Divokosť v srdci

32. MFF Febiofest Bratislava poukáže na skreslenú realitu

Písmo: A- | A+

Tohtoročný 32. MFF Febiofest Bratislava ponúkne počas siedmich dní viac ako sedemdesiat filmov. Uskutoční sa od 19. do 25. marca v priestoroch Kina Lumière. Hlavnou témou festivalu bude Skreslená realita.

Tím organizátorov chce výberom témy reagovať na aktuálnu spoločenskú situáciu, a preto do programu zaradí tituly o nástupe krajnej pravice, propagande, cenzúre v kultúre a umení či vzostupe umelej inteligencie. Projekcie budú sprevádzať diskusie na tieto témy.

Exposing the Far Right odhaľuje hrozby, ktoré predstavuje krajná pravica v Spojenom kráľovstve. Snímka pri uvedení spôsobila veľký rozruch a zároveň pozitívne ohlasy kritikov za svoju odvahu a dôkladné spracovanie témy. Denník The Guardian ju dokonca označil za „najodvážnejší dokument roka“. Z Medzinárodneho festivalu dokumentárnych filmov v Amsterdame prichádza The Propagandist. Film núkajúci hlboký vhľad do života muža, ktorý sa z ambiciózneho filmára stal hlavným propagandistom nacistického režimu v Holandsku. About a Hero predstavuje jedinečný experiment v oblasti filmovej tvorby. Režisér Piotr Winiewicz pri tvorbe scenára využil umelú inteligenciu trénovanú na dielach nemeckého filmára Wernera Herzoga.

Benátky, Locarno aj Les Arcs

V rámci hlavnej sekcie V strede Európy, ktorá predstavuje filmy z krajín V4, Rakúska a Ukrajiny, Febiofest Bratislava tento rok uvedie tri súťažné kolekcie: celovečerných hraných, dokumentárnych a krátkometrážnych filmov. „V hranej súťaži V strede Európy predstavíme filmy z nášho regiónu, ktoré zaujali na prestížnych svetových festivaloch,“ hovorí programový riaditeľ Febiofestu Ondrej Starinský. Na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary mal premiéru film Martina Pavla Repku Od marca do mája, získal tu špeciálne uznanie poroty. Okrem toho si z udeľovania Cien českej filmovej kritiky odniesol cenu pre objav roku a získal aj dve nominácie na Českého leva. V príbehu zo slovenského vidieka zaskočí päťčlennú rodinu s dospievajúcimi deťmi správa o tehotenstve matky. Stvárnila ju Zuzana Fialová, ktorá film na festivale uvedie.

Na festivale v Benátkach mal premiéru český film režiséra Vojtěcha Strakatého After Party o študentke, ktorá jedného dňa v lete zistí, že jej otec po sebe zanechal obrovské dlhy. Rakúsky film Priateľ na prenájom (Peacock) Bernharda Wengera mal taktiež svetovú premiéru v Benátkach a z Európskeho filmového festivalu Les Arcs si odniesol Zvláštne uznanie mladej poroty aj Cenu publika.Príbeh približuje tridsiatnika Matthiasa, ktorý pracuje pre agentúru poskytujúcu profesionálnych spoločníkov na rôzne príležitosti.

Z festivalu v Locarne si Zvláštne uznanie poroty odniesol maďarský film Bálinta Szimlera Ponaučenie (Fekete Pont), ktorý sa zaoberá tým, ako sa v konzervatívnom školstve trestá slobodné myslenie. Film ocenili za jeho realistický prístup a kritické zobrazenie výziev v maďarskom vzdelávacom systéme. V súťaži celovečerných hraných filmov zabojuje aj maďarský Jednopercentný Indián (Egy százalék indián) o Andrásovi a jeho manželke Zsuzsi. Hlavnú postavu si zahral režisér filmu Szabolcs Hajdu.

