Andrej Kolenčíl. FOTO: Admiralfilms.sk

Zásadné filmy Andreja Kolenčíka

Andrej Kolenčík, režisér a výtvarník

Písmo: A- | A+

Dokumentárny horor Dominion spochybňuje oprávnenosť nadvlády ľudstva nad živočíšnou ríšou.

Ak by som mal vybrať film, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil môj život, tak by to bol pravdepodobne film Dominion (r. Chris Delforce), ktorý produkoval Joaquin Phoenix. Tento dokumentárny horor odhaľuje temnú stránku moderného živočíšneho poľnohospodárstva a spochybňuje morálnosť a oprávnenosť nadvlády ľudstva nad živočíšnou ríšou. Hoci sa zameriava najmä na zvieratá využívané na potravu, skúma aj ďalšie spôsoby, akými ľudia zvieratá používajú a zneužívajú vrátane odievania, zábavy a výskumu. Film odporúčam všetkým milovníkom mäsa a živočíšnych výrobkov, prípadne fanúšikom hororového žánru. Má silu pozitívne ovplyvniť divákov a zároveň ich oboznámiť s informáciami, o ktorých doteraz nič netušili. 

Záber z dokumentárneho hororu Joaquina Phoenixa Dominion. Zdroj: Dominionmovement
Záber z dokumentárneho hororu Joaquina Phoenixa Dominion. Zdroj: Dominionmovement

Menej otrlí diváci môžu siahnuť po dokumentárnom filme Gunda (r. Victor Kossakovsky), ktorý na rovnakú tému nazerá predsa len poetickejšou a výtvarnejšou optikou. 

Aj z domácej tvorby skúsim vybrať filmy, ktoré som videl nedávno a potešili ma: silným zážitkom boli pre mňa dokumentárne filmy Lapilli (r. Paula Ďurinová) a Prezidentka (r. Marek Šulík). 

Lapilli treba vidieť na veľkom plátne. Je to citlivý, kontemplatívny film, ktorý je zároveň osobnou výpoveďou režisérky. Prezidentka je zas svižnou jazdou od začiatku do konca a bolo pre mňa interesantné nahliadnuť do zákulisia života vrcholovej političky a vidieť celý jej ansámbel, ktorý ju obklopuje. Film mapuje obdobie jej výkonu úradu a udalosti, ktoré v spoločnosti za tento relatívne krátky čas prebehli. Človek si uvedomí, ako rýchlo sa veci v našej spoločnosti menia, mnohokrát až desivým spôsobom, a že zápas o demokratické hodnoty sa nikdy nekončí. 

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Stanislav Szomolányi. Foto: Miro Nôta

V dôvernom spojení s osvietenými režisérmi mohol bezvýhradne slúžiť téme

Otázku, čo všetko sa skrýva za kameramanskou profesiou, vníma Stanislav Szomolányi dodnes v tesnom spojení s režisérskymi osobnosťami v tvorivom tíme. O neoddeliteľných spoluprácach na ikonických filmoch slovenskej kinematografie sa verejne nikdy veľa nezmieňoval, vedomý si zodpovednosti za každé slovo, ktorým prispieva k už vytvoreným filmovým obrazom. Najmä tie totiž hovoria zaňho. Všetko podstatné už napísali Svoju odpoveď raz a navždy sformoval ešte v roku 1977 pre časopis Film a divadlo: kameramana vlastne považuje za obrazového režiséra, ktorý „režisérovi filmu ponúka možnosti, vstupuje s ním do dialógu a prináša svoj vlastný osobitý vklad“. Pri príležitosti jeho 90. narodenín, ktoré oslávil 14. januára 2025, sa v kine aj na televíznej obrazovke objavili viaceré filmy, ktorým v minulosti ako kameraman dal pečiatku umeleckej kvality. Do spomienok na ne sme sa počas uplynulých dní vracali spoločne s ním v niekoľkých telefonických rozhovoroch s redakciou Film.sk. I keď rád udržuje láskavý tón rozhovoru a bystro reaguje na každú maličkosť, svoje myšlienky už zverejňovať nepotrebuje. Je presvedčený, že o ňom už napísali všetko podstatné. A verí, že filmy, pod ktoré sa podpísal, povedia o umeleckej kvalite všetko dôležité aj v budúcnosti. Život v kalendári Jeho najvýznamnejšie diela pripomína Slovenský filmový ústav aj formou obrazového kalendára na rok 2025. Selekciu dvanástich záberov urobil filmový kritik a pedagóg Martin Šmatlák. A ako v úvodnom slove spomína, bolo...
Záber z filmu Hra o moc, ktorý uvedie festival SCANDI aj so sprievodným programom. Foto: Film Europe

