Andrej Kolenčíl. FOTO: Admiralfilms.sk

Zásadné filmy Andreja Kolenčíka

Andrej Kolenčík, režisér a výtvarník

Písmo: A- | A+

Dokumentárny horor Dominion spochybňuje oprávnenosť nadvlády ľudstva nad živočíšnou ríšou.

Ak by som mal vybrať film, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil môj život, tak by to bol pravdepodobne film Dominion (r. Chris Delforce), ktorý produkoval Joaquin Phoenix. Tento dokumentárny horor odhaľuje temnú stránku moderného živočíšneho poľnohospodárstva a spochybňuje morálnosť a oprávnenosť nadvlády ľudstva nad živočíšnou ríšou. Hoci sa zameriava najmä na zvieratá využívané na potravu, skúma aj ďalšie spôsoby, akými ľudia zvieratá používajú a zneužívajú vrátane odievania, zábavy a výskumu. Film odporúčam všetkým milovníkom mäsa a živočíšnych výrobkov, prípadne fanúšikom hororového žánru. Má silu pozitívne ovplyvniť divákov a zároveň ich oboznámiť s informáciami, o ktorých doteraz nič netušili. 

Záber z dokumentárneho hororu Joaquina Phoenixa Dominion. Zdroj: Dominionmovement
Záber z dokumentárneho hororu Joaquina Phoenixa Dominion. Zdroj: Dominionmovement

Menej otrlí diváci môžu siahnuť po dokumentárnom filme Gunda (r. Victor Kossakovsky), ktorý na rovnakú tému nazerá predsa len poetickejšou a výtvarnejšou optikou. 

Aj z domácej tvorby skúsim vybrať filmy, ktoré som videl nedávno a potešili ma: silným zážitkom boli pre mňa dokumentárne filmy Lapilli (r. Paula Ďurinová) a Prezidentka (r. Marek Šulík). 

Lapilli treba vidieť na veľkom plátne. Je to citlivý, kontemplatívny film, ktorý je zároveň osobnou výpoveďou režisérky. Prezidentka je zas svižnou jazdou od začiatku do konca a bolo pre mňa interesantné nahliadnuť do zákulisia života vrcholovej političky a vidieť celý jej ansámbel, ktorý ju obklopuje. Film mapuje obdobie jej výkonu úradu a udalosti, ktoré v spoločnosti za tento relatívne krátky čas prebehli. Človek si uvedomí, ako rýchlo sa veci v našej spoločnosti menia, mnohokrát až desivým spôsobom, a že zápas o demokratické hodnoty sa nikdy nekončí. 

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Free the Chickens

téma Hodnotenie slovenského animovaného filmu 2024

Už v hodnotení slovenského animovaného filmu roka 2023 som písala o neistotách, ktoré pociťujú autorky a autori. Nešlo už len o „štandardné existenčné dôvody“ – prekarizácia práce a sústavné naháňanie financií na projekty aj v prípade renomovaných tvorkýň večerníčkov. Ich neistota sa prehĺbila pre medzinárodnú infláciu (konsolidáciu verejných financií) a najmä po nástupe novej ministerky kultúry v októbri 2023. Rok 2024 viaceré problémové otázky nezodpovedal. Zmeny v AVF a STVR sú už platné, ale zatiaľ nemali priamy dopad na animovanú tvorbu. Čo zostáva, je stupňujúci sa pocit ohrozenia a hlbokej nedôvery audiovizuálneho prostredia v riadenie rezortu kultúry. Absurdity a komické paradoxy súčasnej spoločnosti Pri malom animátorskom zázemí na Slovensku a jeho fungovaní na projektovej báze sa filmová „úroda“ zbiera v časovom horizonte dvoch až troch rokov. Z tohto dôvodu roky bohaté na kinopremiéry striedajú roky s menším počtom noviniek. V roku 2024 prišli do kín len dva krátke animované filmy pre dospelého diváka. Prvým bol v januári česko-slovenský Volám sa Edgar a mám kravu (r. Filip Diviak, 2023), ktorý sa premietal ako predfilm k dráme Club Zero (r. Jessica Hausner, 2023). Záber z animovaného filmu Volám sa Edgar a mám kravu. FOTO: ASFK Druhým animovaným filmom v kinách bol Free the Chickens od Matúša Vizára, autora medzinárodne úspešného filmu Pandy (2013), distribuovaný pred filmom Krv na perách...
Stanislav Szomolányi. Foto: Miro Nôta

