Divokosť v srdci

32. MFF Febiofest Bratislava poukáže na skreslenú realitu

Písmo: A- | A+

Tohtoročný 32. MFF Febiofest Bratislava ponúkne počas siedmich dní viac ako sedemdesiat filmov. Uskutoční sa od 19. do 25. marca v priestoroch Kina Lumière. Hlavnou témou festivalu bude Skreslená realita.

Tím organizátorov chce výberom témy reagovať na aktuálnu spoločenskú situáciu, a preto do programu zaradí tituly o nástupe krajnej pravice, propagande, cenzúre v kultúre a umení či vzostupe umelej inteligencie. Projekcie budú sprevádzať diskusie na tieto témy.

Exposing the Far Right odhaľuje hrozby, ktoré predstavuje krajná pravica v Spojenom kráľovstve. Snímka pri uvedení spôsobila veľký rozruch a zároveň pozitívne ohlasy kritikov za svoju odvahu a dôkladné spracovanie témy. Denník The Guardian ju dokonca označil za „najodvážnejší dokument roka“. Z Medzinárodneho festivalu dokumentárnych filmov v Amsterdame prichádza The Propagandist. Film núkajúci hlboký vhľad do života muža, ktorý sa z ambiciózneho filmára stal hlavným propagandistom nacistického režimu v Holandsku. About a Hero predstavuje jedinečný experiment v oblasti filmovej tvorby. Režisér Piotr Winiewicz pri tvorbe scenára využil umelú inteligenciu trénovanú na dielach nemeckého filmára Wernera Herzoga.

Benátky, Locarno aj Les Arcs

V rámci hlavnej sekcie V strede Európy, ktorá predstavuje filmy z krajín V4, Rakúska a Ukrajiny, Febiofest Bratislava tento rok uvedie tri súťažné kolekcie: celovečerných hraných, dokumentárnych a krátkometrážnych filmov. „V hranej súťaži V strede Európy predstavíme filmy z nášho regiónu, ktoré zaujali na prestížnych svetových festivaloch,“ hovorí programový riaditeľ Febiofestu Ondrej Starinský. Na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary mal premiéru film Martina Pavla Repku Od marca do mája, získal tu špeciálne uznanie poroty. Okrem toho si z udeľovania Cien českej filmovej kritiky odniesol cenu pre objav roku a získal aj dve nominácie na Českého leva. V príbehu zo slovenského vidieka zaskočí päťčlennú rodinu s dospievajúcimi deťmi správa o tehotenstve matky. Stvárnila ju Zuzana Fialová, ktorá film na festivale uvedie.

Na festivale v Benátkach mal premiéru český film režiséra Vojtěcha Strakatého After Party o študentke, ktorá jedného dňa v lete zistí, že jej otec po sebe zanechal obrovské dlhy. Rakúsky film Priateľ na prenájom (Peacock) Bernharda Wengera mal taktiež svetovú premiéru v Benátkach a z Európskeho filmového festivalu Les Arcs si odniesol Zvláštne uznanie mladej poroty aj Cenu publika.Príbeh približuje tridsiatnika Matthiasa, ktorý pracuje pre agentúru poskytujúcu profesionálnych spoločníkov na rôzne príležitosti.

Z festivalu v Locarne si Zvláštne uznanie poroty odniesol maďarský film Bálinta Szimlera Ponaučenie (Fekete Pont), ktorý sa zaoberá tým, ako sa v konzervatívnom školstve trestá slobodné myslenie. Film ocenili za jeho realistický prístup a kritické zobrazenie výziev v maďarskom vzdelávacom systéme. V súťaži celovečerných hraných filmov zabojuje aj maďarský Jednopercentný Indián (Egy százalék indián) o Andrásovi a jeho manželke Zsuzsi. Hlavnú postavu si zahral režisér filmu Szabolcs Hajdu.

Súťaž dokumentárnych filmov

Aj súťaži celovečerných dokumentárnych filmov bude bojovať šesť titulov. „Dva z nich prinášajú obraz odvrátenej strany Ruska prostredníctvom príbehov hrdinov odsunutých na perifériu,“ pokračuje Ondrej Starinský.

