Divokosť v srdci

32. MFF Febiofest Bratislava poukáže na skreslenú realitu

Písmo: A- | A+

Tohtoročný 32. MFF Febiofest Bratislava ponúkne počas siedmich dní viac ako sedemdesiat filmov. Uskutoční sa od 19. do 25. marca v priestoroch Kina Lumière. Hlavnou témou festivalu bude Skreslená realita.

Tím organizátorov chce výberom témy reagovať na aktuálnu spoločenskú situáciu, a preto do programu zaradí tituly o nástupe krajnej pravice, propagande, cenzúre v kultúre a umení či vzostupe umelej inteligencie. Projekcie budú sprevádzať diskusie na tieto témy.

Exposing the Far Right odhaľuje hrozby, ktoré predstavuje krajná pravica v Spojenom kráľovstve. Snímka pri uvedení spôsobila veľký rozruch a zároveň pozitívne ohlasy kritikov za svoju odvahu a dôkladné spracovanie témy. Denník The Guardian ju dokonca označil za „najodvážnejší dokument roka“. Z Medzinárodneho festivalu dokumentárnych filmov v Amsterdame prichádza The Propagandist. Film núkajúci hlboký vhľad do života muža, ktorý sa z ambiciózneho filmára stal hlavným propagandistom nacistického režimu v Holandsku. About a Hero predstavuje jedinečný experiment v oblasti filmovej tvorby. Režisér Piotr Winiewicz pri tvorbe scenára využil umelú inteligenciu trénovanú na dielach nemeckého filmára Wernera Herzoga.

Benátky, Locarno aj Les Arcs

V rámci hlavnej sekcie V strede Európy, ktorá predstavuje filmy z krajín V4, Rakúska a Ukrajiny, Febiofest Bratislava tento rok uvedie tri súťažné kolekcie: celovečerných hraných, dokumentárnych a krátkometrážnych filmov. „V hranej súťaži V strede Európy predstavíme filmy z nášho regiónu, ktoré zaujali na prestížnych svetových festivaloch,“ hovorí programový riaditeľ Febiofestu Ondrej Starinský. Na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary mal premiéru film Martina Pavla Repku Od marca do mája, získal tu špeciálne uznanie poroty. Okrem toho si z udeľovania Cien českej filmovej kritiky odniesol cenu pre objav roku a získal aj dve nominácie na Českého leva. V príbehu zo slovenského vidieka zaskočí päťčlennú rodinu s dospievajúcimi deťmi správa o tehotenstve matky. Stvárnila ju Zuzana Fialová, ktorá film na festivale uvedie.

Na festivale v Benátkach mal premiéru český film režiséra Vojtěcha Strakatého After Party o študentke, ktorá jedného dňa v lete zistí, že jej otec po sebe zanechal obrovské dlhy. Rakúsky film Priateľ na prenájom (Peacock) Bernharda Wengera mal taktiež svetovú premiéru v Benátkach a z Európskeho filmového festivalu Les Arcs si odniesol Zvláštne uznanie mladej poroty aj Cenu publika.Príbeh približuje tridsiatnika Matthiasa, ktorý pracuje pre agentúru poskytujúcu profesionálnych spoločníkov na rôzne príležitosti.

Z festivalu v Locarne si Zvláštne uznanie poroty odniesol maďarský film Bálinta Szimlera Ponaučenie (Fekete Pont), ktorý sa zaoberá tým, ako sa v konzervatívnom školstve trestá slobodné myslenie. Film ocenili za jeho realistický prístup a kritické zobrazenie výziev v maďarskom vzdelávacom systéme. V súťaži celovečerných hraných filmov zabojuje aj maďarský Jednopercentný Indián (Egy százalék indián) o Andrásovi a jeho manželke Zsuzsi. Hlavnú postavu si zahral režisér filmu Szabolcs Hajdu.

