Divokosť v srdci

32. MFF Febiofest Bratislava poukáže na skreslenú realitu

Písmo: A- | A+

Tohtoročný 32. MFF Febiofest Bratislava ponúkne počas siedmich dní viac ako sedemdesiat filmov. Uskutoční sa od 19. do 25. marca v priestoroch Kina Lumière. Hlavnou témou festivalu bude Skreslená realita.

Tím organizátorov chce výberom témy reagovať na aktuálnu spoločenskú situáciu, a preto do programu zaradí tituly o nástupe krajnej pravice, propagande, cenzúre v kultúre a umení či vzostupe umelej inteligencie. Projekcie budú sprevádzať diskusie na tieto témy.

Exposing the Far Right odhaľuje hrozby, ktoré predstavuje krajná pravica v Spojenom kráľovstve. Snímka pri uvedení spôsobila veľký rozruch a zároveň pozitívne ohlasy kritikov za svoju odvahu a dôkladné spracovanie témy. Denník The Guardian ju dokonca označil za „najodvážnejší dokument roka“. Z Medzinárodneho festivalu dokumentárnych filmov v Amsterdame prichádza The Propagandist. Film núkajúci hlboký vhľad do života muža, ktorý sa z ambiciózneho filmára stal hlavným propagandistom nacistického režimu v Holandsku. About a Hero predstavuje jedinečný experiment v oblasti filmovej tvorby. Režisér Piotr Winiewicz pri tvorbe scenára využil umelú inteligenciu trénovanú na dielach nemeckého filmára Wernera Herzoga.

Benátky, Locarno aj Les Arcs

V rámci hlavnej sekcie V strede Európy, ktorá predstavuje filmy z krajín V4, Rakúska a Ukrajiny, Febiofest Bratislava tento rok uvedie tri súťažné kolekcie: celovečerných hraných, dokumentárnych a krátkometrážnych filmov. „V hranej súťaži V strede Európy predstavíme filmy z nášho regiónu, ktoré zaujali na prestížnych svetových festivaloch,“ hovorí programový riaditeľ Febiofestu Ondrej Starinský. Na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary mal premiéru film Martina Pavla Repku Od marca do mája, získal tu špeciálne uznanie poroty. Okrem toho si z udeľovania Cien českej filmovej kritiky odniesol cenu pre objav roku a získal aj dve nominácie na Českého leva. V príbehu zo slovenského vidieka zaskočí päťčlennú rodinu s dospievajúcimi deťmi správa o tehotenstve matky. Stvárnila ju Zuzana Fialová, ktorá film na festivale uvedie.

Na festivale v Benátkach mal premiéru český film režiséra Vojtěcha Strakatého After Party o študentke, ktorá jedného dňa v lete zistí, že jej otec po sebe zanechal obrovské dlhy. Rakúsky film Priateľ na prenájom (Peacock) Bernharda Wengera mal taktiež svetovú premiéru v Benátkach a z Európskeho filmového festivalu Les Arcs si odniesol Zvláštne uznanie mladej poroty aj Cenu publika.Príbeh približuje tridsiatnika Matthiasa, ktorý pracuje pre agentúru poskytujúcu profesionálnych spoločníkov na rôzne príležitosti.

Z festivalu v Locarne si Zvláštne uznanie poroty odniesol maďarský film Bálinta Szimlera Ponaučenie (Fekete Pont), ktorý sa zaoberá tým, ako sa v konzervatívnom školstve trestá slobodné myslenie. Film ocenili za jeho realistický prístup a kritické zobrazenie výziev v maďarskom vzdelávacom systéme. V súťaži celovečerných hraných filmov zabojuje aj maďarský Jednopercentný Indián (Egy százalék indián) o Andrásovi a jeho manželke Zsuzsi. Hlavnú postavu si zahral režisér filmu Szabolcs Hajdu.

Súťaž dokumentárnych filmov

Aj súťaži celovečerných dokumentárnych filmov bude bojovať šesť titulov. „Dva z nich prinášajú obraz odvrátenej strany Ruska prostredníctvom príbehov hrdinov odsunutých na perifériu,“ pokračuje Ondrej Starinský.

Rakúsky dokument režisérov Petra Levina a Elsy Kremserovej Snívajúci psi (Dreaming Dogs) sleduje ženu bez domova žijúcu s túlavými psami na periférii Moskvy. Nový film českého dokumentaristu Filipa Remundu Šťastie a dobro všetkým (Štěstí a dobro všem) rozpráva príbeh jadrového fyzika z Novosibirska Vitalija, ktorý sa musí živiť ako murár, žije na hranici chudoby a prestáva veriť v putinovský režim. Fragmenty ľadu (Fragments of Ice) režisérky Marie Stoianovej mali svetovú premiéru na minuloročnom Medzinárodnom filmovom festivale Visions du Réel v Nyone. Skúmajú fragmenty spomienok a histórie prostredníctvom osobných archívnych záznamov, reflektujúc minulosť a súčasnosť Ukrajiny poetickým spôsobom.

