Ako tínedžerka som bola fascinovaná modernou ázijskou kinematografiou. Hltala som všetko, k čomu som sa dostala. Asi preto, že som sa chcela ponoriť do veľkomesta, stratiť sa v jeho nočnom čare a hypnotizujúcej samote. Mojím najobľúbenejším filmom bol vtedy Fallen Angels Wong Kar Waia. Priťahoval ma ten groteskný, neónový, chaotický a smutný svet s jeho osamelými čudnými obyvateľmi. Priznávam, odvtedy som ten film ani raz nevidela. Obávam sa totiž, že moje dnešné ja, ktoré je dospelé, racionálne a menej zasnené, by už nerozumelo vtedajším emóciám. Som presvedčená, že v živote každého z nás existujú umelecké zážitky, ktoré majú svoj význam v určitej fáze dospievania.
Neuveriteľne silným zážitkom bola pre mňa Pina Wima Wendersa, poetický filmový portrét nemeckej choreografky Piny Bausch. Film, ako aj ona sama a jej tvorba, mali mimoriadny vplyv na to, ako som začala rozmýšľať o umení. Ako o zrkadle každodenného života, zloženého z útržkov, roztrieštených do mikropríbehov, zdanlivo banálnych situácií, ktoré môžu odhaliť najhlbšie ľudské emócie.
Aj sama si v poslednej dobe čoraz viac začínam vážiť význam každodennosti a prežívania „malých“ okamihov. Podobnú zmenu pozorujem taktiež v kultúre. Obrat od monumentálnych, tragických príbehov smerom k lokálnemu a na prvý pohľad bezvýznamnému. Cítim to v návrate k remeslám, ručným prácam, akoby v snahe spomaliť čas a zastaviť sa pri jednoduchej každodennej práci. V sústredení na miestne komunity, menšiny, vylúčené skupiny. Vo filme je to o prítomnosti „malého a obyčajného“ hrdinu/hrdinky, ktorý/á nie je súčasťou veľkého príbehu. Ponúka svoj každodenný život so všetkým, čo k nemu patrí. To je presne to, čo som teraz objavila vo filmoch
Dokonalé dni Wima Wendersa, Minulé životy Celine Song, alebo v Najhorší človek na svete Joachima Triera a taktiež v komornom a tichom 3-iron Kim Ki-duka. Nebola by som úprimná, keby som do zoznamu svojich zásadných filmov nezaradila Zónu záujmu Jonathana Glazera. Pracovala som na ňom ako grafická dizajnérka a bola to pre mňa absolútne formujúca skúsenosť. Dostala som šancu byť súčasťou filmu, ktorý priniesol nový, silný vhľad do diskusie nielen o holokauste, ale aj o samotnej ľudskej podstate. Neviem, či má súčasný film silu ovplyvniť názory spoločnosti, ale ak áno, tak tento by to mohol byť.