Súťaž dokumentárnych filmov

Aj súťaži celovečerných dokumentárnych filmov bude bojovať šesť titulov. „Dva z nich prinášajú obraz odvrátenej strany Ruska prostredníctvom príbehov hrdinov odsunutých na perifériu,“ pokračuje Ondrej Starinský.

Rakúsky dokument režisérov Petra Levina a Elsy Kremserovej Snívajúci psi (Dreaming Dogs) sleduje ženu bez domova žijúcu s túlavými psami na periférii Moskvy. Nový film českého dokumentaristu Filipa Remundu Šťastie a dobro všetkým (Štěstí a dobro všem) rozpráva príbeh jadrového fyzika z Novosibirska Vitalija, ktorý sa musí živiť ako murár, žije na hranici chudoby a prestáva veriť v putinovský režim. Fragmenty ľadu (Fragments of Ice) režisérky Marie Stoianovej mali svetovú premiéru na minuloročnom Medzinárodnom filmovom festivale Visions du Réel v Nyone. Skúmajú fragmenty spomienok a histórie prostredníctvom osobných archívnych záznamov, reflektujúc minulosť a súčasnosť Ukrajiny poetickým spôsobom.

Česko-slovenský dokument Tá druhá Marie-Magdaleny Kochovej citlivo vníma témy súrodeneckej lásky, osobných obetí a hľadania vlastnej identity. Film mal vlani svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary a v tom istom roku získal ocenenie MDR Film Prize na festivale DOK Leipzig. Snímka režisérky Marie Dvořákovej Svet medzi nami (Svět mezi námi) zachytáva život českej fotografky Marie Tomanovej, ktorá odišla z Mikulova do USA ako au pair a postupne sa presadila na newyorskej umeleckej scéne. Svetovú premiéru mala na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava v roku 2024. Sekciu dokumentárnych filmov uzatvára poľský film V ústrety slnku (Towards the Sun) Agnieszky Kokowskej, ktorý upriamuje pozornosť na ľudí rozhodnutých opustiť tradičný životný štýl a hľadať alternatívne spôsoby existencie.

V súťažnej sekcii krátkometrážnych filmov sa predstaví až 20 titulov.

Nebude chýbať Nicolas Cage

Ani tento rok nebudú chýbať v programe FEBIOFESTU Bratislava filmy s Nicolasom Cageom. „Jeden archívny, Divokosť v srdci, ktorý zároveň uvedieme na počesť nedávno zosnulého režiséra Davida Lyncha, a novinka Surfer, psychologický triler, ktorý mal premiéru v polnočnej sekcii na minuloročnom festivale v Cannes,“ prezrádza šéf programu.

V sekcii archívnych filmov sa publikum bude môcť pozrieť aj do nedávnej minulosti s obnovenou premiérou filmu Pád (2006), ktorého zreštaurovaná verzia bola uvedená na festivale v Locarne minulý rok, s účasťou obrovského publika. Režisér Tarsem Singh, ktorý v Hollywoode spolupracoval s herečkami ako Julia Roberts alebo Jenifer Lopez prináša vizuálne ohromujúci film o priateľstve medzi zraneným kaskadérom (Lee Pace, známy zo série Hobit) a malým dievčaťom, tej začne rozprávať epický príbeh o piatich hrdinoch na ceste pomsty proti zlému guvernérovi Odiousovi.

Svetové filmárske mená v Bratislave

V spolupráci s Visegrad Film Forum predstaví FEBIOFEST Bratislava aj tento rok významné a rešpektované osobnosti filmového priemyslu. Prídu ikony strihu Juliette Welfling (Skafander a motýľ, Emilia Pérez) či Jay Rabinowitz (Requiem za sen, 8. míľa, I’m Not There) aj rumunská filmová producentka Ada Solomon (Aferim!, Smolný pich aneb Pitomý porno, Nezaujíma ma, či sa zapíšeme do dejín ako barbari, Pozícia dieťaťa).

Laura Dern a Nicolas Cage ako protagonisti filmu Davida Lyncha Divokosť v srdci (1990). Foto: MFF Febiofest Bratislava

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články