Zásadné filmy Jany Bučky

Jana Bučka, režisérka

Písmo: A- | A+

Nedávno som videla film Zóna záujmu, ktorý ma zasiahol svojím novým prístupom. O druhej svetovej vojne či o koncentračných táboroch bolo natočených nespočetne veľa silných filmov. V tomto prípade však ide o inovatívny pohľad na túto tému.

Dej filmu sa odohráva za múrom koncentračného tábora, v krásnom dome a krásnej záhrade nemeckej rodiny veliteľa tábora. Tento kontrast medzi idylickým prostredím a hrôzami, ktoré sa odohrávajú len o pár metrov ďalej, je šokujúci a znepokojujúci. Divák sa nikdy neocitne za hranicou múra, ale vedomie toho, čo sa deje na druhej strane, je neustále prítomné a vytvára silné napätie. 

Režisér Jonathan Glazer využíva bravúrne spracovaný zvukový dizajn, dotvára ním atmosféru a pripomína existenciu zla, ktoré nie je viditeľné, ale je cítiť vo vzduchu. Zvuky z tábora, ktoré občas preniknú do záhrady či domu, sú mementom neustálej prítomnosti hrôzy a utrpenia. Tento prvok filmu pôsobí veľmi autenticky a emocionálne, pričom diváka núti premýšľať o tom, ako môže zlo existovať bok po boku s každodenným životom.

Film pre mňa predstavuje silnú metaforu zla, ktoré je nadčasové a prítomné naprieč všetkými vekmi. Zlo odeté v peknom čistom obleku, v krásnom kvetinovom záhone, zlo, s ktorým sa ťažko bojuje, zlo, ktoré je súčasťou našej histórie, a zlo, ktoré treba neustále pripomínať. Vidíme, že zlo nemusí byť vždy explicitné a očividné, môže byť skryté a nenápadné, no rovnako ničivé.

Ďalším silným aspektom filmu je, ako zobrazuje každodenný život rodiny veliteľa tábora. Ich starosti a radosti, ich spoločenské interakcie a rodinné momenty sú v ostrom kontraste s krutou realitou koncentračného tábora. Tento kontrast je mrazivý a divákovi pripomína, ako ľahko môžeme ignorovať alebo zľahčovať zlo, keď sa nás priamo netýka. 

Zóna záujmu je dielo, ktoré nás núti premýšľať o našej minulosti, prítomnosti a budúcnosti a o tom, ako sa vyrovnať so zlom v rôznych podobách. Vďaka svojmu unikátnemu prístupu a hlbokému emocionálnemu dopadu sa tento film zapíše do pamäti každého, kto ho videl, a bude slúžiť ako dôležité pripomenutie hrôz, na ktoré nikdy nesmieme zabudnúť.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Prípad Rigo Ponožkový vrah Záber z minisérie Prípad Rigo: Ponožkový vrah. Foto: Voyo/TV Markíza

recenzia Prípad Rigo: Ponožkový vrah

Streamovacie platformy (najmä Netflix) sú plné dokumentárnych sérií, ktoré možno zaradiť do žánru takzvaného true crime. V polovici júla k nim pribudla štvordielna séria Prípad Rigo: Ponožkový vrah režiséra Petra Bebjaka z produkcie Voyo. Rigovi sa Bebjak venoval už v roku 2006 v jednej z 25-minútových epizód seriálu Najväčšie kriminálne prípady Slovenska. Hoci meno vraha poznáme už od začiatku, o napätie a dramatický zážitok rozhodne neprídeme. Dej nás prenesie na začiatok 90. rokov, ešte pred rozdelením Československa. Policajnú hliadku privolajú do domova dôchodcov v Bratislave. Zdravotná sestra tu nájde jednu zo senioriek bez známok života. Obeťou ďalšej vraždy sa stáva opäť žena, ktorá žije na ubytovni so svojím štrnásťročným synom. Polícia spočiatku nepozná motív a nemá ani stopu, ktorá by jednotlivé prípady spájala. Spoločný je iba spôsob páchateľovho konania: vyberá si prízemné alebo pavlačové byty, ich obyvateľky okráda, zavraždí a následne sexuálne zneužije. Zlom vo vyšetrovaní prichádza až s útokom na ženu, ktorej sa podarí vrahovi ubrániť. V sérii s odstupom rokov opisuje najhoršiu noc svojho života. Práve jej svedectvo a opis útočníka výrazne pomohli pri jeho identifikácii a napokon aj pri objasnení prípadu. Záber z minisérie Prípad Rigo: Ponožkový vrah. Foto: Voyo/TV Markíza Mimoriadne užitočná analýza DNA Tvorivému tímu pod vedením režiséra Petra Bebjaka sa v štyroch 45-minútových epizódach podarilo vyrozprávať príbeh s primeraným napätím...
Zobraziť všetky články