Rakúsky dokument režisérov Petra Levina a Elsy Kremserovej Snívajúci psi (Dreaming Dogs) sleduje ženu bez domova žijúcu s túlavými psami na periférii Moskvy. Nový film českého dokumentaristu Filipa Remundu Šťastie a dobro všetkým (Štěstí a dobro všem) rozpráva príbeh jadrového fyzika z Novosibirska Vitalija, ktorý sa musí živiť ako murár, žije na hranici chudoby a prestáva veriť v putinovský režim. Fragmenty ľadu (Fragments of Ice) režisérky Marie Stoianovej mali svetovú premiéru na minuloročnom Medzinárodnom filmovom festivale Visions du Réel v Nyone. Skúmajú fragmenty spomienok a histórie prostredníctvom osobných archívnych záznamov, reflektujúc minulosť a súčasnosť Ukrajiny poetickým spôsobom.

Česko-slovenský dokument Tá druhá Marie-Magdaleny Kochovej citlivo vníma témy súrodeneckej lásky, osobných obetí a hľadania vlastnej identity. Film mal vlani svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary a v tom istom roku získal ocenenie MDR Film Prize na festivale DOK Leipzig. Snímka režisérky Marie Dvořákovej Svet medzi nami (Svět mezi námi) zachytáva život českej fotografky Marie Tomanovej, ktorá odišla z Mikulova do USA ako au pair a postupne sa presadila na newyorskej umeleckej scéne. Svetovú premiéru mala na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava v roku 2024. Sekciu dokumentárnych filmov uzatvára poľský film V ústrety slnku (Towards the Sun) Agnieszky Kokowskej, ktorý upriamuje pozornosť na ľudí rozhodnutých opustiť tradičný životný štýl a hľadať alternatívne spôsoby existencie.

V súťažnej sekcii krátkometrážnych filmov sa predstaví až 20 titulov.

Nebude chýbať Nicolas Cage

Ani tento rok nebudú chýbať v programe FEBIOFESTU Bratislava filmy s Nicolasom Cageom. „Jeden archívny, Divokosť v srdci, ktorý zároveň uvedieme na počesť nedávno zosnulého režiséra Davida Lyncha, a novinka Surfer, psychologický triler, ktorý mal premiéru v polnočnej sekcii na minuloročnom festivale v Cannes,“ prezrádza šéf programu.

V sekcii archívnych filmov sa publikum bude môcť pozrieť aj do nedávnej minulosti s obnovenou premiérou filmu Pád (2006), ktorého zreštaurovaná verzia bola uvedená na festivale v Locarne minulý rok, s účasťou obrovského publika. Režisér Tarsem Singh, ktorý v Hollywoode spolupracoval s herečkami ako Julia Roberts alebo Jenifer Lopez prináša vizuálne ohromujúci film o priateľstve medzi zraneným kaskadérom (Lee Pace, známy zo série Hobit) a malým dievčaťom, tej začne rozprávať epický príbeh o piatich hrdinoch na ceste pomsty proti zlému guvernérovi Odiousovi.

Svetové filmárske mená v Bratislave

V spolupráci s Visegrad Film Forum predstaví FEBIOFEST Bratislava aj tento rok významné a rešpektované osobnosti filmového priemyslu. Prídu ikony strihu Juliette Welfling (Skafander a motýľ, Emilia Pérez) či Jay Rabinowitz (Requiem za sen, 8. míľa, I’m Not There) aj rumunská filmová producentka Ada Solomon (Aferim!, Smolný pich aneb Pitomý porno, Nezaujíma ma, či sa zapíšeme do dejín ako barbari, Pozícia dieťaťa).

Laura Dern a Nicolas Cage ako protagonisti filmu Davida Lyncha Divokosť v srdci (1990). Foto: MFF Febiofest Bratislava

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Hercova misia Anna Šišková

IFF Art Film: Hercova misia pre Annu Šiškovú

Ocenenie za mimoriadny prínos hereckému umeniu a audiovizuálnej tvorbe Hercova misia si počas 32. ročníka IFF Art Film prevezme herečka Anna Šišková. Festival sa uskutoční od 19. do 25. júna 2026 v Košiciach. Šišková patrí medzi najvýraznejšie herecké osobnosti svojej generácie, je nositeľkou Českého leva a dvojnásobnou držiteľkou slovenskej divadelnej ceny DOSKY. „Anna Šišková patrí k hereckým osobnostiam, ktoré do slovenskej a českej kinematografie vniesli výnimočnú kombináciu krehkosti a vnútornej pravdy. Jej filmová aj divadelná tvorba je charakteristická tichou, nepatetickou prácou s postavou – herectvom, ktoré sa neupísalo efektu, ale autentickému prežívaniu a drobným detailom ľudskosti. Či už v ikonickej úlohe Márie v snímke Musíme si pomáhať, za ktorú získala Českého leva a ktorá bola nominovaná na Oscara, alebo v desiatkach postáv v Divadle Astorka Korzo ’90 a vo filmoch Juraja Nvotu či Martina Šulíka, Anna Šišková dokazuje, že veľké herectvo nepotrebuje veľké gestá. Udelením ceny Hercova misia festival IFF Art Film oceňuje nielen jej konkrétne úlohy, ale predovšetkým postoj, s akým k hereckej profesii pristupuje – ako k poslaniu, ktoré spája generácie divákov na oboch stranách hranice,“ uviedol umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch. Nakrúcala so Šulíkom aj s Hřebejkom Anna Šišková sa počas štúdia na Pedagogickej fakulte UPJŠ v...
Karlove Vary Magda Vášáryová Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

