Zásadné filmy Jany Bučky

Jana Bučka, režisérka

Písmo: A- | A+

Nedávno som videla film Zóna záujmu, ktorý ma zasiahol svojím novým prístupom. O druhej svetovej vojne či o koncentračných táboroch bolo natočených nespočetne veľa silných filmov. V tomto prípade však ide o inovatívny pohľad na túto tému.

Dej filmu sa odohráva za múrom koncentračného tábora, v krásnom dome a krásnej záhrade nemeckej rodiny veliteľa tábora. Tento kontrast medzi idylickým prostredím a hrôzami, ktoré sa odohrávajú len o pár metrov ďalej, je šokujúci a znepokojujúci. Divák sa nikdy neocitne za hranicou múra, ale vedomie toho, čo sa deje na druhej strane, je neustále prítomné a vytvára silné napätie. 

Režisér Jonathan Glazer využíva bravúrne spracovaný zvukový dizajn, dotvára ním atmosféru a pripomína existenciu zla, ktoré nie je viditeľné, ale je cítiť vo vzduchu. Zvuky z tábora, ktoré občas preniknú do záhrady či domu, sú mementom neustálej prítomnosti hrôzy a utrpenia. Tento prvok filmu pôsobí veľmi autenticky a emocionálne, pričom diváka núti premýšľať o tom, ako môže zlo existovať bok po boku s každodenným životom.

Film pre mňa predstavuje silnú metaforu zla, ktoré je nadčasové a prítomné naprieč všetkými vekmi. Zlo odeté v peknom čistom obleku, v krásnom kvetinovom záhone, zlo, s ktorým sa ťažko bojuje, zlo, ktoré je súčasťou našej histórie, a zlo, ktoré treba neustále pripomínať. Vidíme, že zlo nemusí byť vždy explicitné a očividné, môže byť skryté a nenápadné, no rovnako ničivé.

Ďalším silným aspektom filmu je, ako zobrazuje každodenný život rodiny veliteľa tábora. Ich starosti a radosti, ich spoločenské interakcie a rodinné momenty sú v ostrom kontraste s krutou realitou koncentračného tábora. Tento kontrast je mrazivý a divákovi pripomína, ako ľahko môžeme ignorovať alebo zľahčovať zlo, keď sa nás priamo netýka. 

Zóna záujmu je dielo, ktoré nás núti premýšľať o našej minulosti, prítomnosti a budúcnosti a o tom, ako sa vyrovnať so zlom v rôznych podobách. Vďaka svojmu unikátnemu prístupu a hlbokému emocionálnemu dopadu sa tento film zapíše do pamäti každého, kto ho videl, a bude slúžiť ako dôležité pripomenutie hrôz, na ktoré nikdy nesmieme zabudnúť.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ivan Mistrík vo filme Archimedov zákon (1964), ktorý uvedie Art Film. Foto: archív SFÚ

Art Film: Ivan Mistrík aj druhý najlepší slovenský film storočia

Účasť Slovenského filmového ústavu (SFÚ) na Art Filme v Košiciach je už tradíciou. Tento rok SFÚ zostavil pre festival sekciu Rodinné filmové striebro. Filmy zo zbierok SFÚ sa budú premietať aj v sekcii Cena Milana Lasicu. Celkovo sa na Art Filme premietne desať klasických filmov, päť dlhometrážnych a päť krátkometrážnych. Festival Art Film sa v Košiciach koná od 20. do 27. júna. Festivalová sekcia Rodinné filmové striebro, ktorej garantom je Slovenský filmový ústav, sa aj tento rok zameriava na prezentáciu pokladov z filmového archívu a sprístupňovanie filmového dedičstva. „Výber filmov tvoria nielen reprezentatívne diela slovenskej kinematografie, ale do pozornosti dáva aj tie menej známe, často neprávom opomínané filmové výpovede najmä z krátkometrážnej tvorby,“ hovorí Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ. Východ v krátkom filme Okrem troch hraných filmov v sekcii premietnu aj pásmo piatich krátkometrážnych filmov, ktoré podľa Hausnera „nakrútili majstri našej dokumentárnej tvorby. Ich prostredníctvom sa dostaneme na nevšedné miesta na východnom Slovensku, pričom tiež ukazujú rozmanitosť života a činnosti ľudí, tak ako ich zaznamenali filmoví dokumentaristi.“Všetky filmy zo zbierok SFÚ sa budú premietať v Kine Úsmev, v kinosále Impulz. Pásmo krátkometrážnych filmov nazvané Východ v krátkom filme otvorí videoúvod Rudolfa Urca, ktorý v 60. rokoch minulého storočia pôsobil ako režisér a vedúci dramaturg Spravodajského filmu a Štúdia krátkych filmov...
recenzia Fenické sprisahanie, Benicio del Toro, Bryan Cranston, Tom Hanks, Mia Threapleton

recenzia Fenické sprisahanie

Benicio del Toro, mníška, ten týpek z Perníkového tatka a Tom Hanks. Dvanásta „andersenovka“ Fenické sprisahanie mala premiéru v hlavnej súťaži festivalu v Cannes, kde sa uchádzala o Zlatú palmu. Andersonova kombinácia čierneho humoru a del Torovej nečitateľnej tváre divákov pošteklí na tých správnych miestach. Príbeh sa začína smrťou Zsa-zsa Kordu (Benicio del Toro), bohatého obchodníka s pochybnou morálkou. Korda vlastne pád lietadla zázrakom prežije. Táto skúsenosť ho privedie k tomu, aby sa poobzeral po dedičovi. Pre istotu. Na každom kroku sa ho totiž snažia zabiť. Zhodou okolností má až deväť detí, takže má z čoho vyberať. Lenže ani jeden z jeho synov ešte nie  je vo veku, keď by pochopili Kordov komplikovaný biznis. Našťastie, má aj najstaršiu dcéru Liesl (Mia Threapleton). Tá čoskoro dokončí školu a stane sa mníškou. Korda jej vysvetľuje svoj plán a berie ju na obchodné stretnutia, ktoré sa vyvíjajú úplne inak, akoby si to prial. S Liesl sa postupne spoznávajú, až sa Korda prepracuje do úlohy, o ktorej netuší vôbec nič – do úlohy otca. Pastelový vizuál a množstvo známych mien Film Fenické sprisahanie vyniká nielen ako čierna komédia či krimi. Obratne paroduje aj dobrodružný boj o prežitie v džungli. Pôsobivé sú čiernobiele vidiny hlavnej postavy, v ktorých sa objavia aj Willem Dafoe a Bill Murray ako Boh a znázorňujú čakanie pred nebeskou...
Zobraziť všetky články