Divokosť v srdci

32. MFF Febiofest Bratislava poukáže na skreslenú realitu

Písmo: A- | A+

Tohtoročný 32. MFF Febiofest Bratislava ponúkne počas siedmich dní viac ako sedemdesiat filmov. Uskutoční sa od 19. do 25. marca v priestoroch Kina Lumière. Hlavnou témou festivalu bude Skreslená realita.

Tím organizátorov chce výberom témy reagovať na aktuálnu spoločenskú situáciu, a preto do programu zaradí tituly o nástupe krajnej pravice, propagande, cenzúre v kultúre a umení či vzostupe umelej inteligencie. Projekcie budú sprevádzať diskusie na tieto témy.

Exposing the Far Right odhaľuje hrozby, ktoré predstavuje krajná pravica v Spojenom kráľovstve. Snímka pri uvedení spôsobila veľký rozruch a zároveň pozitívne ohlasy kritikov za svoju odvahu a dôkladné spracovanie témy. Denník The Guardian ju dokonca označil za „najodvážnejší dokument roka“. Z Medzinárodneho festivalu dokumentárnych filmov v Amsterdame prichádza The Propagandist. Film núkajúci hlboký vhľad do života muža, ktorý sa z ambiciózneho filmára stal hlavným propagandistom nacistického režimu v Holandsku. About a Hero predstavuje jedinečný experiment v oblasti filmovej tvorby. Režisér Piotr Winiewicz pri tvorbe scenára využil umelú inteligenciu trénovanú na dielach nemeckého filmára Wernera Herzoga.

Benátky, Locarno aj Les Arcs

V rámci hlavnej sekcie V strede Európy, ktorá predstavuje filmy z krajín V4, Rakúska a Ukrajiny, Febiofest Bratislava tento rok uvedie tri súťažné kolekcie: celovečerných hraných, dokumentárnych a krátkometrážnych filmov. „V hranej súťaži V strede Európy predstavíme filmy z nášho regiónu, ktoré zaujali na prestížnych svetových festivaloch,“ hovorí programový riaditeľ Febiofestu Ondrej Starinský. Na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary mal premiéru film Martina Pavla Repku Od marca do mája, získal tu špeciálne uznanie poroty. Okrem toho si z udeľovania Cien českej filmovej kritiky odniesol cenu pre objav roku a získal aj dve nominácie na Českého leva. V príbehu zo slovenského vidieka zaskočí päťčlennú rodinu s dospievajúcimi deťmi správa o tehotenstve matky. Stvárnila ju Zuzana Fialová, ktorá film na festivale uvedie.

Na festivale v Benátkach mal premiéru český film režiséra Vojtěcha Strakatého After Party o študentke, ktorá jedného dňa v lete zistí, že jej otec po sebe zanechal obrovské dlhy. Rakúsky film Priateľ na prenájom (Peacock) Bernharda Wengera mal taktiež svetovú premiéru v Benátkach a z Európskeho filmového festivalu Les Arcs si odniesol Zvláštne uznanie mladej poroty aj Cenu publika.Príbeh približuje tridsiatnika Matthiasa, ktorý pracuje pre agentúru poskytujúcu profesionálnych spoločníkov na rôzne príležitosti.

Z festivalu v Locarne si Zvláštne uznanie poroty odniesol maďarský film Bálinta Szimlera Ponaučenie (Fekete Pont), ktorý sa zaoberá tým, ako sa v konzervatívnom školstve trestá slobodné myslenie. Film ocenili za jeho realistický prístup a kritické zobrazenie výziev v maďarskom vzdelávacom systéme. V súťaži celovečerných hraných filmov zabojuje aj maďarský Jednopercentný Indián (Egy százalék indián) o Andrásovi a jeho manželke Zsuzsi. Hlavnú postavu si zahral režisér filmu Szabolcs Hajdu.

Súťaž dokumentárnych filmov

Aj súťaži celovečerných dokumentárnych filmov bude bojovať šesť titulov. „Dva z nich prinášajú obraz odvrátenej strany Ruska prostredníctvom príbehov hrdinov odsunutých na perifériu,“ pokračuje Ondrej Starinský.