MFF Karlove Vary ocení Magdu Vášáryovú

Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch, ktorý tento rok oslavuje 60. výročie svojho založenia, udelí Cenu prezidenta festivalu herečke Magde Vášáryovej. „Karlovarský festival chce ocenením jednej z najvýraznejších slovenských herečiek vyjadriť nielen rešpekt k hereckej práci Magdy Vášáryovej, ale aj pripomenúť jedinečné umelecké prepojenie českých a slovenských filmárov, ktorí tvorili spoločnú filmovú históriu,“ uviedli organizátori. Ako poctu Magde Vášáryovej uvedie MFF Karlove Vary film Juraja Jakubiska Vtáčikovia, siroty a blázni. Film, na ktorého scenári Jakubisko spolupracoval so spisovateľom Karolom Sidonom, sa nakrúcal v česko-francúzskej koprodukcii na jeseň búrlivého roku 1968. Mozaikové fantazijné podobenstvo o absurdite sveta a nenaplnených snoch bolo v hodnotení špeciálnej komisie vtedajšieho slovenského ministerstva kultúry označené za „nesocialistické“ a jeho distribúcia bola zakázaná. Po viac ako dvadsiatich rokoch bol film uvedený na MFF Karlove Vary 1990 a získal cenu FIPRESCI. Magda Vášáryová podľa vlastných slov netúžila po hereckej kariére. Po ukončení matematicko-fyzikálneho gymnázia vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Medzinárodný ohlas jej filmového debutu Marketa Lazarová (r. František Vláčil, 1967) jej však priniesol ďalšie herecké ponuky. S režisérom Jurajom Jakubiskom nakrútila poviedkový film Zbehovia a pútnici (1968), uvedený na filmovom festivale v Benátkach, a drámu Vtáčikovia, siroty a blázni (1969). Oba filmy komunistický režim „uložil do...
prístupnosť v audiovízii Ilustračné foto. Foto: MFDF Jeden svet

ohlasy Prístupnosť médií, umenia a kultúry

O prístupnosti v slovenskej audiovízii sa stále dostatočne veľa nehovorí. Preto možno niekoho prekvapí, že je nám v skutočnosti vlastná a tvorí v podstate organickú súčasť distribučnej stratégie. Všetky cudzojazyčné filmy prinášame slovenskému publiku so slovenskými prekladovými titulkami. A, naopak, naše filmy vypúšťame do sveta s anglickými dialógovými listinami, aby boli potenciálne prístupné aj publikám v iných krajinách. Aj mňa pôvodne priviedlo do oblasti audiovizuálnej prístupnosti práve titulkovanie filmov na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jeden svet. Spolupracujeme na ňom s Katedrou translatológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pod vedením Doc. Emílie Perez, PhD. Emília Perez predstavila nášmu organizačnému tímu hneď v úvodnom roku spolupráce možnosť pripojiť pri niekoľkých festivalových tituloch okrem prekladových titulkov aj špeciálne popisné titulky. Touto cestou sme ich mohli sprístupniť pre ľudí s poruchami sluchu. Princíp prístupnosti veľmi rýchlo, logicky a organicky expandoval do štruktúr festivalovej organizácie. Spolu s prístupnosťou programu Jedného sveta však rástlo aj uvedomenie si, aké štrukturálne prekážky jej kladie inštitucionálne zázemie, ale aj mentálne nastavenie nášho profesionálneho prostredia. Šesť modulov Korene tohto problému vidím v nedostatočnej informovanosti a absencii tejto témy vo umeleckom a kultúrnom vzdelávaní. A tak som sa rozhodla začať od seba. Na radu Emílie Perez som podstúpila časť ročného diaľkového...
Zobraziť všetky články