčšej biedy a dezilúzie. „Hoci film ukazuje príbeh materiálneho a duchovného úpadku jednej konkrétnej komunity, možno ho chápať ako univerzálnu metaforu plazivých apokalýps, ktoré sa odohrávajú v rôznych miestach nášho sveta bez toho, aby sme o...
Zobraziť všetky články