Súťaž dokumentárnych filmov

Aj súťaži celovečerných dokumentárnych filmov bude bojovať šesť titulov. „Dva z nich prinášajú obraz odvrátenej strany Ruska prostredníctvom príbehov hrdinov odsunutých na perifériu,“ pokračuje Ondrej Starinský.

Rakúsky dokument režisérov Petra Levina a Elsy Kremserovej Snívajúci psi (Dreaming Dogs) sleduje ženu bez domova žijúcu s túlavými psami na periférii Moskvy. Nový film českého dokumentaristu Filipa Remundu Šťastie a dobro všetkým (Štěstí a dobro všem) rozpráva príbeh jadrového fyzika z Novosibirska Vitalija, ktorý sa musí živiť ako murár, žije na hranici chudoby a prestáva veriť v putinovský režim. Fragmenty ľadu (Fragments of Ice) režisérky Marie Stoianovej mali svetovú premiéru na minuloročnom Medzinárodnom filmovom festivale Visions du Réel v Nyone. Skúmajú fragmenty spomienok a histórie prostredníctvom osobných archívnych záznamov, reflektujúc minulosť a súčasnosť Ukrajiny poetickým spôsobom.

Česko-slovenský dokument Tá druhá Marie-Magdaleny Kochovej citlivo vníma témy súrodeneckej lásky, osobných obetí a hľadania vlastnej identity. Film mal vlani svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary a v tom istom roku získal ocenenie MDR Film Prize na festivale DOK Leipzig. Snímka režisérky Marie Dvořákovej Svet medzi nami (Svět mezi námi) zachytáva život českej fotografky Marie Tomanovej, ktorá odišla z Mikulova do USA ako au pair a postupne sa presadila na newyorskej umeleckej scéne. Svetovú premiéru mala na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava v roku 2024. Sekciu dokumentárnych filmov uzatvára poľský film V ústrety slnku (Towards the Sun) Agnieszky Kokowskej, ktorý upriamuje pozornosť na ľudí rozhodnutých opustiť tradičný životný štýl a hľadať alternatívne spôsoby existencie.

V súťažnej sekcii krátkometrážnych filmov sa predstaví až 20 titulov.

Nebude chýbať Nicolas Cage

Ani tento rok nebudú chýbať v programe FEBIOFESTU Bratislava filmy s Nicolasom Cageom. „Jeden archívny, Divokosť v srdci, ktorý zároveň uvedieme na počesť nedávno zosnulého režiséra Davida Lyncha, a novinka Surfer, psychologický triler, ktorý mal premiéru v polnočnej sekcii na minuloročnom festivale v Cannes,“ prezrádza šéf programu.

V sekcii archívnych filmov sa publikum bude môcť pozrieť aj do nedávnej minulosti s obnovenou premiérou filmu Pád (2006), ktorého zreštaurovaná verzia bola uvedená na festivale v Locarne minulý rok, s účasťou obrovského publika. Režisér Tarsem Singh, ktorý v Hollywoode spolupracoval s herečkami ako Julia Roberts alebo Jenifer Lopez prináša vizuálne ohromujúci film o priateľstve medzi zraneným kaskadérom (Lee Pace, známy zo série Hobit) a malým dievčaťom, tej začne rozprávať epický príbeh o piatich hrdinoch na ceste pomsty proti zlému guvernérovi Odiousovi.

Svetové filmárske mená v Bratislave

V spolupráci s Visegrad Film Forum predstaví FEBIOFEST Bratislava aj tento rok významné a rešpektované osobnosti filmového priemyslu. Prídu ikony strihu Juliette Welfling (Skafander a motýľ, Emilia Pérez) či Jay Rabinowitz (Requiem za sen, 8. míľa, I’m Not There) aj rumunská filmová producentka Ada Solomon (Aferim!, Smolný pich aneb Pitomý porno, Nezaujíma ma, či sa zapíšeme do dejín ako barbari, Pozícia dieťaťa).

Laura Dern a Nicolas Cage ako protagonisti filmu Davida Lyncha Divokosť v srdci (1990). Foto: MFF Febiofest Bratislava

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články