Spisovateľka a divadelníčka Anna Grusková. Foto: Archív A. G.

Zásadné filmy Anny Gruskovej

Anna Grusková, divadelníčka a filmárka

Písmo: A- | A+

Najkrajšie filmové zážitky sa mi spájajú so seminárom Galiny Kopaněvovej, ktorá ma učila na Katedre divadelnej a filmovej vedy na Karlovej univerzite v Prahe. Študovala som tam tesne pred pádom socializmu. Spomínam si najmä na jej prednášky v bývalom Dome slovenskej kultúry na ulici Na příkopě, vždy spojené s premietaním nejakého zaujímavého filmu.

Šarmantná a vtipná Galina, vždy s cigaretkou, mala okolo päťdesiatky. Obdivovali sme nielen jej encyklopedické vedomosti, ale aj množstvo osobných kontaktov s filmárskou obcou doma i v zahraničí. Zahrala si aj v slávnom Kachyňovom trezorovom filme Ucho.

Objavila pre nás nielen nádherný protivojnový ruský, vtedy sovietsky film Michaila Kalatozova Žeriavy tiahnu (1957), ale aj





Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Balgha (vľavo) a Martin Hollý (vpravo). Foto: archív SFÚ

Peter Balgha

Dvadsiateho siedmeho mája pred deväťdesiatimi rokmi sa narodil slovenský dramaturg, scenárista, prozaik a pedagóg Peter Balgha. Ako dramaturg sa podpísal pod najúspešnejšie snímky z dielne Televíznej filmovej tvorby zo 60. rokov ako Krotká (r. Stanislav Barabáš, 1967), Balada o siedmich obesených (r. Martin Hollý, 1968) či Sladké hry minulého leta (r. Juraj Herz, 1969). „Balghova obrovská energia sa sústredila, rozplynula a zúročila v práci pre druhých. Originálne autorské nápady odovzdával zadarmo v prospech hmlistého ,verejnoprospešnéhoʻ cieľa. Dnešná spoločnosť by ho asi vnímala ako málo asertívneho exota, ktorý sa nedokázal presadiť ako svojbytný spisovateľ,“ povedala filmová a literárna historička Jelena Paštéková v texte v denníku Sme. „Balgha bol typom moderného manažéra, akých dodnes potrebujeme aj v umení, mal neomylný zmysel pre ľudí, a preto vedel kvôli nim aj riskovať. Urobil si tým meno a súčasne aj meno bratislavskému televíznemu štúdiu,“ napísal filmový encyklopedista Richard Blech v denníku Práca v roku 1990. Vtedy sa o Balghovi už opäť mohlo hovoriť. Normalizátori ho totiž nielenže pripravili o prácu, ale aj vystrihli z titulkov diel, na ktorých sa podieľal. Takisto ho vylúčili z profesijných zväzov. Normalizácia a výsluchy na ŠtB pre jeho politické postoje a odmietnutie okupácie sa podpísali aj na jeho podlomenom zdraví. Zomrel ako invalidný dôchodca vo veku nedožitých 37 rokov. Vedel objavovať a inšpirovať Peter Balgha sa...
Zobraziť všetky články