Česko-slovenský dokument Tá druhá Marie-Magdaleny Kochovej citlivo vníma témy súrodeneckej lásky, osobných obetí a hľadania vlastnej identity. Film mal vlani svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary a v tom istom roku získal ocenenie MDR Film Prize na festivale DOK Leipzig. Snímka režisérky Marie Dvořákovej Svet medzi nami (Svět mezi námi) zachytáva život českej fotografky Marie Tomanovej, ktorá odišla z Mikulova do USA ako au pair a postupne sa presadila na newyorskej umeleckej scéne. Svetovú premiéru mala na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava v roku 2024. Sekciu dokumentárnych filmov uzatvára poľský film V ústrety slnku (Towards the Sun) Agnieszky Kokowskej, ktorý upriamuje pozornosť na ľudí rozhodnutých opustiť tradičný životný štýl a hľadať alternatívne spôsoby existencie.

V súťažnej sekcii krátkometrážnych filmov sa predstaví až 20 titulov.

Nebude chýbať Nicolas Cage

Ani tento rok nebudú chýbať v programe FEBIOFESTU Bratislava filmy s Nicolasom Cageom. „Jeden archívny, Divokosť v srdci, ktorý zároveň uvedieme na počesť nedávno zosnulého režiséra Davida Lyncha, a novinka Surfer, psychologický triler, ktorý mal premiéru v polnočnej sekcii na minuloročnom festivale v Cannes,“ prezrádza šéf programu.

V sekcii archívnych filmov sa publikum bude môcť pozrieť aj do nedávnej minulosti s obnovenou premiérou filmu Pád (2006), ktorého zreštaurovaná verzia bola uvedená na festivale v Locarne minulý rok, s účasťou obrovského publika. Režisér Tarsem Singh, ktorý v Hollywoode spolupracoval s herečkami ako Julia Roberts alebo Jenifer Lopez prináša vizuálne ohromujúci film o priateľstve medzi zraneným kaskadérom (Lee Pace, známy zo série Hobit) a malým dievčaťom, tej začne rozprávať epický príbeh o piatich hrdinoch na ceste pomsty proti zlému guvernérovi Odiousovi.

Svetové filmárske mená v Bratislave

V spolupráci s Visegrad Film Forum predstaví FEBIOFEST Bratislava aj tento rok významné a rešpektované osobnosti filmového priemyslu. Prídu ikony strihu Juliette Welfling (Skafander a motýľ, Emilia Pérez) či Jay Rabinowitz (Requiem za sen, 8. míľa, I’m Not There) aj rumunská filmová producentka Ada Solomon (Aferim!, Smolný pich aneb Pitomý porno, Nezaujíma ma, či sa zapíšeme do dejín ako barbari, Pozícia dieťaťa).

Laura Dern a Nicolas Cage ako protagonisti filmu Davida Lyncha Divokosť v srdci (1990). Foto: MFF Febiofest Bratislava

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kino Lumière október 2026 Záber z filmu Občan Havel. Foto: Negativ Film Productions

tipy z Kina Lumière Reštaurovaní Bertolucci aj Jakubisko a Havel vo filme

Kino Lumière aj v októbri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť  projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Reštaurovaná historická freska od Bertolucciho Tento rok uplynulo presne päťdesiat rokov od vzniku viac ako päťhodinovej historickej fresky 20. storočie (1976) talianskeho majstra réžie Bernarda Bertolucciho. Pri príležitosti výročia filmu, ktorý sa považuje za vrchol režisérovej tvorby, ho Kino Lumière uvedie v reštaurovanej kópii 4K z dielne Fondazione Cineteca di Bologna. 20. storočie zobrazuje polstoročie talianskej histórie – politických otrasov, ekonomických zmien a ľudských osudov prvej polovice 20. storočia – prostredníctvom paralelných životov dvoch detských priateľov. Narodili sa v ten istý deň v roku 1900 na vidieku stredotalianskeho regiónu Emília Romagna, odkiaľ pochádzal sám Bertolucci. Obaja reprezentujú dva póly spoločenského postavenia. Alfredo (Robert De Niro) je dedičom bohatej rodiny veľkostatkárov a Olmo (Gérard Depardieu) zasa synom roľníkov. Film je výnimočný nielen vďaka hereckému obsadeniu na medzinárodnej úrovni (legendy klasického Hollywoodu Burt Lancaster, Sterling Hayden, Donald Sutherland), ale aj podmanivej hudbe Ennia Morriconeho. A tiež pôsobivej kamere Vittoria Storara, za...
Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film. Dnes je na svete Generál Golian a po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku, v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Zobraziť všetky články