Rakúsky dokument režisérov Petra Levina a Elsy Kremserovej Snívajúci psi (Dreaming Dogs) sleduje ženu bez domova žijúcu s túlavými psami na periférii Moskvy. Nový film českého dokumentaristu Filipa Remundu Šťastie a dobro všetkým (Štěstí a dobro všem) rozpráva príbeh jadrového fyzika z Novosibirska Vitalija, ktorý sa musí živiť ako murár, žije na hranici chudoby a prestáva veriť v putinovský režim. Fragmenty ľadu (Fragments of Ice) režisérky Marie Stoianovej mali svetovú premiéru na minuloročnom Medzinárodnom filmovom festivale Visions du Réel v Nyone. Skúmajú fragmenty spomienok a histórie prostredníctvom osobných archívnych záznamov, reflektujúc minulosť a súčasnosť Ukrajiny poetickým spôsobom.

Česko-slovenský dokument Tá druhá Marie-Magdaleny Kochovej citlivo vníma témy súrodeneckej lásky, osobných obetí a hľadania vlastnej identity. Film mal vlani svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary a v tom istom roku získal ocenenie MDR Film Prize na festivale DOK Leipzig. Snímka režisérky Marie Dvořákovej Svet medzi nami (Svět mezi námi) zachytáva život českej fotografky Marie Tomanovej, ktorá odišla z Mikulova do USA ako au pair a postupne sa presadila na newyorskej umeleckej scéne. Svetovú premiéru mala na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava v roku 2024. Sekciu dokumentárnych filmov uzatvára poľský film V ústrety slnku (Towards the Sun) Agnieszky Kokowskej, ktorý upriamuje pozornosť na ľudí rozhodnutých opustiť tradičný životný štýl a hľadať alternatívne spôsoby existencie.

V súťažnej sekcii krátkometrážnych filmov sa predstaví až 20 titulov.

Nebude chýbať Nicolas Cage

Ani tento rok nebudú chýbať v programe FEBIOFESTU Bratislava filmy s Nicolasom Cageom. „Jeden archívny, Divokosť v srdci, ktorý zároveň uvedieme na počesť nedávno zosnulého režiséra Davida Lyncha, a novinka Surfer, psychologický triler, ktorý mal premiéru v polnočnej sekcii na minuloročnom festivale v Cannes,“ prezrádza šéf programu.

V sekcii archívnych filmov sa publikum bude môcť pozrieť aj do nedávnej minulosti s obnovenou premiérou filmu Pád (2006), ktorého zreštaurovaná verzia bola uvedená na festivale v Locarne minulý rok, s účasťou obrovského publika. Režisér Tarsem Singh, ktorý v Hollywoode spolupracoval s herečkami ako Julia Roberts alebo Jenifer Lopez prináša vizuálne ohromujúci film o priateľstve medzi zraneným kaskadérom (Lee Pace, známy zo série Hobit) a malým dievčaťom, tej začne rozprávať epický príbeh o piatich hrdinoch na ceste pomsty proti zlému guvernérovi Odiousovi.

Svetové filmárske mená v Bratislave

V spolupráci s Visegrad Film Forum predstaví FEBIOFEST Bratislava aj tento rok významné a rešpektované osobnosti filmového priemyslu. Prídu ikony strihu Juliette Welfling (Skafander a motýľ, Emilia Pérez) či Jay Rabinowitz (Requiem za sen, 8. míľa, I’m Not There) aj rumunská filmová producentka Ada Solomon (Aferim!, Smolný pich aneb Pitomý porno, Nezaujíma ma, či sa zapíšeme do dejín ako barbari, Pozícia dieťaťa).

Laura Dern a Nicolas Cage ako protagonisti filmu Davida Lyncha Divokosť v srdci (1990). Foto: MFF Febiofest Bratislava

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Dušan Jamrich vo film Dvere dokorán (1977. Foto: archív SFÚ/E. Hríbiková)

Dušan Jamrich

Dušan Jamrich patrí medzi významné osobnosti slovenského divadla, filmu a televízie. Je herec, recitátor a pedagóg, ktorého charakterizuje výrazný hlas a tiež schopnosť presvedčivo stvárňovať široký výber postáv. Počas svojej dlhej kariéry sa stal neodmysliteľnou súčasťou Slovenského národného divadla a významne sa podieľal aj na jeho umeleckom a organizačnom smerovaní. V nedeľu 25. októbra oslavuje svoje 80. narodeniny. Pripomenie si ho aj Slovenská televízia – večer 25. októbra na Dvojke uvedie dokument Dušan Jamrich – Ticho medzi slovami. Nakrútili ho Jana Bučka Kovalčíková a Michal Fulier. Bratislavský rodák prežil v tomto meste celé svoje detstvo. Pred štúdiom herectva pracoval približne rok v Polygrafických závodoch. K umeleckému vzdelaniu sa napokon dostal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde v roku 1970 úspešne absolvoval štúdium herectva. Už počas štúdia účinkoval na javisku Činohry SND a jeho výkony zaujali natoľko, že sa po skončení školy stal členom súboru. Nasledujúce desaťročia vytvoril množstvo postáv v klasických i moderných hrách slovenských aj zahraničných autorov. Jeho herectvo sa vyznačuje vnútorným sústredením, presnosťou, nadhľadom a výraznou javiskovou rečou. Dokáže spájať autoritu a dôstojnosť s psychologickou hĺbkou, vďaka čomu sa uplatnil v dramatických, historických aj komediálnych úlohách. Medzi jeho významné divadelné postavy patria Jochanan v Hviezdoslavovej hre Herodes a Herodias, Haimon...
Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva oslávi Kino Lumière projekciou filmu Vtáčkovia, siroty a blázni