Aké sprievodné podujatia prinesú škadinávske témy festivalu SCANDI

Sériu súčasných severských noviniek odštartuje strhujúca konverzačná dráma Hammarskjöld – Boj za mier. Kino Film Europe v Pisztoryho paláci sa až do 29. januára stane centrom filmového diania v Bratislave a ponúkne zároveň viacero sprievodných podujatí. Prvým zo sprievodných podujatí bude diskusia Michala Havrana a jeho hosťa, významného slovenského diplomata Miroslava Wlachovského k filmu Hammarskjöld – Boj za mier. Pôsobivý životopis švédskeho politika a štátnika Daga Hammarskjölda získal nominácie na osem švédskych filmových cien Guldbagge. Režisér Per Fly v ňom predvádza majstrovskú prácu s napätím a kombináciou faktov a fikcie. Vášnivý cestovateľ, islandofil Martin Pročko, autor dvoch kníh a cestopisu, ktorý stojí za projektom Eyja Adventures, vyrozpráva počas svojej prezentácie nazvanej Ako sme sa ocitli na hrane zákona príbeh, ktorý sa stal nosnou témou jeho najnovšej knihy Island: Návod, ako utopiť auto. Po prednáške bude nasledovať projekcia napínavej mysterióznej krimi Chlad, ktorá vznikla na základe bestselleru islandskej spisovateľky Yrsy Sigurðardóttir. Film získal šesť nominácií na ceny Islandskej filmovej a televíznej akadémie Edda. Počas Švédskeho dňa sa premietnu tri švédske snímky, nebude chýbať malá ochutnávka švédskych špecialít a stánok kníhkupectva Artforum so severskou literatúrou. Kúsok Nórska v podobe sprievodného podujatia Tundra vo mne sa zhmotní v rozhovore s režisérkou Sarou Margrethe Oskal. Jej úprimný filmový debut je príbehom sámskej umelkyne Leny,...
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Najviac nominácií na Českého leva majú Vlny a Amerikánka

Najviac nominácií na Českého leva, spolu 14, má dobová dráma Vlny režiséra Jiřího Mádla. O jednu nomináciu menej získal štylizovaný príbeh dievčaťa z detského domova Amerikánka režiséra Viktora Tauša. S desiatimi nomináciami nasleduje tragikomédia o zabíjačke Mord debutujúceho režiséra Adama Martinca. Všetky tri snímky vznikli v slovenskej koprodukcii. Desať nominácií má aj televízna séria Metoda Markovič: Hojer z platformy Voyo. O sošku pre najlepší film sa okrem Vĺn, Amerikánky a Mordu uchádzajú snímky Od marca do mája pôvodom slovenského režiséra Martina Pavla Repku a Zahradníkův rok režiséra Jiřího Havelku. Rovnaká pätica titulov je nominovaná aj v kategórii réžia. Nominované tituly vybrali akademici z celkovo 93 filmov, televíznych seriálov a minisérií, ktoré mali premiéru v roku 2024. Celkovo sa nakoniec o sošku Českého leva uchádza 29 titulov. Víťazov oznámia 8. marca v priamom prenose Českej televízie. Medzi nominovanými sú aj viacerí reprezentanti Slovenska. V kategórii ženských hereckých výkonov vo vedľajšej úlohe je to Táňa Pauhofová (Vlny), v kategórii mužských výkonov vo vedľajšej úlohe potom Milan Ondrík (Ema a smrtihlav). Želiezka v ohni má Slovensko aj v kategórii dokumentov – štyri z piatich nominovaných filmov vznikli v slovenskej koprodukcii. Na leva sú v tejto kategórii nominovaní ako producenti Maroš Hečko (Architektúra ČSSR 58 – 89) a Barbara Janišová Feglová (Prezidentka). Za kameru filmu Vlny nominovali akademici Martina Žiarana, za strih série Metoda...
Zobraziť všetky články