Zásadné filmy Jany Bučky

Jana Bučka, režisérka

Písmo: A- | A+

Nedávno som videla film Zóna záujmu, ktorý ma zasiahol svojím novým prístupom. O druhej svetovej vojne či o koncentračných táboroch bolo natočených nespočetne veľa silných filmov. V tomto prípade však ide o inovatívny pohľad na túto tému.

Dej filmu sa odohráva za múrom koncentračného tábora, v krásnom dome a krásnej záhrade nemeckej rodiny veliteľa tábora. Tento kontrast medzi idylickým prostredím a hrôzami, ktoré sa odohrávajú len o pár metrov ďalej, je šokujúci a znepokojujúci. Divák sa nikdy neocitne za hranicou múra, ale vedomie toho, čo sa deje na druhej strane, je neustále prítomné a vytvára silné napätie. 

Režisér Jonathan Glazer využíva bravúrne spracovaný zvukový dizajn, dotvára ním atmosféru a pripomína existenciu zla, ktoré nie je viditeľné, ale je cítiť vo vzduchu. Zvuky z tábora, ktoré občas preniknú do záhrady či domu, sú mementom neustálej prítomnosti hrôzy a utrpenia. Tento prvok filmu pôsobí veľmi autenticky a emocionálne, pričom diváka núti premýšľať o tom, ako môže zlo existovať bok po boku s každodenným životom.

Film pre mňa predstavuje silnú metaforu zla, ktoré je nadčasové a prítomné naprieč všetkými vekmi. Zlo odeté v peknom čistom obleku, v krásnom kvetinovom záhone, zlo, s ktorým sa ťažko bojuje, zlo, ktoré je súčasťou našej histórie, a zlo, ktoré treba neustále pripomínať. Vidíme, že zlo nemusí byť vždy explicitné a očividné, môže byť skryté a nenápadné, no rovnako ničivé.

Ďalším silným aspektom filmu je, ako zobrazuje každodenný život rodiny veliteľa tábora. Ich starosti a radosti, ich spoločenské interakcie a rodinné momenty sú v ostrom kontraste s krutou realitou koncentračného tábora. Tento kontrast je mrazivý a divákovi pripomína, ako ľahko môžeme ignorovať alebo zľahčovať zlo, keď sa nás priamo netýka. 

Zóna záujmu je dielo, ktoré nás núti premýšľať o našej minulosti, prítomnosti a budúcnosti a o tom, ako sa vyrovnať so zlom v rôznych podobách. Vďaka svojmu unikátnemu prístupu a hlbokému emocionálnemu dopadu sa tento film zapíše do pamäti každého, kto ho videl, a bude slúžiť ako dôležité pripomenutie hrôz, na ktoré nikdy nesmieme zabudnúť.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme

Týždeň vo filme 1965: Kdeže dávne snehy sú

Anička a Jožko z horárne v Slovenskom rudohorí (južne od Spišskej Novej Vsi) každé ráno sami sadajú do káričky, aby ich kôň odviezol do vzdialenej školy. A po vyučovaní absolvujú rovnakú vzdialenosť späť, opäť sami (TvF 8). Romantické – a v tých dobách bezpečné! Aj týždenník č. 11 je plný zimy v najrôznejších podobách: stredisko v nemeckom Oberhofe je plné lyžiarov, ako vyzerá zasnežené veľké mesto, divák uvidí na záberoch z Varšavy. A u nás? Prekvapí veľké stádo muflónov neďaleko Bratislavy, v revíri Píla v Malých Karpatoch. So zimou sa rozlúčime (č. 14) na Kráľovej holi s obsluhou vysielača, ktorá tu, odlúčená od okolitého sveta, pracuje v zajatí snehu až do mája... Popri relatívne väčšom počte príspevkov zo zahraničia sa osvedčená dvojica režisérov Ondrkal a Orth venuje aj vážnejším domácim témam, na ktoré pozerá veľmi kritickým okom. V roku 1965 sa o to už mohli pokúšať. Problémy sú pre dnešného diváka ťažko predstaviteľné. V č. 10 režisér najprv v štyroch rôznych príspevkoch ukáže módne novinky zo sveta a potom prídu domáce „Trampoty s dievčenskou obuvou“. Pre 10 – 15-ročné dievčatá sú k dispozícii (aj to len teoreticky) v každom ročnom období štyri modely. V obchode však ani jeden, čo šot ilustruje priamo v Partizánskom, hoci tam sídli najväčší závod na výrobu obuvi! Trvá to už roky. Lebo návrhári a výroba sa nevedia dohodnúť...
Záber z filmu Černák: zľava Dušan Cinkota, Gregor Hološka, Milan Ondrík. Foto: CinemArt