Slovenský filmový ústav (SFÚ) ako inštitúcia filmového dedičstva si dňa 27. októbra každoročne pripomína Svetový deň audiovizuálneho dedičstva na Slovensku. V Kine Lumière pri tejto príležitosti uvedie zo svojich zbierok digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, ktorý mal tento mesiac svetovú premiéru na prestížnom festivale klasických filmov Lumière vo francúzskom Lyone. Projekcia sa uskutoční v utorok 27. októbra, film lektorsky uvedie Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. V novej podobe Jakubiskov digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni uvedie SFÚ v Kine Lumière v slovenskej premiére. „Pri digitálnom reštaurovaní v 4K sme vychádzali z filmových prvkov uchovávaných v SFÚ, konkrétne z dobového duplikačného pozitívu, pričom sme rešpektovali mierne modifikovanú verziu filmu z roku 1990, ktorá bola v jednej scéne skrátená,“ približuje prácu na digitalizovaní a reštaurovaní filmu Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ. „Pri zvukovej zložke sme vychádzali z negatívu zvuku tejto verzie. Na farebných korekciách kinematografického diela sme, žiaľ, už nemohli spolupracovať s jeho kameramanom Igorom Lutherom, preto sme oslovili kameramana Stanislava Doršica, ktorý sa spolupodieľal na viacerých Jakubiskových filmoch, a pri tomto filme pôsobil ako asistent kamery.“ V novej podobe mal film svetovú premiéru len pred pár dňami na festivale klasických filmov Lumière v Lyone. „Takýchto prestížnych festivalov je vo svete iba pár, preto nás potešilo, že opätovne...
Záber z filmu Divočina režisérky Evženie Brabcovej. Foto: CinemArt

Do kín prichádza tajomná dráma o odpustení. Je to Divočina

Časom človek v živote získava skúsenosť, že skutočnú divočinu nemusí zažiť v horách či pralesoch, nachádza sa v jeho blízkosti, a nepredstavuje ju ani žiadne zviera, ale napríklad situácia v rodinnom kruhu. Prišla na to aj Marta, manželka a matka dvoch detí, ktorá sa rozhodla riešiť toxický vzťah a hľadať svoju hodnotu. Psychologický film Divočina prináša do slovenských kín intímnu autorskú výpoveď českej režisérky Evženie Brabcovej. Dať priestor nádeji Marta sa rozhodne odísť z toxického vzťahu s manželom Milanom a so svojimi dvoma dcérami hľadá útočisko na odľahlom mieste u svojho starnúceho otca. Namiesto kľudu, ktorý očakávala, sa však ocitne vo svete jeho čudáctva a posadnutosti spojenej s blížiacou sa apokalypsou. Do príprav na prežitie konca sveta zapája otec aj Martu a svoje vnučky. Všadeprítomné divé svine, spomienky z detstva aj silnejúci pocit, že stráca kontrolu nad vlastným životom, sa pre Martu postupne menia na nočnú moru. S príchodom manžela naberá situácia dramatický vývoj. Rodinná dráma Divočina je celovečerným debutom režisérky Evženie Brabcovej. Otvára v ňom témy, o ktorých sa v českom filme príliš nehovorí – počnúc toxickými vzťahmi cez skryté domáce násilie až po fenomén prepperstva – životného štýlu založenom na prípravách na krízové situácie. Podľa slov produkcie sa pritom snaží vyhnúť depresívnemu sociálnemu tónu a dať priestor nádeji.  Nenápadná hrdinka Režisérka sa vo filmovom príbehu čiastočne inšpirovala vlastnou...
Zobraziť všetky články