Foto: Kinobus

Krajina kopaníc s festivalom Kinobus

Písmo: A- | A+

Ako nás krajina formuje a ako ju my na oplátku kultivujeme? Odpoveď na túto otázku budú tento rok hľadať návštevníci a návštevníčky (nielen) filmového festivalu Kinobus. Festival potrvá od štvrtka 28. augusta do nedele 31. augusta 2025. Usadí sa v Čachticiach, Podolí, Starej Turej, na Hrubej Strane, v Novej Bošáci a v Moravskom Lieskovom.   

„Kopanice sú krásna, no zároveň veľmi kultúrna, obhospodarovaná, neustále človekom formovaná krajina. Je asi najviac posiata značkami ľudskej prítomnosti a monumentmi všetkých druhov – hradmi, pomníkmi, kostolmi a kostolíkmi, krížmi, posedmi. Človek si ju musel označkovať, aby nezablúdil. Do určitej miery sú takými monumentmi aj kiná,” hovorí riaditeľ festivalu Martin Krištof.

Do kina alebo na film

Kiná bývali najnavštevovanejšími “podnikmi” v regiónoch a plnili množstvo funkcií – tu sa dospievalo, vychovávalo, zabávalo, randilo, priatelilo, diskutovalo, politizovalo, hľadalo medzi riadkami. Občas sa chodilo aj pozerať filmy. Vravievalo sa: „Ideš do kina, alebo na film?” Nejedna generácia v nich vyrástla a trávila mladosť. Kiná navyše často budovali samotní obyvatelia – väčšina z nich bola postavená svojpomocne v rámci Akcií Z. Týchto “trezorov snov” bolo v 80. rokoch na Slovensku 1300. Dnes ich premieta len 100. A kde sú tie ostatné? To skúma festival Kinobus.

„Premietanie v starých kinách je aj akousi zámienkou na spoznávanie regiónu. Oni totiž skrývajú tie príbehy, ktoré tvoria krajinu, ktorá tvorí človeka. Návštevníctvo festivalu sa tak na filmových pásoch budú môcť vrátiť do starých čias, ale zároveň aj zažiť súčasné kino,” približuje Martin Krištof.

Téma krajiny

Tému Krajina preskúmajú účastníci festivalu z rôznych uhlov. Prostredníctvom poviedkového filmu Martina Šulíka Krajinka či výpravou do divokého sveta mestskej flóry a fauny v prírodopisného dokumentu Planéta Praha. K návšteve Čachtíc patrí aj Viktor Kubal a jeho Krvavá pani, chýbať nebude ani hororové premietanie filmu Valérie a týždeň divov. Diváctvo spomedzi obyvateľov navštívených obcí by mohli pritiahnuť kultové snímky minulosti i súčasnosti – z pôvodných filmových pásov budú tentoraz premietnuté kultové filmy King Kong a Priepasť, lahôdkou bude premietanie obidvoch častí monumentálnej Duny režiséra Denisa Villeneuva.

Súčasťou festivalu budú tiež exkurzie, komentované a performatívne prechádzky miestami a krajinou, zber hrozna, prednášky a workshopy s umelcami, ktorí v navštívených obciach a dedinkách pôsobia alebo sa vo svojej tvorbe venujú téme krajiny, ako Kristína Mičová, Jonáš Gruska, Monika Haasová a ďalší.

Autor:

Foto: Kinobus

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Otec Oscar Herečka Aňa Geislerová, producentka Veronika Paštéková a producent Anton Škreko. Foto: archív Veroniky Paštékovej

Kam dôjde Otec na ceste k Oscarom?

Slovenským kandidátom na Oscara v kategórii medzinárodných filmov je tento rok snímka Otec Terezy Nvotovej. To, či dostane šancu priblížiť sa k Oscarovi, sa dozvieme už 16. decembra, keď americká Akadémia filmových umení a vied zverejní takzvaný shortlist s pätnástkou predvybraných filmov. Z nich vzíde pätica nominovaných titulov. O tom, že Slovensko bude v oscarovom súboji zastupovať Otec, sa jeho tvorcovia dozvedeli v deň slovenskej premiéry filmu na festivale Cinematik 10. septembra. „Je to trochu nešťastné, lebo iné krajiny už pracovali na kampani. Tá pozostáva zo zabezpečenia PR agentúry v Amerike – my máme aj európsku agentúru a tiež agentúry na sociálne siete. Vzhľadom na krátkosť času bolo ťažké zabezpečiť skúsené, ale zároveň cenovo dostupné agentúry,“ vysvetľuje pre filmsk.sk producentka Otca Veronika Paštéková zo spoločnosti DANAE Production. Kvituje, že tvorcom vyšiel v ústrety Audiovizuálny fond a promptne hodnotil ich žiadosť o podporu reprezentácie Slovenska v súvislosti s domácou oscarovou nomináciou. „Inak by sme museli čakať na výsledky až niekedy do decembra,“ hovorí Paštéková a dodáva, že na prezentáciu filmu v zahraničí v súvislosti s Oscarmi zohnali financie aj z ďalších súkromných zdrojov a tiež ich podporila televízia Joj. Rady od skúsených kolegov O kampani sa tvorcovia radili aj s kolegami zo zahraničia. „Vo chvíli, keď sme sa dozvedeli o nominácii, radili sme sa s českým koprodukčným partnerom moloko film, s Jiřím Mádlom (ten sa vlani...
recenzia Potopa Sára Chripáková vo filme Potopa. Foto: Continental film/Oliver Záhlava

recenzia Potopa

Trojicu silných debutov roku 2025 uzatvára film Potopa Martina Gondu. Podobne ako Nepela Gregora Valentoviča a Hore je nebo v doline som ja Kataríny Gramatovej ide o filmový príspevok ku kolektívnej identite Slovenska. S prvým ho spája historická doba štátneho socializmu, s druhým vykreslenie života izolovanej vidieckej komunity. Gonda sa v Potope vrátil do kraja, kam zasadil už svoj absolventský film Pura Vida (2019). Okrem autentického prostredia a obsadenia rolí nehercami využil aj tentokrát v dialógoch rusínčinu. Casting spája neopozerané tváre z Rusínskeho národného divadla Alexandra Duchnoviča s typovo vhodne obsadenými a režijne výborne vedenými neherečkami a nehercami. Ide o prvý celovečerný hraný film nakrútený dominantne v jazyku štvrtej najväčšej národnostnej menšiny na Slovensku. Pre látku, ktorú spracúva, je to kľúčové. Pojednáva totiž o pamäti miesta, kultúrnej identite a traume vysídlenia. Jazyk, ktorým postavy rozprávajú, vyrastá priamo z krajiny a jej tradícií – zračí sa v ňom spôsob myslenia i života. Krajina zvaná Starina Nomen-omen: Starina. Dnes najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku. Názov dostala podľa jednej zo siedmich zatopených rusínskych obcí, z ktorých sa muselo obyvateľstvo vysťahovať. Staré dediny, ktoré si naprieč generáciami zachovávali spôsob života, jazyk i tradície, museli ustúpiť novému životu v socialistickom zriadení. Nebol to ojedinelý príbeh. Počas štyroch povojnových dekád takto zanikli desiatky dedín pri výstavbe Oravskej priehrady, Domaše, Liptovskej Mary a Novej Bystrice....
Zobraziť všetky články