V dôvernom spojení s osvietenými režisérmi mohol bezvýhradne slúžiť téme

Otázku, čo všetko sa skrýva za kameramanskou profesiou, vníma Stanislav Szomolányi dodnes v tesnom spojení s režisérskymi osobnosťami v tvorivom tíme. O neoddeliteľných spoluprácach na ikonických filmoch slovenskej kinematografie sa verejne nikdy veľa nezmieňoval, vedomý si zodpovednosti za každé slovo, ktorým prispieva k už vytvoreným filmovým obrazom. Najmä tie totiž hovoria zaňho. Všetko podstatné už napísali Svoju odpoveď raz a navždy sformoval ešte v roku 1977 pre časopis Film a divadlo: kameramana vlastne považuje za obrazového režiséra, ktorý „režisérovi filmu ponúka možnosti, vstupuje s ním do dialógu a prináša svoj vlastný osobitý vklad“. Pri príležitosti jeho 90. narodenín, ktoré oslávil 14. januára 2025, sa v kine aj na televíznej obrazovke objavili viaceré filmy, ktorým v minulosti ako kameraman dal pečiatku umeleckej kvality. Do spomienok na ne sme sa počas uplynulých dní vracali spoločne s ním v niekoľkých telefonických rozhovoroch s redakciou Film.sk. I keď rád udržuje láskavý tón rozhovoru a bystro reaguje na každú maličkosť, svoje myšlienky už zverejňovať nepotrebuje. Je presvedčený, že o ňom už napísali všetko podstatné. A verí, že filmy, pod ktoré sa podpísal, povedia o umeleckej kvalite všetko dôležité aj v budúcnosti. Život v kalendári Jeho najvýznamnejšie diela pripomína Slovenský filmový ústav aj formou obrazového kalendára na rok 2025. Selekciu dvanástich záberov urobil filmový kritik a pedagóg Martin Šmatlák. A ako v úvodnom slove spomína, bolo...
Záber z filmu Hra o moc, ktorý uvedie festival SCANDI aj so sprievodným programom. Foto: Film Europe

Aké sprievodné podujatia prinesú škadinávske témy festivalu SCANDI

Sériu súčasných severských noviniek odštartuje strhujúca konverzačná dráma Hammarskjöld – Boj za mier. Kino Film Europe v Pisztoryho paláci sa až do 29. januára stane centrom filmového diania v Bratislave a ponúkne zároveň viacero sprievodných podujatí. Prvým zo sprievodných podujatí bude diskusia Michala Havrana a jeho hosťa, významného slovenského diplomata Miroslava Wlachovského k filmu Hammarskjöld – Boj za mier. Pôsobivý životopis švédskeho politika a štátnika Daga Hammarskjölda získal nominácie na osem švédskych filmových cien Guldbagge. Režisér Per Fly v ňom predvádza majstrovskú prácu s napätím a kombináciou faktov a fikcie. Vášnivý cestovateľ, islandofil Martin Pročko, autor dvoch kníh a cestopisu, ktorý stojí za projektom Eyja Adventures, vyrozpráva počas svojej prezentácie nazvanej Ako sme sa ocitli na hrane zákona príbeh, ktorý sa stal nosnou témou jeho najnovšej knihy Island: Návod, ako utopiť auto. Po prednáške bude nasledovať projekcia napínavej mysterióznej krimi Chlad, ktorá vznikla na základe bestselleru islandskej spisovateľky Yrsy Sigurðardóttir. Film získal šesť nominácií na ceny Islandskej filmovej a televíznej akadémie Edda. Počas Švédskeho dňa sa premietnu tri švédske snímky, nebude chýbať malá ochutnávka švédskych špecialít a stánok kníhkupectva Artforum so severskou literatúrou. Kúsok Nórska v podobe sprievodného podujatia Tundra vo mne sa zhmotní v rozhovore s režisérkou Sarou Margrethe Oskal. Jej úprimný filmový debut je príbehom sámskej umelkyne Leny,...
Zobraziť všetky články