Príbeh mafiánskeho bosa sa preklápa do druhej polovice. Nastupuje ČERNÁK

Film MIKI o Mikulášovi Černákovi sprevádzalo mnoho predsudkov a pochybností. Tvorcovia snímky o banskobystrickom mafiánskom bosovi ju rozdelili na dve časti. Prvá vlani pritiahla do kín takmer 380-tisíc divákov. Druhá polovica filmového príbehu podľa skutočných udalostí prichádza do kín 30. januára pod názvom ČERNÁK. „Od začiatku sme plánovali nakrútiť celý projekt naraz. Je to ekonomicky efektívnejšie, i keď nesmierne náročné na prefinancovanie. Akoby ste naraz nakrúcali dva a pol celovečerného dobového filmu. Mali sme 600-tisícový úver a niekoľko ,menšíchʻ pôžičiek. Do projektu sme zohnali súkromných investorov. Pomohol, samozrejme, aj pôvodne 300-tisícový grant na film a 200-tisícový na štvordielnu minisériu. Veľmi sa tešíme z diváckeho úspechu filmu MIKI, treba však povedať, že my sme ešte stále ,v mínuseʻ. Ale už vidíme svetlo na konci tunela,“ povedala producentka filmu Zuzana Mistríková zo spoločnosti PubRes. Nenakrútiť takýto projekt naraz považuje Mistríková za obrovské riziko. Mali obsadenú celú plejádu hereckých osobností, tie však majú rôzne záväzky, často naviazané aj na výzor, ktorý sa nesmie meniť. "Je možné, že by sme ich už nikdy neboli schopní dať dohromady a že by nám v projekte ich vizáž ,skákalaʻ. Zmenám môžu podliehať aj lokácie filmu a časový odstup má mnoho ďalších nástrah,“ vysvetlila. Milan Ondrík ako Černák. Foto: CinemArt Cesta...
Záber z filmu Emilia Pérez. FOTO: ASFK

Najviac nominácií na Oscara má Emilia Pérez, Vlny nomináciu nezískali

Po 10 nominácií na Oscara majú muzikál Čarodejka (r Jon M. Chu) a životopisná dráma Brutalista (r. Brady Corbet). Nominácie vyhlásili 23. januára. Emilia Pérez získala nomináciu aj v kategórii medzinárodných filmov, v ktorej zastupuje Francúzsko. Brazília sa o Oscara uchádza so životopisnou drámou režiséra Waltera Sallesa I’m Still Here. Dánsko získalo nomináciu za drámu Dievča s ihlou Magnusa von Horna. Nemecko reprezentuje politický triler Semeno posvätného figovníka iránskeho režiséra Mohammada Rasoulofa. Nomináciu získal aj najlepší európsky animovaný film roka Mačacia odysea (r. Gints Zibalodis), ktorý reprezentuje Lotyšsko. Vlnám Oscar unikol Film Vlny režiséra Jiřího Mádla, ktorý americkí akademici vybrali do užšieho výberu 15 národných kandidátov v kategórii medzinárodných filmov so šancou na Oscara, sa medzi päticu nominovaných nedostal. Snímka, ktorá vznikla aj v slovenskej koprodukcii reprezentovala na Oscaroch Česko. Bez nominácie je aj slovenský kandidát, ktorým bola vojnová dráma Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. V kategórii réžia sú na Oscara nominované komediálna dráma Anora Seana Bakera, Brutalista Bradyho Corbeta, biografia Bob Dylan: Úplne neznámy Jamesa Mangolda, Emilia Pérez Jacquesa Audiarda a horor Substancia režisérky Coralie Fargeat. V kategórii najlepší film sa spolu s týmito piatimi snímkami o Oscara uchádzajú aj vatikánsky triler Konkláve (r. Edgar Berger), sci-fi Duna: Časť druhá Denisa Villeneuvea, brazílsky film I'm Still Here, adaptácia románu oceneného...
Zobraziť všetky články